Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
24. január 2023

Slovenský misionár na Ukrajine

Peter Krenický pomáha a trpí spolu s veriacimi, Rusi ho zbili a deportovali

Ruskí vojaci v novembri zbili slovenského kňaza, ktorý pôsobil v Melitopole. Vyhrážali sa mu, že ho zastrelia, a deportovali ho.

Peter Krenický pomáha a trpí spolu s veriacimi, Rusi ho zbili a deportovali

Reprefoto: Youtube/zhyve.tv

Gréckokatolícky kňaz Peter Krenický (66) pôsobí na východe Ukrajiny v meste Melitopol a v jeho okolí od roku 2010. Toto mesto, v ktorom mala projekty aj Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, obsadili Rusi po februárovej invázii medzi prvými.

Slovenský kňaz Krenický sa rozhodol v Melitopole ostať aj napriek vojne a ruskej okupácii. Keď sme mu písali v marci minulého roka, či by povedal niečo o situácii v meste, odpísal nám, že zostal, aby slúžil ľuďom, a že ho biskup prosil, aby obmedzil kontakty, aby mohol pokračovať vo svojej službe.

Niektorí jeho známi nám potom vraveli, že bude lepšie, ak o ňom písať nebudeme, aby sme ho neohrozili a zbytočne na neho neupozorňovali.

Napokon ho však Rusi aj tak z okupovaného mesta násilím deportovali. Všetky udalosti vyrozprával pre ukrajinskú gréckokatolícku internetovú televíziu zhyve.tv. Prvý o tom informoval Katolický týdeník, správu prevzal aj náš bloger Pavol Martinický.

Melitopol opustiť nechcel

Podľa svojich slov mal slovenský kňaz niekoľko možností Melitopol opustiť. Posielali ho preč veriaci, rodina, známi aj priatelia. Napriek tomu sa rozhodol v okupovanom meste zostať. „Chcel som ostať s ľuďmi, pastier má ostať s ovcami. To bolo moje vnútorné rozhodnutie, že kým ma nedeportujú násilne, ja neodídem,“ hovorí kňaz pre ukrajinský gréckokatolícky portál.

Napokon ho z Melitopola deportovali násilne, a to doslova. Všetko sa odohralo na sviatok sv. Jozafáta, čo je v juliánskom kalendári 25. novembra.

Peter Krenický mal v tom čase ešte na fare robotníkov. „Nevedel som, že ma budú deportovať,“ hovorí. Ráno odslúžil svätú liturgiu, kde si všimol dvoch príslušníkov FSB (tajná služba Ruskej federácie) v civile. „Snažili sa tváriť, že sú veriaci, jeden sa žehnal pravou rukou, druhý ľavou, zle vstávali, kľakali,“ hovorí pre zhyve.tv Krenický.

Po liturgii príslušníci zmizli. Kňaz potom šiel na faru, kde dal robotníkom raňajky, a vyšiel na dvor. „Vtom priletelo auto, vystúpili z neho asi šiesti muži, nepamätám si to presne, zavreli bránu a hneď ma začali biť. Pritlačili ma k stene a bili, potom ma bili do kolien, chvalabohu, môžem chodiť, ale bili ma, nepamätám si už všetko. Zaregistroval som prvý úder a potom mi napadla myšlienka, že Bože, ty si mi bližšie ako ich nenávisť. Chcem aj uprostred nenávisti spočívať v tvojej láske. Lebo ja sám som veľmi slabý,“ opisuje chvíle hrôzy rodák z Ďačova v okrese Sabinov.

Peter Krenický ďalej opisuje, že v tej chvíli prosil v duchu o pomoc a ochranu svojich rodičov a tých, ktorí sú vo večnosti a ktorým vysluhoval počas života sviatosti. Potom Rusi z fary vyviedli robotníkov a jedného z nich chytili za hlavu a buchli ňou o múr až tak, že začal krvácať. Kňaz musel byť v tej chvíli na kolenách.

Potom urobili prehliadku fary, kostola a ďalších budov. „Boli prekvapení, lebo som začal budovať faru, tak som žil vo veľmi primitívnych podmienkach,“ hovorí. Potom ho zase zbili a prikázali mu, aby si zobral tašku a zbalil nejaké veci. Slovák opisuje, že v tej chvíli nevedel, čo si má zbaliť, bol presvedčený, že ho berú do väzenia. Rusi mu nedovolili si obliecť podriasnik (reverenda gréckokatolíckych kňazov) a ani si zobrať nič kňazské okrem Biblie, knihy Časoslov (ekvivalent Breviára vo východnej cirkvi) a ruženec.

