Židovská konvertitka, karmelitánka a doktorka filozofie Edita Steinová odmietla niekoľko príležitostí k úteku pred plynovou komorou. Chcela ostať so svojim ľudom. Pia XI. už v roku 1933 upozornila na Hitlerovu nenávisť k židom a prosila ho, aby nemlčal.
„Číslo 44074, Edith Thérèse Hedwig Stein, narodená 12. októbra 1891 vo Vroclave, žijúca v Echte, zosnulá 9. augusta 1942.“ Táto stručná informácia vyšla 16. februára 1950 v oficiálnom vestníku, ktorý zverejnil zoznam židov deportovaných z Holandska 7. augusta 1942.
Anjel utešiteľ
Medzi odvlečenými židmi bola aj karmelitánska rehoľnica Terézia Benedikta z Kríža, vlastným menom Edita Steinová, a jej rodná aj rehoľná sestra Róza. Napriek tomu, že obe konvertovali zo židovstva na katolicizmus a vstúpili do kláštora, boli deportované do koncentračného tábora. Rovnako ako 300 ďalších rehoľníc židovského pôvodu. Išlo o pomstu nacistického režimu za pastiersky list holandských biskupov, ktorý sa v kostoloch čítal 20. júla 1942. Biskupi v ňom vyzvali k pomoci všetkým prenasledovaným, vrátane židov.
Známa filozofka, ktorú inšpirovala najmä fenomenológia a mystika Terézie Avilskej, mala pritom niekoľko dobrých príležitostí k úteku. Ponúkali jej miesto na univerzitách v Latinskej Amerike, odchod do Palestíny, aj falošné dokumenty, vďaka ktorým mohla so zmenenou identitou žiť v niektorom z odľahlých kláštorov. „Nebolo by správne využiť výhodu, že bola pokrstená! Keby nemohla byť účastná osudov druhých, jej život by bol zbytočný,“ opísal slová Edity Steinovej novinár Van Kempen, ktorý sa s ňou stretol v internačnom tábore. Podľa jedného z väznených pamätníkov „pôsobila medzi ženami ako anjel utešiteľ, potešujúc jedny, ošetrujúc iné“.
Na svojom rehoľnom habite nosila Dávidovu hviezdu rovnako, ako ostatní židia. „Milovala svoju dvojitú príslušnosť, aj keď to vyrušovalo kresťanov aj židov,“ cituje štvrtkové vydanie vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano jezuitu Xaviera Tillietta. Karmelitán Didier-Marie Golay zasa pripomína, že Edita Steinová sa narodila na sviatok Jom Kipur a zomrela počas Tisha B´Av, trojdňovej spomienky na zničenie jeruzalemského chrámu. Aj to akoby zvýrazňovalo, že celý jej život kresťansky bol pevne zakotvený v židovskej tradícii, takmer určovaný rytmom židovskej liturgie. „Židia a kresťania v tých hrozných dňoch pred 70 rokmi spoločne znášali úzkosť zo zdanlivého mlčania Boha,“ napísal denník L´Osservatore Romano.
List pápežovi
Edita Steinová bola nielen hlboko duchovne, ale aj spoločensky vnímavá. Krátko na to, čo sa Hitler dostal k moci, napísala veľmi otvorený list pápežovi Piovi XI. List datovaný 12. apríla 1933 mu doručila prostredníctvom benediktínskeho arciopáta z Beuron Raphaela Walzera, ktorý ho posunul vatikánskemu štátnemu sekretárovi, kardinálovi Eugeniovi Pacellimu. „Už niekoľko týždňov sme v Nemecku svedkami udalostí, ktoré sú úplným pohŕdaním spravodlivosťou a ľudskosťou... Celé roky lídri národného socializmu rozsievali nenávisť voči židom. Teraz, keď získali moc a vyzbrojili svojich prívržencov – medzi ktorými sú známe kriminálne živly – zbierajú ovocie zasiatej nenávisti. (...) Všetko, čo sa stalo a čo sa dennodenne deje, pochádza od vlády, ktorá sa označuje za ,kresťanskú´. Nie len židia, ale aj tisícky katolíkov v Nemecku a, domnievam sa, po celom svete už týždne čakajú a dúfajú, že Kristova cirkev pozdvihne svoj hlas proti takémuto zneužitiu jeho mena,“ napísala Edita Steinová a spýtala sa: „Nie je zbožšťovanie rasy a moci štátu, ktorým rozhlas denne otlkáva masy, otvorenou herézou?“
Svoj list zakončila tlmočením obavy, že ďalšie mlčanie Svätej stolice zhorší obraz cirkvi na celom svete. „Sme presvedčení, že toto mlčanie nemôže v budúcnosti priniesť mier zo strany súčasnej nemeckej vlády.“
Na tieto slová reagoval kardinál Pacelli, budúci pápež Pius XII., už po týždni. V nemecky napísanom liste, ktorý bol doručený arciopátovi Walzerovi uviedol, že list Edity Steinovej bol postúpený Piovi XI. Práve tento pápež v roku 1937 napísal encykliku Mit Brennender Sorge, zverejnenú v nemčine a venovanú situácii katolíkov v Nemecku. „Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, bláznivo sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta, kráľa a zákonodarcu všetkých národov, pred ktorého veľkosťou sú národy nepatrné ako kvapka vo vedre, do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy,“ napísal v encyklike Pius XI. a dodal: „Len slepota a pýcha môžu zatvárať oči pred spásonosnými výchovnými pokladmi, ktoré v sebe ukrýva Starý zákon.“
Neskorší nástupca Pia XI., pápež Ján Pavol II. vyhlásil Editu Steinovú v roku 1987 za blahorečenú a v roku 1998 za svätú. O rok neskôr sa s Brigitou Švédskou a Katarínou Sienskou stala spolupatrónkou Európy.
Imrich Gazda
Foto: baltimorecarmel.org
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.