Cirkvi na okupovanej Ukrajine Rusi prenasledujú, mučia a zabíjajú kňazov, ničia aj pravoslávne chrámy

Stepan Podoľčak pôsobil ako kňaz Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorá sa odčlenila od Moskovského patriarchátu. Slúžil v obci Kalančak. Jedného dňa ruskí vojaci vtrhli do jeho domu, vyvalili dvere a polonahého kňaza s vrecom na hlave odviedli na neznáme miesto. O dva dni volali kňazovej manželke, aby prišla identifikovať telo. Podľa miestneho biskupa kňaza zastrelili, lebo odmietol spoluprácu s Rusmi.

Gréckokatolícki kňazi a redemptoristi Ivan Levyckyj a Bohdan Heleta pôsobili v Berďansku, kde zorganizovali modlitby za mier. Rusi ich následne zatkli a odvliekli do väzenia. Kňazi boli s ďalšími siedmimi až ôsmimi väzňami v cele, ktorá bola určená maximálne pre dvoch ľudí. Spali na zemi, po stenách stekala voda.

Kňazom celé dni nahlas púšťali sovietske propagačné piesne. Páter Ivan bol dvakrát zbitý do bezvedomia a kňazi čelili vyhrážkam o 25-ročnom väzení. Dôvod? V gréckokatolíckom chráme, kde slúžili, sa údajne našli zbrane. Otec Bohdan zas trpí cukrovkou, no lieky mu odopierali, čím bolo vážne ohrozené jeho zdravie a život. 

Kňazi Levyckyj a Heleta boli svedkami aj toho, ako Rusi mučili iných väzňov. Napríklad jedného muža trápili elektrickým prúdom, a tak ho nútili, aby sa učil naspamäť ruskú hymnu. Ľudia vo väzení podľa nich šaleli a mnohí pomýšľali na samovraždu. Sami to podľa vlastných slov prežili len vďaka viere a modlitbe. Rehoľníci strávili v ruskom zajatí čas od júna 2022 do novembra 2024, keď ich prepustili v rámci výmeny väzňov.

Tieto a ďalšie príbehy zdokumentovala ukrajinská mimovládna organizácia Mediálna iniciatíva za ľudské práva v dokumente Kontrola viery silou, ktorý vyšiel koncom minulého roka.

Do januára 2025 zdokumentovala zabitie 67 kňazov a pastorov rôznych kresťanských cirkví na okupovaných územiach Ukrajiny a zničenie takmer 650 sakrálnych budov. Iné údaje hovoria až o vyše 700 zničených chrámoch, synagógach a modlitebniach.

Šrapnelmi poškodená ikona pri vchode do chrámu vo východoukrajinskej dedine Bohorodychne, ktorú okupovali Rusi, neskôr územie späť dobyli Ukrajinci. Foto: TASR/AP/Leo Correa

Ukrajinskí vojaci kontrolujú priestory chrámu v Izjume, ktorý Rusi premenili na vojenskú nemocnicu. Foto: TASR/AP/Kostiantyn Liberov

Z týchto zistení vyplýva, že Rusi nútia mnohých kresťanov, aby vstúpili do Ruskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu a prijali ruské občianstvo. Kto odmietne, čelí prenasledovaniu. Tomu však čelia aj samotní pravoslávni, a to dokonca aj v Rusku. Stačí vyjadriť minimálny náznak nesúhlasu so „špeciálnou vojenskou operáciou“.

Ruská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu pod vedením patriarchu Kirilla funguje ako súčasť propagandy „ruského sveta“, ktorý spája náboženské naratívy s politickou expanziou a slúži na legitimovanie ozbrojenej agresie proti Ukrajine.

Rusi na okupovaných územiach vyžadujú od cirkví aj preregistrovanie sa podľa náboženských zákonov Ruska, čo vyžaduje, aby predstavitelia cirkví prijali ruské občianstvo.

V Záporožskej oblasti je pod okupáciou Gréckokatolícka cirkev dokonca zakázaná (na okupovaných územiach sú prenasledovaní a zatváraní kňazi) a Jehovovi svedkovia, ktorí v Rusku dostali stopku od roku 2017, sa považujú za extrémistov. V ruských väzeniach ich je okolo 150.

