Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
19. júl 2021

Justin Welby

Kto je arcibiskup canterburský, ktorý sa každý deň modlí v jazykoch

Hoci jeho teologické pozadie je konzervatívno-charizmatické, reflektuje aj témy, ktoré sú skôr agendou sekulárnych aktivistov.

Kto je arcibiskup canterburský, ktorý sa každý deň modlí v jazykoch

Arcibiskup Justin Welby počas intronizácie 21. marca 2013 v Canterbury. Foto – TASR/AP

Arcibiskup canterburský má v rámci Anglikánskej cirkvi výnimočné postavenie. Aj keď oficiálnou hlavou cirkvi je panovník, v súčasnosti kráľovná Alžbeta II., arcibiskup canterburský je najvyšší biskup Anglikánskej cirkvi i najvyšší predstaviteľ svetového spoločenstva anglikánskych cirkví. 

Justin Welby je v poradí 105. arcibiskupom canterburským, tento úrad zastáva od roku 2013. Vzhľadom na svoje špecifické postavenie je často v centre záujmu médií. Životný príbeh tohto arcibiskupa je v mnohom netypický a zaujímavý.

Premier Christian Radio zverejnilo v roku 2019 s arcibiskupom rozsiahly rozhovor, v ktorom okrem iného opisoval, ako vyzerá jeho bežné ráno: „Vo svojom osobnom modlitebnom živote a ako súčasť svojej každodennej disciplíny sa každý deň modlím v jazykoch – nie ako niečo príležitostné, ale ako súčasť každodennej modlitby.“

To, čo robí túto vetu obzvlášť zaujímavou, je slovo „v jazykoch“. Nejde totiž o nič iné ako o glosoláliu, jav, ktorý je bežne známy z letničných a charizmatických spoločenstiev. Že mu charizmatická spiritualita nie je cudzia, vidno aj z jeho ďalších slov: „Očakávam, že Boh bude ku mne hovoriť prostredníctvom iných ľudí skrze slová poznania alebo proroctvá...“

Slová poznania a proroctvá patria tiež medzi tie mimoriadne a zvláštne charizmy, teda dary Svätého Ducha, ako ich opisuje apoštol Pavel v 1. liste Korintským (por. 1K 14:6).

Arcibiskup  charizmatik

Sekulárna verejnosť v Británii reagovala na tieto informácie s istými otázkami a znepokojením. Myšlienka glosolálie (odborný výraz pre hovorenie v jazykoch) je pre mnohých stále exotická a dokonca znepokojujúca.

Kritici môžu považovať dar glosolálie za niečo, čo u človeka odstavuje rozum a racionalitu na vedľajšiu koľaj, či dokonca môžu považovať ľudí, ktorí praktizujú tento dar, za psychicky labilných, uletených, divných a pod. Toto však nezodpovedá realite.

Arcibiskup Welby s úsmevom komentoval poznámku redaktora, že patrí medzi rozumných charizmatikov. Z pohľadu celosvetového kresťanstva nie je tzv. charizmatická skúsenosť (modlitba v jazykoch) až taká výnimočná. Celosvetovo existuje viac ako pol miliardy charizmatických a letničných kresťanov a patria medzi najrýchlejšie rastúce skupiny.


Arcibiskup Justin Welby počas stretnutia s pápežom Františkom v roku 2016. Foto – TASR/AP

Pre tých, čo poznajú osobný príbeh Justina Welbyho, však takáto informácia nie je prekvapením. Dávno predtým, ako bol Welby vysvätený, bol angažovaným členom jednej z najvplyvnejších evanjelikálnych farností Anglikánskej cirkvi: Holy Trinity Brompton (HTB) v Londýne.

Táto farnosť je známa svojou charizmatickou zbožnosťou. V súčasnosti stojí na jej čele Nicky Gumbel a v kresťanských kruhoch je známa tým, že je domovom kurzu Alfa. Hoci názov tohto kurzu znie značne ezotericky, nie je to nič tajuplné.

