Náboženský infoservis pri hodnotení diania u našich západných susedov v uplynulom roku konštatoval, že „najviac rozšírená, ale z veľkej časti ,neviditeľná‘ náboženská tradícia v českej spoločnosti je západný ezoterizmus“.
Z alternatívnej spirituality New Age podľa religionistického portálu čerpá niekoľko desiatok percent obyvateľov Česka bez toho, že by boli akokoľvek registrovaní či dokonca vôbec reflektovali, že ide o nejakú náboženskú tradíciu.
Zo 45 štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločností (na Slovensku ich je 18), medzi ktoré v roku 2025 pribudla Zenová škola Kwan Um, je najväčšou Rímskokatolícka cirkev, po ktorej nasleduje Pravoslávna cirkev v českých krajinách.
Cirkev, ku ktorej sa pri sčítaní v roku 2021 prihlásilo takmer 41-tisíc obyvateľov, je v ČR dlhodobo vnímaná ako bezpečnostná hrozba. Mestský súd v Prahe voči nej začal insolvenčné konanie, ministerstvo kultúry ako registrujúci orgán vedie správne konanie a Ekumenická rada cirkví jej na rok pozastavila členstvo.
Dôvodom sú nejasnosti v hospodárení cirkvi, ako aj obavy z jej napojenia na Ruskú pravoslávnu cirkev podporujúcu vojenskú agresiu na Ukrajine.
Rovnaké obavy sú späté aj s omnoho menšou Ruskou pravoslávnou cirkvou, Podvorje patriarchu moskovského a celej Rusi v Českej republike, ku ktorej sa oficiálne hlási len necelých päťsto veriacich.
Jej predstaviteľ Nikolaj Liščenjuk bol z krajiny vyhostený ešte v roku 2024 a cirkev v obavách zo straty majetku previedla svoj chrám v Karlových Varoch a ďalšie nehnuteľnosti na Maďarskú eparchiu Ruskej pravoslávnej cirkvi sídliacu v Budapešti.

Do sporu s českým ministerstvom kultúry sa dostala aj náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi, a to pre údajné poškodzovanie sociálnych väzieb osôb a ich rodinných príslušníkov (tzv. náuka o vyhýbaní sa), zákaz transfúzie krvi u neplnoletých osôb a utajovanie niektorých častí učenia.
Kauza sa napokon skončila tak, že ministerstvo sa v duchu „zásady sebaobmedzovania a minimalizácie zásahov štátu voči náboženskej spoločnosti“ rozhodlo, že nezačne správne konanie o zrušení registrácie „jehovistov“.
„Z neregistrovaných náboženských spoločností sa pozornosť verejnosti naďalej upínala k hnutiu AllatRa, k spoločenstvu Lukáše Stančíka v Plasích a spoločenstvu liečiteľa Richarda Šiffera v Kutné Hoře. Vo všetkých týchto prípadoch však bola menšia ako v roku 2024,“ dodal Náboženský infoservis.
Okrem dvoch spomenutých pravoslávnych cirkví pôsobí v Českej republike aj Grécka pravoslávna staroštýlna cirkev. Pod jej moravskú eparchiu, ktorá bola zriadená v roku 2014, spadá územie Česka, Slovenska a Poľska. Na jej čele stojí grécky biskup Kliment.
Grécka pravoslávna staroštýlna cirkev pred vyše sto rokmi prerušila spoločenstvo s Gréckou pravoslávnou cirkvou, ktorá nahradila juliánsky kalendár gregoriánskym.

Chrám svätého mučeníka kniežaťa Rastislava v Michaľanoch. Zdroj: cyrilometodske-pravoslavie.sk
Podľa vlastných slov sa „duchovne stará o pravoslávnych kresťanov, ktorí odmietajú ekumenizmus a ktorí od roku 1924 prerušili spoločenstvo s takzvanými oficiálnymi miestnymi pravoslávnymi cirkvami zapojenými do ekumenického hnutia. Ide o tú časť pravoslávnych kresťanov, ktorí považujú ekumenizmus za cirkevnú herézu a nový kalendár za odsúdenú inováciu“.
Jediný chrám tejto cirkvi na Slovensku stojí v obci Michaľany v okrese Trebišov, duchovným správcom je kňaz Vladimír Mohorita.
Vo veku nedožitých 80 rokov zomrel popredný český religionista Ivan Štampach (18. 2. 1946 – 10. 1. 2026).
Syn amerického vojaka, ktorý sa podieľal na oslobodzovaní západných Čiech, a českej matky prešiel počas svojho života viacerými duchovnými smermi: pravoslávnym, katolíckym (bol tajne vysvätený za kňaza v roku 1983, neskôr vstúpil k dominikánom, kde prijal rehoľné meno Odilo), starokatolíckym i slobodomurárskym. Sympatizoval aj s budhizmom.
V 70. rokoch strávil štyri roky vo väzení za „prípravu na opustenie republiky a prípravu na podvracanie republiky v spolupráci s cudzou mocou“, po páde totality patril medzi zakladateľov odborného štúdia religionistiky na univerzite v Pardubiciach.
„Jeho poňatie odboru nikdy nebolo scientisticky ploché, bol otvorený hlbinným otázkam humanistických tradícií, aktuálnych spoločenských problémov i úprimnému hľadačstvu a transcendentnému rozmeru skutočnosti. To všetko bolo pre neho aj súčasťou vlastnej duchovnej cesty, cesty k poctivosti, pravdivosti a vnútornej slobode,“ uviedol v nekrológu Náboženský infoservis, do ktorého Štampach dlhodobo prispieval.