Patriarchovo posolstvo ku Dňu milosrdenstvaKirill a väzni, ktorých odmieta navštíviť

Sergej Čapnin

Hlavným terčom represií je Pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorá sa oddelila od Moskovského patriarchátu. Potom sú to gréckokatolíci, protestantské cirkvi, letničné hnutia a spomínaní jehovisti, teda všetky cirkvi okrem Ruskej pravoslávnej cirkvi pod patriarchom Kirillom.

Kňazi Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny čelia únosom, deportáciám a mučeniu alebo sú pod hrozbou týrania a konfiškácie majetku nútení prejsť k Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Na vlastnej koži to zažili kňazi Chrystofor Chrimlija a Andrij Čuja. Keď odmietli prestúpiť do Ruskej pravoslávnej cirkvi, vojaci s nimi zaobchádzali ako s vojnovými zajatcami. Obaja boli prevezení do Ruskej federácie. Povedali im, že mučenie a týranie prestane len vtedy, ak budú súhlasiť s prechodom.

Cez okná zničenej budovy v dedine Bohorodychne na východe Ukrajine vidieť poškodený chrám. Foto: TASR/AP/Andrij Andrijenko

Zničený chrám vo východoukrajinskej dedine Bohorodychne. Foto: TASR/AP/Andrij Andrijenko

Paradoxom však je, že represáliám čelia aj pravoslávni kňazi, ktorí sú pod Moskovským patriarchátom.

Kostiantyn Maksymov, ktorý je kňazom tejto cirkvi, odmietol prijať ruské občianstvo a nesúhlasil s anexiou svojej diecézy ruskou cirkvou. 

Následne bol zadržaný a po 21 mesiacoch v rôznych samotkách nespravodlivo odsúdený za „špionáž“ na 14 rokov v kolónii s prísnym režimom. Aktuálne ho väznia v Saratovskej oblasti v Rusku viac ako tisíc kilometrov od jeho domova.

Krutosť Rusov na vlastnej koži pocítil aj slovenský kňaz Peter Krenický, ktorý pôsobil v Melitopole. Rusi sa mu vyhrážali zastrelením, surovo ho bili a deportovali.

Slovenský misionár na UkrajinePeter Krenický pomáha a trpí spolu s veriacimi, Rusi ho zbili a deportovali 

Pavol Hudák

V meste ešte istý čas ostal pôsobiť druhý gréckokatolícky kňaz Olexandr Bohomaz. Od neho okupanti zasa požadovali, aby im vynášal zo spovede informácie, kto je proti Rusku a okupácii, čo duchovný odmietol. Kňaz spomínal, že ruskí vojaci sa uňho doma správali ako „páni“, konali veľmi zvrchovane a snažili sa ho ponižovať.

Rusi likvidujú aj protestantské cirkvi. Okupačná sila ich nálepkuje ako sekty a nositeľov deštruktívnej ideológie. Ich perzekúciu ospravedlňuje národnou bezpečnosťou a cirkvi obviňuje, že sú agentmi americkej CIA.

Označenie za extrémistov zasa umožňuje ruskej moci využívať represívnu legislatívu na zákaz činnosti mnohých ďalších cirkví.

Protestantskí pastori sú bití, zatýkaní a mučení. V Horlivke bol priamo počas bohoslužby ozbrojencami unesený pastor Serhij Lytovčenko. V apríli 2022 bol pre obvinenia zo špionáže zadržaný pastor cirkvi Slovo života Dmytro Boďa. Okupačná moc násilne zatvára protestantské modlitebne, konfiškuje ich dokumentáciu, kľúče aj osobný majetok veriacich.

Najviac sú postihnutí baptisti, letničné hnutie a adventisti.

Na okupovaných územiach však Rusi nedovolia pôsobiť ani (grécko)katolíkom.

Americký National Catholic Register cituje hlavu Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vyššieho arcibiskupa Sviatoslava Ševčuka, ktorý hovorí o tom, že napríklad v okupovanom Mariupole neostal jediný katolícky kňaz. 