Alfa je prvým písmenom gréckej abecedy a ide o sériu stretnutí pre záujemcov, ktorí sa chcú v prostredí neformálnej diskusie bližšie oboznámiť s obsahom kresťanskej viery. Aj keď Welby vyšiel z tejto evanjelikálno-charizmatickej zbožnosti, cielene sa bráni takýmto označeniam, ktoré považuje za kresťanský tribalizmus. Hovorí, že predsa každý kresťan je naplnený Duchom Svätým. Zároveň oceňuje spirtitualitu benediktínov a františkánov, ktorá tiež mala na neho formujúci vplyv. 

Osobný príbeh viery

Arcibiskup Welby sa nepovažuje za kresťana od narodenia. Jeho konverzia ku kresťanstvu sa odohrala počas štúdií v Cambridge po tom, čo sa s ním priateľ podelil o evanjelium počas jedného nočného rozhovoru.

Táto skúsenosť ho viedla k vnímaniu dôležitosti evanjelizácie a modlitieb za druhých. Skúsenosť svojej konverzie opisuje, že to bolo 12. októbra 1975, keď sa v izbe dlho do noci rozprávali s priateľom Nickom Hillsom.

Keď mu Nick vysvetlil význam kríža, Welby na to reagoval: „Toto zruinuje môj život.“ Na to jeho priateľ odpovedal: „Nie, nezruinuje. On (Ježiš) ho vybuduje.“ 

V tú noc si uvedomil, že prišiel vo svojom živote do bodu, keď bolo potrebné urobiť rozhodnutie. Stál na križovatke medzi dvoma cestami a ako sám hovorí: „Modlil som sa jednoduchú modlitbu: Pane Ježiš, príď do môjho života. Nič o tebe neviem, ale príď do môjho života.“ 

Hovorí, že niečo sa v jeho živote vtedy zmenilo a trvá až doteraz, vo chvíľach dobrých i skutočne zlých. Jedna z takých ťažkých chvíľ nastala, keď prišli s manželkou pri autonehode o dcéru, ktorá vtedy mala len sedem mesiacov. Okrem nej majú Welbyovci ďalších päť detí. 


Justin Welby rozpráva o svojom živote.

Na druhý deň po konverzii ku kresťanstvu mu priateľ venoval Bibliu, do ktorej mu rukou napísal slová z evanjelia: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, aby vaše ovocie zostávalo a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene“ (Ján 15:16).

Presne na tomto mieste bola otvorená pri jeho uvedení do úradu arcibiskupa aj historicky vzácna Biblia sv. Augustína z Canterbury. Cesta k arcibiskupskému úradu však nebola priama.

Po skončení vysokoškolských štúdií pracoval Welby jedenásť rokov v korporátnej sfére ropného priemyslu, istý čas aj vo Francúzsku. Pociťoval však volanie k duchovnej službe. Po štúdiu teológie ho príslušný biskup najprv odmietol vysvätiť za kňaza a povedal mu, že v Anglikánskej cirkvi nemá budúcnosť. Dnes je hlavou anglikánskeho spoločenstva, ktorého členmi je viac ako 85 miliónov kresťanov. 

Keď Justin Welby nastupoval do úradu arcibiskupa, prezentoval tri osobné priority svojho pôsobenia:

  • obnova modlitebného a duchovného života cirkvi;
  • hľadanie zmierenia vnútri cirkvi a podpora úlohy cirkvi ako sprostredkovateľa mieru;
  • povzbudzovanie každého kresťana, aby zdieľal svoju vieru a videl seba samého ako svedka Ježiša Krista.

