V utorok prišla nečakaná správa z Anglikánskej cirkvi. Jej prímas arcibiskup Justin Welby odstúpil. Urobil tak po minulotýždňovej správe, podľa ktorej nepodnikol dostatočné kroky proti osobe, ktorá sa údajne dopustila pravdepodobne najrozsiahlejšieho týrania a sexuálneho zneužívania v Anglikánskej cirkvi.
Canterburský arcibiskup ešte minulý týždeň tvrdil, že dôvod na rezignáciu nevidí. Anglikánskou cirkvou (Church of England) otriasa jeden z najväčších sexuálnych škandálov. Obete volajú po rezignácii aj ďalších členov cirkvi.
Predstavitelia cirkvi podľa správy označovanej ako „Makin review“, zverejnenej 7. novembra, aktívne kryli a neriešili sériu zneužívaní, ktoré páchal John Smyth od 70. rokov.
Ten pôsobil ako dobrovoľník v detských cirkevných táboroch v 70. a 80. rokoch v Spojenom kráľovstve a neskoršie aj v Afrike.
Smyth zomrel v roku 2018 v Juhoafrickej republike. Samotný arcibiskup Welby sa v správe spomína takmer 150-krát.
Už v roku 2020 správa Nezávislého vyšetrovania sexuálneho zneužívania detí (IICSA) konštatovala, že v rokoch 2003 až 2018 mala cirkev 217 podnetov v súvislosti so zneužívaním. Správa uvádza, že kultúra v Anglikánskej cirkvi umožnila páchateľom skryť sa v nej.
Komisia v Anglikánskej cirkvi, ktorá má na starosti ochranu pred zneužívaním, dala v roku 2019 preskúmať, ako sa vybavovali a riešili obvinenia voči Smythovi.
Správa „Makin review“ mala byť zverejnená v roku 2020, no opakovane sa jej publikovanie posúvalo, až napokon 251-stranový dokument vyšiel na svetlo teraz 7. novembra.
Dokument opisuje Johna Smytha ako pravdepodobne „najväčšieho sériového páchateľa zneužívaní spojeného s Anglikánskou cirkvou“.
Podľa správy, ktorú cituje aj The Pillar, od roku 1971 až do svojej smrti v roku 2018 v troch krajinách vystavil najmenej 115 až 130 chlapcov a mladých mužov fyzickému, psychickému a duchovnému zneužívaniu.
Jedno dieťa v Zimbabwe dokonca v roku 1984 zomrelo za podozrivých okolností. Správa odhaduje, že Smyth zneužil asi tridsať chlapcov a mladých mužov v Spojenom kráľovstve v 70. a 80. rokoch 20. storočia a ďalších asi sto v Afrike, kam sa v roku 2001 presťahoval.

Správa skúmala aj prepojenie prímasa Welbyho so Smythom. Canterburský arcibiskup bol v polovici 70. rokov, keď mal asi dvadsať rokov, v jednom zo Smythových táborov. V roku 1978 bol v tej súvislosti aj vypočúvaný. Welby však hovorí, že si to nepamätá.
Samotný Justin Welby tvrdí, že o týchto závažných obvineniach voči Smythovi sa dozvedel až potom, ako sa dostal do čela cirkvi, a pred rokom 2013 nemal o nich ani tušenie.
Túto prelátovu verziu nevylučuje ani vyšetrovanie. Správa konštatuje, že po roku 2013 mal Welby „osobnú a morálnu zodpovednosť“, aby podnikol voči Smythovi kroky a aby sa „uistil, že záležitosť sa rieši“ aj nad rámec zásad a pravidiel, ktoré v tom čase platili.
Arcibiskupovi vraj bolo odporúčané, aby sa obvineniami nezaoberal, kým prebieha policajné vyšetrovanie. Dokument však konštatuje, že Welby sa mal uistiť, že prípad sa rieši, a sledovať ho, najmä s ohľadom na prístup v Južnej Afrike.
Anglická televízna stanica Channel4 priniesla po zverejnení dokumentu 7. novembra krátky rozhovor s arcibiskupom. Welby tvrdí, že o Smythových zločinoch nemal pred rokom 2013 žiadnu vedomosť, a keď sa o tom dozvedel ako prímas, bolo mu povedané, že sa tým zaoberá polícia a že Smyth je obvinený.
Welby priznal, že ako hlava cirkvi nedozrel na to, aby vyšetrovanie pokračovalo energicky a nekompromisne, teda tak, ako by to malo byť. „Beriem za to zodpovednosť, bolo to zlyhanie, skutočne hanebné zlyhanie,“ priznal.