Potom mu dali na hlavu vrece a strčili ho do auta. Petrovi Krenickému však prišlo cestou zle, lebo nemohol dýchať.

„Povedal som im, pomôžte mi alebo mi pomôžte, aby som išiel domov do neba, lebo bez vzduchu sa dusím, dusím sa. Príslušník FSB potom kázal, aby mi dali vrece dole, a videl som, že ideme smerom na Novovasylivku,“ hovorí Krenický. Keď prišli do obce, nasledovali tam nejaké oficiality, chceli vidieť jeho pas a kňaza dali do rúk jedného Rusa.

„Naučil som sa v okupácii žiť s tým, že každý deň môže byť posledný a treba ho prežiť naplno a nedovoliť, aby som nenávidel ľudí, ktorí ničia a zabíjajú.“ Zdieľať

„Posadil ma do auta a povedal mi, že urobíme s tebou to, čo robia vaši fašisti s našimi ľuďmi. Hovoril so mnou veľmi vulgárne. Potom mi zobral peniaze, ktoré som mal pri sebe, a tiež mi vzal telefón. Potom prečítal na kameru, že ma Ruská federácia deportuje, lebo moja činnosť nepodporuje politiku Moskvy a patrím do cirkvi, ktorá je proti tejto politike.

Následne sa mi vyhrážal, že ma zastrelí. Jednou rukou som chytil tašku, druhou ruženec a tešil som sa, že ešte dnes budem v raji,“ rozpráva dnes už s úsmevom pre gréckokatolícky kanál slovenský duchovný a dodáva, že ho ten Rus oklamal, lebo ho do raja neposlal.

Neskôr ho Rusi poslali pešo smerom na územie, ktoré kontroluje Ukrajina. Krenický nevie, koľko kráčal, ale celú cestu sa modlil. Napokon prišiel k jednému kontrolnému bodu, kde mu kázali, aby sa posadil do mikrobusu, a odviezli ho na stanovište, ktoré kontrolovala ukrajinská armáda.

„Bolo to veľmi emocionálne a ťažké. Keď som zbadal ukrajinského vojaka, rozplakal som sa. Bol som za hranicou agresie a teroru,“ povedal Peter Krenický, ktorý aj napriek tejto skúsenosti na Ukrajine ostal.

Starí ľudia zomierajú pre chýbajúce lieky

Slovenský kňaz opísal aj hrôzy, ktoré sa v Melitopole po obsadení Ruskom diali. Podľa neho v meste zomrelo veľa starších ľudí, lebo sa nedokázali dostať k liekom. Neskôr nejaké prišli z Krymu, ale bolo ich málo a nedostal sa k nim každý.

Na otázku, ako sa zmenilo po okupácii mesto, hovorí, že veľa ľudí začalo kolaborovať. „Bolo veľa takých, ktorí behali so zoznamami na komandatúru a udávali ľudí, ktorí sa nemohli stotožniť s tým, čo sa dialo. S bolesťou sa dívali na to, ako im brali autá, majetok. Mnohí dostali nariadenie o vysťahovaní sa, pretože v ich domoch sa mali ubytovať vojaci či iní ľudia,“ približuje Krenický. Ľudia dostali zväčša na vysťahovanie jeden deň.

Kňaz má pred očami muža, ktorý chodil na bicykli sedem kilometrov na liturgiu. Udal ho nejaký alkoholik, že je to fašista a banderovec. Prišli po neho Rusi, dali mu na hlavu vrece a odviedli ho. Držali ho niekoľko dní v nejakej diere. Doma nechal chorú ženu, ktorá z toho všetkého zomrela.

„Jednému agentovi z FSB som na jednom stretnutí, ktorých bolo viac, povedal: Pozrite sa, možno dnešok je môj posledný deň, prečo by som si ho mal kaziť strachom a obavami?“ Zdieľať

„Je ťažké byť s tými ľuďmi a upriamiť ich pozornosť na lásku Krista, na Boha. Naučil som sa v okupácii žiť s tým, že každý deň môže byť posledný a treba ho prežiť naplno a nedovoliť, aby som nenávidel ľudí, ktorí ničia a zabíjajú. Volal som k Bohu, aby som miloval,“ hovorí vo videu v ukrajinčine slovenský kňaz.

Krenický rátal s tým, že ho Rusi môžu odviesť, a tak na to pripravoval aj svojich veriacich. „Hovoril som ľuďom, že keď tu nebudem, keď budem musieť odísť, aby sa ďalej stretávali na modlitbe, aby si prečítali Božie slovo, prespievali antifóny, tropáre, kondaky, aby zaspievali čítanie. Poprosil som jedného muža z farnosti, aby predniesol evanjelium,“ hovorí kňaz.