Ježišovu výzvu, že kresťania majú byť soľou zeme, tlmočí dnešnému svetu slovami: „Keď cirkev pracuje, je to to najohromujúcejšie, najúžasnejšie a mimoriadne krásne spoločenstvo na zemi. Uzdravuje, transformuje, miluje a mení spoločnosť.“

Inzercia

Modlitebná kampaň Príď kráľovstvo Tvoje

S touto Welbyho víziou súvisí aj jeho podpora modlitebnej kampani, ktorá je každoročne organizovaná počas desiatich dní medzi sviatkom Vstúpenia Ježiša Krista na nebesia a Letnicami. Táto modlitebná kampaň sa nazýva Príď kráľovstvo Tvoje, čo je jedna z prosieb Otčenáša. Prvýkrát bola organizovaná v roku 2016 a odvtedy sa stáva stále viac medzinárodnou a ekumenickou.

Čas tejto iniciatívy je inšpirovaný obdobím modlitieb apoštolov a nasledovníkov Ježiša Krista, keď im kázal zostať v Jeruzaleme a čakať na zoslanie Svätého Ducha (por. Sk 1:4 a Sk 1:14). Okrem iného sú kresťania v tejto kampani povzbudzovaní, aby sa modlili za piatich svojich blízkych ľudí, „nech viac ľudí spozná Ježiša“.

Na otázku redaktora Justina Brierleyho, či je optimistom v tom, že by iniciatíva Thy Kingdom Come (Príď kráľovstvo Tvoje) mohla zmeniť nepriaznivé trendy v štatistikách vo veci kresťanstva vo Veľkej Británii, Welby odpovedal: „Nikdy nie som optimistom. Ale vždy mám nádej.“ 

Tiež hovoril o tom, že našou vecou je byť poslušní voči Ježišovi, ale výsledky sú vecou Boha. Vysvetľuje, že optimizmus je kvalita, ktorú má človek v sebe, ale kresťanská nádej sa opiera o to, čo koná Boh.

Dodal, že sa modlí za to, aby ľudia prichádzali k viere v Ježiša Krista nie preto, že by sa bál o budúcnosť cirkvi. Cirkev je totiž Božia. Modlí sa preto, lebo k tomu vyzýva Biblia, osobitne aj sám Ježiš. 

Spoločenské, kultúrno-etické a politické otázky

Arcibiskup Welby berie vážne výzvy súčasného sveta, medzi ktoré patria ekologická nerovnováha, ekonomické výzvy spolu s problémom globálnej chudoby a ďalšie s tým súvisiace témy. Keď hovorí o vízii pre cirkev, hovorí: „Cirkev transformuje spoločnosť, keď na seba berie riziko obnovy v modlitbe, zmierení a smelom hlásaní dobrej správy Ježiša Krista.“

Svoje verejné komentovanie spoločenských a politických otázok zdôvodňuje tým, že mu leží na srdci osud chudobných a zraniteľných ľudí, pretože práve takíto ľudia ležia na srdci aj Bohu. Hovorí, že sa modlí aj za politikov, bez rozdielu politickej príslušnosti, a modlí sa za všetkých to isté: za múdrosť, odvahu a silu a za ich rodiny, za to, aby boli požehnaní, za dobro pre ich život. 


Sobáš princa Harryho s Meghan Markleovou v roku 2018. Foto – TASR/AP

V minulosti sa Welby vyjadril o Ježišovi, že bol politický, ale nie stranícky politický. Hovorí, že je nebezpečné čítať Bibliu cez naše politické názory, či už pravicové, alebo ľavicové. Biblia podľa neho nie je pravicová ani ľavicová, ale Božia. 