Arcibiskup Welby s kráľom Karolom III. Foto: TASR/AP
Na otázku, prečo si so Smythom vymieňal vianočné pohľadnice a jeho misiu v Zimbabwe aj finančne podporil, reagoval, že Smytha podporovali mnohí ľudia a on mu iba dvakrát poslal asi štyridsať až päťdesiat libier. No podrobnosti si nepamätá.
Na otázky redaktorky, či by nemal odstúpiť, Welby reagoval, že o tom premýšľal aj sa radil s ďalšími ľuďmi v cirkvi a nevidí na rezignáciu dôvod.
Ďalšie dni začal rásť tlak na Welbyho odstúpenie aj v samotnej cirkvi. Petíciu za rezignáciu prímasa podpísalo päťtisíc predstaviteľov cirkvi a priamo ho na to vyzvala aj biskupka Helen-Ann Hartleyová z Newcastlu.
V petícii sa písalo, že správa o zneužívaní páchanom Johnom Smythom odhalila vážne zlyhania v kultúre, štruktúrach a vo vedení cirkvi. Petícia zdôrazňovala, že Welby bol „osobne zodpovedný za to, aby sa pokračovalo vo vyšetrovaní“.
Britský premiér Keir Starmer na otázku, či by mal Welby odstúpiť, reagoval, že to je záležitosť cirkvi, s ktorou sa musí vyrovnať sama. Britské médiá si všimli, že biskupa teda nepodržal ani premiér, a konštatovali, že jeho zotrvanie na čele cirkvi tak „nechal visieť na vlásku“.
Welby už skôr naznačoval, že vo funkcii canterburského arcibiskupa chce ostať do roku 2026, keď dosiahne vek 70 rokov, čo znamená pre biskupov Cantenbury povinnosť odísť do dôchodku.
Arcibiskup napokon po tlaku zo strany predstaviteľov cirkvi aj Smythových obetí v utorok 12. novembra rezignoval.
Andrew Graystone, ktorý napísal knihu o Smythovom zneužívaní a o tom, ako ho cirkev rieši, vyhlásil, že rezignácia arcibiskupa Welbyho bola pre obete, s ktorými hovoril, „veľmi emotívnym dňom“.
Dodal, že biskup musel odísť pre svoje zlyhania, ale to nespôsobí, aby sa veci robili správne. Po rezignácii duchovnej hlavy Anglikánskej cirkvi sa teda vynorila otázka, či to prinesie do cirkvi zmenu.
„Myslím si, že ľudia, ktorí rezignujú, zmenu neprinesú. Je to kultúra privilégií, tajomstiev, zakrývania a vyvyšovanie sa cirkvi nad ľudí, ktorá sa musí zmeniť. Musí odovzdať ochranu nezávislému orgánu s právomocou prijímať informácie o zneužívaní, nariaďovať disciplinárne konanie a prideľovať odškodnenie obetiam. Ak sa tak nestane, potom strata jedného arcibiskupa a vymenovanie ďalšieho v žiadnom prípade nespôsobí, že cirkev bude bezpečnejšia,“ dodáva Grystone.
Arcibiskup Welby po rezignácii vyhlásil, že preberá „zodpovednosť za dlhé a retraumatizujúce obdobie medzi rokmi 2013 a 2024. Posledných pár dní obnovilo môj dlhodobý a hlboký pocit hanby za historické zlyhania Anglikánskej cirkvi v oblasti ochrany. Verím, že odstúpiť je v najlepšom záujme Anglikánskej cirkvi, ktorú vrúcne milujem a ktorej mi bolo cťou slúžiť“.

Rezignáciu Welbyho večer schválil aj samotný kráľ, ktorý je najvyššou hlavu Anglikánskej cirkvi.
Arcibiskup z Canterbury je považovaný za duchovného vodcu Anglikánskeho spoločenstva, ktoré má viac ako 85 miliónov členov v 165 krajinách. Je prvý medzi rovnými medzi ostatnými prímasmi z ďalších krajín.
Justin Welby sa narodil 6. januára 1956. Predtým ako sa vydal na duchovnú dráhu, pracoval jedenásť rokov v ropnom priemysle. Od roku 1979 je ženatý s manželkou Caroline, s ktorou má šesť detí, najmladšie dieťa im zomrelo vo veku sedem mesiacov pri autonehode.
Funkcie canterburského arcibiskupa sa ujal 21. marca 2013, teda dva dni po inaugurácii pápeža Františka. Welby bol oficiálne 105. arcibiskupom v Cantenbury. Arcidiecéza bola až do anglickej reformácie v 16. storočí v jednote s Rímom.
Anglikáni sú najpočetnejšia kresťanská cirkev po katolíkoch a pravoslávnych. V praxi má však canteburský arcibiskup nad ostatnými členmi malú autoritu a právomoci.
Cantenburský arcibiskup tiež sobáši a krstí členov kráľovskej rodiny či korunuje anglického kráľa.

Arcibiskup Welby s pápežom Františkom v roku 2016. Foto: TASR/AP
Výber Welbyho nástupcu bude trvať pravdepodobne niekoľko mesiacov. Po období konzultácií o potrebách cirkvi sa ustanoví sedemnásťčlenný výbor, ktorý bude hlasovať o novom kandidátovi.
Výbor tvorí arcibiskup z Yorku ako najstarší biskup v Anglikánskej cirkvi a ďalšieho zástupcu si do výboru zvolia biskupi. Voliť budú aj ďalší členovia Anglikánskeho spoločenstva, zástupcovia arcidiecézy Cantebury a členovia riadiaceho orgánu cirkvi.
Predsedom výboru je anglikán z verejného života, ktorého vyberie britský premiér.
Samotné vytvorenie komisie by mohlo trvať niekoľko mesiacov, uviedol pre agentúru Reuters David Thompson, emeritný profesor moderných cirkevných dejín na Cambridgeskej univerzite, a dodal, že celý proces by mohol trvať až pol roka.
Výbor potom premiérovi Starmerovi predloží odporúčanie vybraného kandidáta na biskupa. Ak ho premiér akceptuje, predloží meno kráľovi, ktorý má ako hlava cirkvi posledné slovo.
Na nového prímasa cirkvi čaká riešenie rozporu v Anglikánskom spoločenstve o prístupe k párom rovnakého pohlavia.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.