V roku 2019 žilo na Ukrajine asi päť miliónov katolíkov. Na okupovaných územiach Rusko formálne zakázalo pôsobenie Gréckokatolíckej cirkvi a aj katolíckych organizácií.

Rusi zbombardovali pravoslávny kláštor

Rusi však nešetria ani posvätné budovy, kláštory a kostoly a ani tie pravoslávne.

Jeden z posledných prípadov sa stal v stredu 28. januára, keď niekoľko rakiet zasiahlo a zničilo pravoslávny kláštor v Odese. Kláštor Zosnutia Presvätej Bohorodičky bol od začiatku vojny zasiahnutý tretíkrát.

Podľa archimandritu (predstaveného kláštora) Izaiáša zasiahli kláštor desiatky dronov typu Šáhid. Útok si vyžiadal niekoľkých zranených a značné materiálne škody. Niektoré budovy kláštora sú neobývateľné. Zasiahnutá bola kláštorná mliekareň a dvor. Poškodený bol skleník, vykurovací systém a zostali vybité všetky okná.

V júni 2022 Rusi letecky zaútočili na drevený chrám na území Sviatohirskej lavry, ktorá je pravoslávnymi veriacimi považovaná za jedno z troch najposvätnejších miest na Ukrajine.

V decembri 2022 v Bachmute v Doneckej oblasti zničila ruská armáda rímskokatolícky kostol v centre mesta. V Kostole Panny Márie Kráľovnej posvätného ruženca bola vážne poškodená strecha, zvonica a vitráže. 

Počas pravoslávnej Veľkej noci v roku 2023 ruská raketa zasiahla kostol na Ukrajine v Záporožskej oblasti.

Väzeniu za kritiku vojny čelia aj pravoslávni kňazi v Rusku

Prenasledovaní a perzekvovaní sú však aj pravoslávni duchovní v samotnom Rusku, ktorí vyjadrili nesúhlas či náznak nesúhlasu s vojnou. Už v prvých mesiacoch konfliktu prichádzali správy, že Rusi potrestali kňazov, ktorí nepodporujú vojnu.

Od začiatku vojny je v Rusku zaznamenaných vyše sto prípadov perzekúcií a prenasledovania duchovných alebo kazateľov za postoj k vojne. Z toho je 79 pravoslávnych, sedem baptistov, sedem kazateľov z Pentekostálnej cirkvi a traja katolíci.

Minimálne 19 ľudí bolo za postoj k vojne odsúdených do väzenia. Asi 40 duchovných Pravoslávnej cirkvi čelilo cirkevnému súdu a 17 z nich bolo prepustených z klerického stavu a ďalších 14 suspendovaných.

Ďalších 30 kňazov krajinu opustilo a útočisko našlo v Konštantínopolskom patriarcháte vrátane tých, ktorých Moskva suspendovala. Títo duchovní teraz slúžia ruským komunitám v celej Európe.

Pre vznik problémov v súvislosti s vojnou netreba urobiť veľa. Svoje o tom vie aj 47-ročný moskovský kňaz Ján Kovaľ. Ten zmenil v povinnej modlitbe „za víťazstvo svätej Rusi“, ktorú zaviedol ruský pravoslávny patriarcha Kirill, iba jedno slovo a nahradil „víťazstvo“ slovom „mier“. 

Jeho vlastný miništrant ho nahlásil cirkevným úradom. V máji 2023 bol rýchlo zbavený klerického stavu a donútený utiecť z Ruska v priebehu niekoľkých hodín. Táto premena liturgickej modlitby na politickú skúšku predstavuje to, čo citovaná správa nazýva „hlbokým skreslením pravoslávnej kánonickej tradície“.

Portál Religion News Service prináša príbeh dvoch absolventov pravoslávneho seminára Denisa Popoviča a Nikitu Ivankoviča, ktorí majú 28, respektíve 29 rokov a obaja sú etnickí Ukrajinci. Od februára minulého roka sú v moskovskom väzení a vo vykonštruovanom procese im je za vinu kladený terorizmus, za ktorý im hrozia desiatky rokov.

V skutočnosti sa previnili tým, že v komunikačných aplikáciách a súkromných rozhovoroch vyjadrili názor na vojnu.