Veľkou výzvou pre jednotu cirkvi sú otázky sexuálnej etiky. K otázke, aké stanovisko by mal zaujať človek, ktorý sa chce zorientovať v téme sexuálnej etiky, povedal:

  1. „Čítaj pozorne Bibliu, nielen tie časti, s ktorými súhlasíš. Čítaj ju pozorne a hľadaj Božiu múdrosť. Všimni si, ako Ježiš zaobchádzal s tými, ktorí sami seba považovali za svätých, a ako s tými, ktorí seba považovali za hriešnikov. 
  2. Veľa sa modli. Obzvlášť za tých, s ktorými nesúhlasíš. Nie aby boli odstrelení alebo odstránení z cirkvi alebo niečo také, ale aby boli požehnaní. Modli sa za to, aby ich naplnila Božia milosť, pretože sú tvojimi bratmi a sestrami v Kristovi. 
  3. Milujte sa navzájom. To nie je fráza, ktorú som ja vymyslel. Ježiš povedal svojim učeníkom: Milujte sa navzájom, ako som vás ja miloval.“

Vízia sveta po pandémii

V apríli 2021 v článku Nanovo budovaný obraz o Británii: Božia vízia pre postpandemický svet Justin Welby reflektuje výzvy, pred ktorými stojíme nielen ako kresťania, ale i ako spoločnosť. Píše, že pandémia odhalila viaceré dlhodobo neriešené problémy súčasnej spoločnosti.

Pandémiou boli najviac postihnutí tí najzraniteľnejší: „Nie sme verní Bohu ani sebe navzájom, keď sa naša spoločnosť vyznačuje chamtivosťou, krutosťou a sebectvom. Zlozvyky a falošní bohovia príliš často dominovali našej vízii a vybudovali sme systémy a štruktúry, ktoré ignorujú chudobných, odvracajú sa od cudzincov a nepomáhajú sirote ani vdove. To, ako sme žili pred pandémiou, fungovalo iba pre pár vyvolených.“ 

Tieto slová môžu znieť ako manifest ľavicového progresívca, ale Welby opakovane ukazuje, že kresťanstvo nemá byť stranícke. Bolo by tragédiou, ak by cirkev bola slepá voči volaniu o pomoc od tých najzraniteľnejších medzi nami. Welby pri tom poukazuje na fakt, že v Británii takmer 6 z 10 úmrtí na COVID-19 predstavovali ľudia s nejakým telesným hendikepom. Etnické menšiny boli v Británii výraznejšie zasiahnuté pandémiou ako väčšinová spoločnosť.

Ak Welby hovorí o potrebe zmien, robí to z jasne kresťanskej perspektívy, kde „kríž dáva nádej“. Pokračuje: „S Ježišom v centre nášho života sa nám ponúka šanca na obnovu – obnovenie vzťahu s Bohom a potom medzi nami navzájom, od našich najbližších blízkych až po našich najhorších nepriateľov.“ Začiatok trvalej zmeny vidí v zmene jednotlivca. 

Ďalej poukazuje na niektoré konkrétne problémy britskej spoločnosti, ktoré treba riešiť, ako napríklad zlá kvalita bývania (asi osem miliónov Britov nemá adekvátne bývanie). Píše o potrebe znovu prehodnotiť spôsob, akým funguje sociálna pomoc a zdravotná starostlivosť o obyvateľov. 

V jeho pozornosti sú aj ekonomické otázky vo vzťahu k etike, čo súvisí aj s jeho predošlou profesionálnou kariérou. Píše, že v oblasti ekonomiky a finančných štruktúr potrebujeme hľadať spôsoby, ktoré by umožňovali aj chudobným začať rásť a dvíhať sa z biedy.


Stretnutie cirkevných a náboženských lídrov pri budove parlamentu v Londýne v marci 2017, kde si uctili obete teroristického útoku. Foto – TASR/AP

Pri týchto veciach reflektuje aj potreby globálneho spoločenstva ľudí, neuvažuje len v hraniciach Británie. Reflektuje otázky vzdelávania, hroziacich katastrof a klimatických zmien. „Nemôžeme sa vracať k obnove starého, zotrvávajúc v starých nerovnostiach a neférovosti,“ prízvukuje canterburský arcibiskup. 