Dodáva, že za všetky tie mesiace pod okupáciou cítil chuť a silu modlitby a cítil aj modlitby ľudí na Ukrajine a na celom svete. „Keď nemáte oporu v ľuďoch, silno a markante cítite Božiu oporu a dáva to vnútornú radosť a pokoj, aký svet nemôže dať,“ vravel kňaz.

Viete, že Slováci dali Ukrajine zbrane?

Duchovný zažil aj absurdné situácie. Hovorí, že v meste fungujú akoby tri bezpečnostné zložky. Stalo sa napríklad, že polícia im zobrala auto a FSB dala príkaz, že ho majú vrátiť. No polícii, aby im auto vrátila, museli zaplatiť pokutu päťtisíc hrivien, čo je približne 130 eur.

Inzercia

V rozhovore tiež spomína, ako sa ho raz ruskí vojaci pýtali, či je zo Slovenska. Hovorím, že áno, pochádzam odtiaľ. „A vy viete, že Slováci dali Ukrajine zbrane?“

„Usmial som sa a hovorím im: Chlapci, ja som ostal celý čas tu, slúžim ľuďom. Slovenská vláda sa so mnou o tom neporadila, reagoval som žartom. Každý deň som prosil o dar humoru, aby som bol pozitívny a aby som vždy pozitívne reagoval,“ hovorí Slovák, ktorý napriek vojne ostal v okupovanej oblasti skoro desať mesiacov.

„Jednému agentovi z FSB som na jednom stretnutí, ktorých bolo viac, povedal: Pozrite sa, možno dnešok je môj posledný deň, prečo by som si ho mal kaziť strachom a obavami?“

Týždeň po tom, ako z Melitopola odviedli Krenického, vojaci zajali a deportovali aj Oleksandra Bohomaza – kňaza, ktorý vyrástol práve pri Petrovi Krenickom.

Podľa Nataše Bujdovej z Vysokej školy sv. Alžbety, ktorá niekoľko rokov chodila do Melitopola, sú ešte ďalší dvaja kňazi, ktorí v meste pôsobili a momentálne sú nezvestní. Peter Krenický a Oleksander Bohomaza poskytovali v meste pastoračnú starostlivosť aj rímskokatolíkom po tom, ako museli mesto opustiť rímskokatolícki poľskí duchovní.

Nataša Bujdová zdôrazňuje, že Peter Krenický a Oleksander Bohomaz dopadli relatívne ešte dobre, Rusi im výraznejšie neublížili. Nie všetci kňazi mali takéto šťastie. Príkladom sú dvaja redemptoristi, ktorých v decembri Rusi zajali a údajne mučili.

Docentka Vysokej školy sv. Alžbety pre Svet kresťanstva hovorí, že v Melitopole sa Rusi kňazom od začiatku vyhrážali. Podľa nej chodili zastrašovať inteligenciu, teda aj lekárov či učiteľov. Nataša Bujdová chodila do Melitopola pravidelne od roku 2015. Diela otca Krenického podporoval aj profesor Vladimír Krčméry. Bujdová hovorí, že s profesorom Krčmérym sa rozprávala o pomoci pre Melitopol aj v nedeľu pred profesorovým odchodom do večnosti.

Vysoká škola napríklad Krenickému poskytla automobil, ktorý slúžil na všetko. „Využíval sa na prevoz ľudí do nemocnice, na zvážanie dreva, na prevážanie ľudí, prosto na všetko,“ hovorí pedagogička Vysokej školy sv. Alžbety.

Podľa nej otec Peter v spolupráci so školou zriadil v Melitopole zariadenie sociálnych služieb. „Pracovali sme s bezdomovcami, so závislými ľuďmi, chodili tam matky s deťmi, mnohopočetné rodiny. Matky majú niekedy päť až desať detí a nemajú muža. Deti majú s rôznymi chlapmi,“ priblížila Bujdová situáciu na východe Ukrajiny. Krenického opisuje ako človeka s veľkým srdcom.

„Smädným dáva piť, hladných kŕmi, mŕtvych pochováva. Výčitku mám voči nemu, že málo myslí na seba, je to neskutočne vyčerpaný človek, ktorý večer padá od únavy. Večer po liturgii ešte neraz prišiel, že čo je navarené a dá zvyšné jedlo niekomu. Niekedy zasa vybral z mrazničky mäso a dal ho niekomu, kto ho potreboval,“ pokračuje v opise slovenského misionára Bujdová.

