Tretiu najväčšiu cirkev na svete – po Katolíckej a Pravoslávnej – bude po prvýkrát v histórii reprezentovať žena. Za nového arcibiskupa Canterbury, ktorý je duchovným lídrom 85 miliónov anglikánov, bola vybraná 63-ročná Sarah Mullallyovú, bývalá zdravotná sestra a londýnska biskupka.
Dvere k jej nominácii otvorila minuloročná rezignácia dovtedajšieho canterburského arcibiskupa Justina Welbyho, ktorý odstúpil pod tlakom obvinení, že nedostatočne postupoval proti sexuálnemu predátorovi v radoch duchovenstva.
Zaujímavosťou je, že za výber 106. nástupcu arcibiskupa Augustína z Canterbury, ktorý je v Katolíckej cirkvi uctievaný ako svätý, mala na starosti 20-členná komisia vedená bývalým riaditeľom britskej tajnej služby MI5 Jonathanom Evansom.
Výsledok nominačného procesu, ktorý trval celých jedenásť mesiacov, musel na konci potvrdiť britský kráľ Karol III., keďže Anglická cirkev (Church of England), materská cirkev Anglikánskeho spoločenstva, je od roku 1534 štátnou cirkvou.
Keďže osobe a názorom novej arcibiskupky sa už vo svojom texte venoval kolega Pavol Rábara, pozrime sa ešte na niektoré reakcie, ktoré jej menovanie vyvolalo.

„Boli časy, keď sa myšlienka na ženských kňazov zdala absurdná. Ale odvtedy sme urobili veľký pokrok. Ak môžeme mať premiérku a panovníčku, prečo by sme nemohli mať arcibiskupku z Canterbury?“ konštatoval odborník na monarchiu a moderné náboženské myslenie na King’s College v Londýne George Gross.
Ináč to vidí združenie GAFCON, teda Globálna konferencia o budúcnosti anglikánstva, ktorej členmi sú arcibiskupi Nigérie, Rwandy a Ugandy.
„Napriek tomu, že niektorí vítajú rozhodnutie vymenovať biskupku Mullallyovú za prvú ženskú arcibiskupku z Canterbury, väčšina Anglikánskeho spoločenstva stále verí, že Biblia žiada, aby biskupský úrad zastávali výlučne muži,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré ďalej konštatuje, že pozícia arcibiskupa Canterbury prestáva byť „stredobodom jednoty“.

Arcibiskupka Sarah Mullallyová. Foto: TASR/AP/Gareth Fuller
Bývalý anglikánsky a v súčasnosti katolícky kňaz Ed Tomlinson si myslí, že dianie v Anglikánskom spoločenstve vystihuje slovo chaos. Mimochodom, Tomlinson pôsobí v Personálnom ordinariáte Našej Panej z Walsinghamu, ktorý zriadil pápež Benedikt XVI. pre anglikánov, ktorí vstúpili do Katolíckej cirkvi.
Hlavným problémom podľa tohto exanglikánskeho kňaza je, že nikto dnes nedokáže presne definovať, čo anglikánstvo vlastne je, bez toho, aby to hneď nejaký iný anglikán nespochybnil.
Anglikánstvo sa tak stalo veľmi voľným zväzkom, ktorý spája „vysokopostavených anglikánov, ktorí sa hlásia ku katolicizmu, nízkopostavených anglikánov, ktorí kážu extrémnu protestantskú teológiu, a celú plejádu postkresťanských modernistov, ktorí sa viac zaujímajú o Gazu, nulové emisie a dúhové hnutie“.
V poslednom Duchovnom spektre sme písali o úmrtí 101-ročného prezidenta Cirkvi Ježiša Krista Svätých posledných dní (známej aj pod označením mormóni) Russella M. Nelsona.
Keďže vnútrocirkevné pravidlá v podstate stanovujú, že novým prezidentom sa stáva najdlhšie slúžiaci člen Kvóra dvanástich apoštolov, bolo jasné, že ním bude 93-ročný Dallin H. Oaks. Jeho meno bolo slávnostne oznámené 14. októbra v Salt Lake City (Utah), kde sa nachádza centrum cirkvi.
Vyštudovaný právnik (jeho predchodca Nelson bol chirurgom), ktorý pôsobil aj ako sudca Najvyššieho súdu štátu Utah, povedie 17 miliónov veriacich.
Za svojich radcov a členov Prvého predsedníctva, ktoré je najvyšším riadiacim orgánom cirkvi, si vybral 92-ročného bývalého akademika Henryho B. Eyringa, ktorý túto pozíciu – spolu s Oaksom – zastával počas Nelsonovej éry, a 80-ročného bývalého finančníka D. Todda Christoffersona.
Prezidentom Kvóra dvanástich apoštolov, druhého najvyššieho orgánu, bude 84-ročný Jeffrey R. Holland, ktorý je v súčasnosti najstarším členom kvóra, a teda aj potenciálnym Oaksovým nástupcom. Problémom je však jeho zhoršujúce sa zdravie.


Exteriér a interiér hlavného mormónskeho chrámu v Salt Lake City. Foto: TASR/AP/Rick Bowmer
Aj keď sa očakáva, že Oaks bude kráčať v Nelsonovej línii, oznámil už prvé rozhodnutie, ktorým sa odklonil od svojho predchodcu, a to je spomalenie oznamovania nových chrámov.
K personálnym výmenám na najvyšších priečkach došlo v čase, keď (nielen) mormónov šokovali dve násilné udalosti. V polovici septembra bol na Utah Valley University zastrelený známy konzervatívny aktivista a influencer Charlie Kirk, pričom strelcom bol údajne muž, ktorý vyrastal ako člen mormónskej cirkvi.
Koncom tohto istého mesiaca zasa došlo k streľbe a požiaru v mormónskom chráme v meste Grand Blanc (Michigan). Násilný incident si vyžiadal niekoľko obetí.
A do tretice, nového lídra má aj Evanjelická luteránska cirkev v Amerike (ELCA). Po Elizabeth Eatonovej, prvej žene na čele cirkvi, prevzal 1. októbra vedenie prvý černoch Yehiel Curry.
Zaujímavé je to hneď z dvoch dôvodov. ELCA je vnímaná ako biela cirkev s nemecko-škandinávskymi koreňmi. Zároveň sa jej biskupská konferencia počas 12-ročnej Eatonovej éry zmenila z väčšinovo mužskej na ženskú.
Povedané ináč, čierny muž povedie tradičnú belošskú cirkev a bude predsedať ženám – biskupkám.

„Ako líder najväčšej americkej luteránskej cirkvi bude 53-ročný Curry čeliť rovnakým výzvam ako iné hlavné protestantské denominácie, ktoré v posledných rokoch prešli teologickými spormi týkajúcimi sa začlenenia LGBTQ+ ľudí, a prudkému poklesu členov,“ napísala agentúra AP.
Manželstvá osôb rovnakého pohlavia požehnáva ELCA od roku 2009. O štyri roky neskôr ustanovila svojho prvého homosexuálneho a v roku 2021 aj prvého transrodového biskupa.
Počet jej členov postupne klesol z 5,3 milióna v roku 1988 na 2,7 milióna v súčasnosti.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.