V článku ponúka aj niektoré konkrétne veci, ktoré človek môže urobiť – od finančnej podpory pre projekty, ktoré môžu zabezpečiť dostupnosť vakcinácie aj v chudobných krajinách až po ponúknutie konkrétnej pomoci svojmu susedovi. A vyzýva k modlitbám, kde opäť ponúka konkrétne témy, napríklad modlitby nielen za konkrétnych chorých a trpiacich, ale aj za politikov a lídrov v krajinách, aby robili v súčasnej ťažkej dobe rozhodnutia, ktoré sú správne. 

Welby nám ukazuje, že hoci jeho teologické pozadie je skôr anglikánsko-evanjelikálne a konzervatívno-charizmatické, reflektuje témy, ktoré sú v súčasnosti skôr agendou sekulárnych aktivistov. Kresťania by nemali rezignovať na tieto témy, pretože práve tu je príležitosť, aby sa viera prejavila v skutku (por. Jk 2:18). 

Welbyho prioritou však zostáva duchovná obnova sveta. Ako o ňom píše redaktor, moderátor a žurnalista Justin Brierley: „Aj keď jeho vyjadrenia k politickým otázkam majú tendenciu generovať najväčšiu pozornosť médií, Welby hovorí, že prioritami v jeho službe sú modlitba, evanjelizácia a zmierenie.“

Anglikánska cirkev

Anglikánska cirkev sa považuje za protestantskú cirkev, zároveň je však silne zakorenená aj v katolíckej tradícii, ku ktorej nebola až taká kritická ako mnohé protestantské cirkvi. Môžeme povedať, že je to cirkev naširoko rozkročená, pretože v sebe spája viaceré prúdy.

Svetová anglikánska komunita zastrešuje v súčasnosti viac ako 85 mil. anglikánov vo viac ako 165 krajinách sveta. Anglikánska cirkev tradične zahŕňa dva hlavné prúdy, tzv. Low church, v ktorej sa spájajú puritánske, evanjelikálne a charizmatické hnutia a tzv. High church, ktorá reprezentuje tzv. anglo-katolícke a tradicionalistické prúdy. Sem patrí aj oxfordské hnutie. Tieto dva hlavné smery by sme mohli tradične charakterizovať ako teologicky konzervatívne, ale, samozrejme, v Anglikánskej cirkvi je prítomné aj teologicky liberálne krídlo.

Je to cirkev pestrá, s mnohými podobami a pri návšteve bohoslužieb jednotlivých anglikánskych farností treba byť pripravený na neuniformitu liturgického vyjadrenia – od značne neformálneho, jednoduchého po moderný worship štýl alebo na druhej strane značne formálny, silne liturgický a tradičný štýl. 

Aj keď je arcibiskup canterburský symbolickým predstaviteľom anglikánskeho spoločenstva, každá jednotlivá cirkev má svoju autonómiu (čo znamená, že napríklad prijímajú autonómne rozhodnutia aj v oblasti sexuálnej etiky).

Justin Welby sa stal arcibiskupom v neľahkom období, keď je jednota svetovej komunity anglikánskych cirkví ohrozená rôznym prístupom jednotlivých cirkví ku kultúrno-etickým otázkam. V tomto spoločenstve sú aj severoamerické episkopálne cirkvi, ktoré razia liberálny prístup k týmto otázkam, ale aj cirkvi južnej pologule, ktoré reprezentujú silný konzervatívny prístup. Udržať túto jednotu v rámci vnútrocirkevného dialógu nie je jednoduchou úlohou a výsledok je neistý. 

Zároveň vedie cirkev, ktorá v Británii čelí masívnej a dlhodobej sekularizácii obyvateľstva Anglicka. V súčasnosti sa už len približne 14 % obyvateľov hlási k Anglikánskej cirkvi (30 rokov predtým to bolo približne 40 %), a predsa je táto cirkev úzko previazaná so štátom.

V parlamente obsadzujú najstarší biskupi tejto cirkvi 26 kresiel. Treba však povedať, že horná komora parlamentu (House of Lords) má viac ako 700 členov a jej právomoci sú v súčasnosti už výrazne oslabené.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.