„S otcom Petrom sme chodili k najbiednejším, kde keď vojdete do domu, je to ako v chlieve, to nepreháňam. Niekde pomôže vymeniť okno, inde zoženie plienky pre dospelých,“ dodáva. Hovorí, že ešte aj po vypuknutí vojny sa im podarilo dostať do Melitopola nejaké peniaze, aby pomohli slovenskému misionárovi.

Kto je Peter Krenický?

Narodil sa 13. júla 1956 v Ďačove v okrese Sabinov. Vyštudoval bohosloveckú fakultu v Bratislave a v roku 1982 bol vysvätený za kňaza. Tiež bol členom rehole redemptoristov. Do roku 1992 pôsobil na Slovensku, napríklad v Levoči, Prešove, Drienove či v Starej Ľubovni, v poslednom menovanom meste zakladal gréckokatolícku farnosť.

V roku 1992 absolvoval v Poľsku misionársku školu a prípravu na misie. Pol roka pracoval s Rómami na východe Slovenska a v roku 1993 odišiel na Ukrajinu, najprv do dedinky Usť-Čorna, kde vystriedal starého kňaza. V roku 2003 sa stal dekanom v meste Tjačiv. Ako dekan vybudoval na Zakarpatí v okolí Tjačiva 30 kostolov, v samotnom Tjačive postavil novú faru a pastoračné centrum, obnovoval púte a náboženský život.

Na Zakarpatí pôsobil 17 rokov a potom odišiel na východ Ukrajiny. V Melitopole a jeho okolí začal pôsobiť v roku 2010. Aj na východe Ukrajiny budoval kaplnky či kostoly, pomáhal najbiednejším. Prácu Petra Krenického podporujú aj českí kresťania a české charitatívne organizácie, roky úzko spolupracuje s ostravsko-opavskou diecéznou charitou. Z Českej republiky chodili k misionárovi aj dobrovoľníci, ktorí mu pomáhali.

O práci otca Petra v Melitopole vznikol pred dvoma rokmi dokumentárny film v ukrajinskom jazyku, ktorý je dostupný na youtube.

V dokumente ukazuje centrum, kde chodia deti, starí ľudia či bezdomovci. Centrum pripravovalo stravu denne pre 30 ľudí.

Vo filme hovorí, že vyrastal na Slovensku a doma mali rádio. „Každú nedeľu išla svätá liturgia v ukrajinčine z Vatikánu. Hovoril som si, že keď budem veľký, tiež pôjdem do rádia, budem tiež v rádiu spievať svätú liturgiu.“ Potom v tínedžerskom veku sa zaľúbil do dievčaťa, ktoré tiež bolo veriace a nábožné. Raz sa ho to dievča opýtalo: „Kým chceš byť?“ A on si povedal: „Ako kým? Kým ty chceš, tým ja budem.“

Peter Krenický hovorí, že ráno chodieval do kostola a tam bol jeden dobrý, úžasný kňaz. A tak mu napadla otázka, prečo by nemohol byť kňazom aj on?

Toto dievča mu pomohlo nebáť sa rozhodnúť pre kňazstvo. Neskôr sa s ňou rozišiel. Po základnej vojenskej službe vstúpil do seminára a vyštudoval teológiu. Vo videu ďalej Krenický hovorí, že na Ukrajinu sa dostal tak, že videl žiadosť gréckokatolíckeho episkopátu v Užhorode, že na Zakarpatí potrebujú pomoc kňazov.

Dokumentárny film o slovenskom misionárovi.

Nataša Bujdová hovorí, že spolu s otcom Petrom mali v pláne postaviť aj pekáreň, čo sa pre pandémiu a potom pre vojnu nepodarilo. O pekárni Krenický hovorí aj v spomínanom dokumente. Prostredníctvom pekárne chcel dať zároveň prácu niektorým ľuďom.

O úlohe kňaza hovorí, že je dobré, aby ľudia videli, že vie byť aj „sladký“, ale môžu ho vidieť aj padnúť. Majú vidieť, že večer od únavy za sebou už len ťahá nohy, že ľuďom dá všetko.

O pôsobení na Zakarpatí rozpráva, že neraz to bolo veľmi ťažké. „Chrámy, ktoré boli historicky gréckokatolícke, zabrali pravoslávni moskovského patriarchátu, tam bola aj agresia,“ vraví.

Agresívne správanie zažil aj v Melitopole, keď ho chodili budiť nejakí opilci a vyhrážali sa mu. Agresiu a zlo možno poraziť dobrom, hovorí Krenický. O Melitopole sa vyjadril, že bude na prvom mieste medzi ukrajinskými mestami, pokiaľ ide o pozitívne zmeny.

Žiaľ, prácu a dielo Petra Krenického prerušila vojna.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.