Duchovné spektrum Tri americké fenomény: gangsterský pastor, nemaskulínne pravoslávie a pravidlo Billyho Grahama

Káže celým svojím telom – plače, kričí, behá po pódiu a máva rukami vo vzduchu. „Pre mňa je to otázka života a smrti,“ vysvetľuje agentúre AP černošský pastor Philip Anthony Mitchell.

„Existujú duše, ktoré visia na vlásku... Premýšľam o tom, že v tej miestnosti môže niekto počuť evanjelium a že to môže byť jeho posledná šanca,“ ozrejmuje spôsob svojho kázania.

Mitchell zosobňuje názor odborníkov na rýchlorastúce cirkvi, že bez charizmatického vodcu to nejde. Už niekoľko rokov stojí na čele 2819 Church, cirkevného spoločenstva, ktoré priamo vo svojom názve odkazuje na 28. kapitolu a 19. verš Evanjelia podľa Matúša: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Jeho život pripomína opozeranú filmovú trajektóriu „from zero to hero“.

V mladosti predával drogy, podporoval potraty, trpel depresiou a pokúsil sa o samovraždu. V jednom momente však zachytil Božie volanie, absolvoval púť do Svätej zeme a stal sa z neho vyhľadávaný kazateľ, ktorý sa počas nedeľnej bohoslužby prihovára šiestim tisíckam veriacich. Plus ďalším desaťtisícom, ktoré sledujú online stream.

„Stále som trochu drsný, však? Stále mám v sebe kus gangsterského ducha,“ hovorí Mitchell s typickým newyorským prízvukom.

Súčasťou bohoslužby je kresťanský rap aj chválové piesne. Foto: TASR/AP/Jessie Wardarski

Čo vlastne ľudí na ňom tak priťahuje? Viacerí respondenti, ktorých agentúra AP oslovila, hovoria o autentickosti jeho životného príbehu, ktorý premieta do svojho kázania. Ďalší oceňujú jeho konzervatívne hodnoty: za manželstvo považuje len zväzok muža a ženy, odmieta potraty a mladých povzbudzuje, aby so sexom počkali až do svadby.

„Hovorí biblicky o hriechu a pokání, ako aj o tom, že skutočná nádej je len v evanjeliu,“ konštatuje 22-ročný Elijah McCord. Napriek masám sa takí ako on cítia osobne prijatí: pri vstupe ich vítajú dobrovoľníci, na miestach sa za nich modlia členovia tímu a mimo bohoslužieb sa môžu stretať v menších skupinách (tzv. squads).

Keď si pripravujem kázne, hovorí Philip Anthony Mitchell, mám pred očami individuálne ľudské príbehy: „Myslím napríklad na mladú ženu, ktorá bojuje s paralyzujúcou neistotou a nevie, že tam hore má Otca, ktorý ju miluje viac, ako by ju tu dole dokázal milovať ktorýkoľvek muž.“

Práve v tom spočíva hybná sila kresťanského posolstva, ktoré sa vo svete šíri aj v takých nezvyčajných formách, akou je napríklad 2819 Church: Boh je tu pre každého jedného človeka bez ohľadu na to, čo urobil, a chce zmeniť jeho život k lepšiemu.

Od internetu k spoločenstvu

V jednom z minulých vydaní Duchovného spektra sme písali o rozmachu maskulínneho pravoslávia v USA, ktorého tvárami sú rôzni duchovní – influenceri sledovaní státisícami internetových fanúšikov.

Ak by niektorí z nich zablúdili do pravoslávneho chrámu v Colorado Springs, museli by podľa agentúry AP ostať sklamaní. Novoprišelcov tam otec Andreas Blom víta slovami: „Pravoslávie ste objavili na internete, ale teraz ste tu a internet je minulosťou. Musíte sa vzdať toho, čo ste sa tam naučili, a vstúpiť do skutočného spoločenstva viery.“

V týchto komunitách sú mladí bieli slobodní muži zrazu konfrontovaní s konvertitmi z radov Afroameričanov, Hispáncov, mladých rodín a žien, ktorých pravoslávie oslovilo z úplne iných dôvodov.