Ženy opúšťajú poškodený chrám na predmestí Černigova. Foto: TASR/AP/Petros Giannakouris

Zničený pravoslávny chrám v obci Novoekonomične. Foto: TASR/AP.

Na Ďalekom východe prišiel o život 29-ročný Pavel Kušnir, ktorý bol baptista. Zomrel po hladovke, no jeho telo nieslo stopy po bitke.

Portál info.dignir.cz prináša príbeh pravoslávneho kňaza Ionu Sigida z Krasnodarského kraja. Ten na webe svojej farnosti zverejnil text, v ktorom z náboženskej perspektívy kriticky hodnotil sovietske pamätné sviatky, predovšetkým Deň víťazstva 9. mája. Kňaz bol následne obvinený zo zneuctenia spoločnosti, štátnych orgánov a štátnych symbolov. 

Takisto čelil trestnému stíhaniu za zneuctenie Dňa vojenskej slávy. Súd umiestnil kňaza do domáceho väzenia a zakázal mu slúžiť liturgie, čelil aj násiliu.

Iný kňaz, Grigorij Okhanov, dostal v septembri 2025 pokutu za vyjadrenie pre nezávislé ruské médiá v Petrohrade o tom, že ruská invázia na Ukrajinu je morálne neobhájiteľná, a kritizoval podporu vojny zo strany Moskovského patriarchátu. Súd to vyhodnotil ako diskreditáciu ozbrojených zložiek.

Pozornosť vzbudil aj prípad arcibiskupa pravoslávnej cirkvi Grigorija Michnova-Vajtenka. Bol potrestaný za video, v ktorom z náboženského hľadiska odsúdil vojnu a prirovnal ju k biblickému podobenstvu o sviniach. Biskupa teraz čaká súd.

Tieto prípady podľa Fóra 18 zapadajú do kontextu postihovania nábožensky formulovanej kritiky vojny. Portál píše aj o prípade, keď ozbrojené zložky počas domovej prehliadky opakovanie použili paralyzér na 58-ročného člena Jehovových svedkov Michaila Porošenka.

V auguste 2025 bol odsúdený aj letničný kazateľ Nikolaj Romanjuk na štyri roky väzenia za kázanie zo septembra 2022, v ktorom odsúdil inváziu na Ukrajinu a vyzval na legálny spôsob, ako sa vyhnúť boju. Obžaloba to kvalifikovala ako verejnú výzvu na činnosti proti bezpečnosti Ruskej federácie.

Zničená katedrála v Odese. Foto: TASR/AP

Foto:TASR/AP

Ruská pravoslávna cirkev celý čas schvaľuje to, čo sa deje na Ukrajine.

Deviateho apríla 2024 schválila dokument, v ktorom vyjadruje zámer Kremľa zničiť Ukrajinu a zároveň ideologicky argumentuje v prospech širšej konfrontácie so západným svetom.

Cirkev inváziu na Ukrajinu označuje za „svätú vojnu“ s explicitným cieľom zničiť ukrajinskú nezávislosť a nastoliť priamu ruskú vládu. 

„Z duchovno-morálneho hľadiska je špeciálna vojenská operácia svätou vojnou, v ktorej Rusko a jeho národ, chrániac jednotné duchovné priestory Svätej Rusi, realizujú misiu ,Udržiavajúceho‘, ktorý chráni svet pred náporom globalizmu a víťazstva upadnutého do satanizmu Západu.

Po ukončení špeciálnej vojenskej operácie musí celé územie súčasnej Ukrajiny vstúpiť do zóny výlučného vplyvu Ruska. Možnosť existencie rusofóbneho, proti Rusku a jeho národu nepriateľského politického režimu na danom území, ako aj politického režimu ovládaného nepriateľským vonkajším centrom, musí byť úplne vylúčená,“ uvádza sa v dokumente.

Aj napriek všetkým faktom o tom, čo robí ruský štát kresťanom, existuje v niektorých kruhoch presvedčenie, že Rusko je ochrancom kresťanstva pred skazeným Západom. Skôr naopak, mnohí analytici prirovnávajú situáciu cirkví na okupovanej Ukrajine k dianiu, ktoré bolo počas obdobia Sovietskeho zväzu.