„Vdýchlo to cirkvi nový život, ale zároveň je to výzva, pretože sa snažíte vytvoriť jednu komunitu zo starých i nových členov,“ hovorí pravoslávny duchovný z New Yorku Thomas Zain, ktorý je potomkom sýrskych prisťahovalcov a od detstva bol vychovávaný v pravoslávnej viere.

Nečudo, že tí, ktorí prichádzajú do chrámu s očakávaním, že vstúpia do „svätostánku manosféry“, v ktorom budú rozvíjať svoju maskulinitu, neraz odchádzajú sklamaní.

Muž si uctieva kríž v katedrále Gréckej pravoslávnej cirkvi v Los Angeles. Foto: TASR/AP/Allison Dinner

„Ako teológ považujem myšlienku, že mužskosť – teda tento konkrétny spôsob uvažovania o mužnosti – je neoddeliteľnou súčasťou ortodoxnej teológie a učenia, za úplne nesprávnu,“ konštatuje riaditeľ Centra ortodoxných kresťanských štúdií na Fordhamovej univerzite v New Yorku Aristotle Papanikolaou.

Metropolita Saba, ktorý stojí na čele Antiochijskej pravoslávnej arcidiecézy Severnej Ameriky si však nezakrýva oči pred tým, že prípady extrémizmu a fundamentalizmu sú v tomto prostredí prítomné.

„Mnohí, ktorí dnes prichádzajú do cirkvi, sú psychicky, emocionálne alebo sociálne zranení, čo si vyžaduje skúsených a zrelých duchovných otcov a matky,“ pomenúva metropolita aktuálnu výzvu pre americké pravoslávie.

Ostapa vs. Trane U.S. Inc.

Súdne spory týkajúce sa slobody náboženského vyznania nie sú v Spojených štátoch ničím výnimočným.

Aktuálnym je prípad vzduchotechnika Paula Ostapu z New Yorku, ktorý zažaloval svojho zamestnávateľa, spoločnosť Trane U.S. Inc. z dôvodu nerešpektovania tzv. pravidla Billyho Grahama. Informoval o tom portál Religion News Service.

„Toto neformálne pravidlo, známe najmä v evanjelikálnych kruhoch, mužom odporúča, aby v žiadnom prípade neboli osamote so ženou, ktorá nie je ich manželkou. Majú sa tak chrániť pred pokušením i pred prípadným podozrením z nevhodného správania,“ vysvetľuje český religionistický portál Náboženský infoservis.

Medzi zástancov tejto zásady nazvanej podľa známeho evanjelikálneho kazateľa 20. storočia patril aj bývalý americký viceprezident Mike Pence.

Duchovné spektrumJD Vance prehovoril o svojom nábožensky zmiešanom manželstve a pohneval si hinduistov. Citlivú tému vtipne mapuje seriál na Netflixe

Imrich Gazda

Ostapa, ktorý patrí k baptistom (Southern Baptist Convention), sa na pravidlo Billyho Grahama odvolal po prijatí novej zamestnankyne, s ktorou mal pracovať, a požiadal o preloženie na inú pozíciu. Podľa žaloby jeho priamy nadriadený reagoval ironickou poznámkou, že nová pracovníčka je lesba, a teda sa nemá čoho obávať.

Keďže Ostapa trval na rešpektovaní svojej požiadavky, firma ho napokon prepustila z dôvodu neuposlúchnutia pracovného nariadenia.

Obhajoba je však presvedčená, že tým došlo k porušeniu zákona o občianskych právach z roku 1964, ktorý stanovuje, že zamestnávateľ je povinný primerane vyhovieť náboženskému presvedčeniu svojich zamestnancov, pokiaľ tým firme nevznikne neprimeraná záťaž.

V podobnej veci rozhodoval Najvyšší súd USA aj pred niekoľkými rokmi – svojho zamestnávateľa žaloval pracovník pošty, ktorý z náboženských dôvodov odmietal pracovať v nedeľu. Súd sa napokon postavil na stranu zamestnanca.