Za Dominikom Dukom Nemuseli ste s ním súhlasiť, no nemohli ste ho prehliadať

„Do Vianoc sa na verejnosti určite neobjavím,“ povedal pred niekoľkými dňami kardinál Dominik Duka po prepustení z nemocnice, kde podstúpil niekoľko zložitých operačných zákrokov.

Zakrátko bol hospitalizovaný znova a dnes už vieme, že na poslednú cestu musel nastúpiť skôr, ako sám predpokladal.

Spomínať naňho budú mnohí a mnoho. Mnoho je aj dôvodov a uhlov pohľadu. Nie všetci sa na nich zhodnú.

Jeden obraz je však v týchto prvých chvíľach neprehliadnuteľný – pohľad na jeho nemocničné lôžko, ktorý ponúkol v krátkom nevydanom rozhovore pre české Katolické noviny.

Do poslednej chvíle čítal – životopisy nedávno svätorečeného Bartola Longa a architekta Antoniho Gaudího či Základní fenomény lidského bytí očima filozofie od Georga Scherera.

Do poslednej chvíle žasol. Zaujal ho Gaudího hlboký vhľad do vývoja architektúry a umenia, návštevy vychytenej kaviarne Pelayo aj priateľstvo s mladým Pablom Piccasom.

Pri Schererovi zasa vzbudilo jeho pozornosť uvažovanie nad „absolútnym horizontom“, ale aj nad otázkami úzkosti, strachu či nudy, ktoré trápia nielen mladú generáciu.

Do poslednej chvíle žil krajinou. Televíziu si počas hospitalizácie zapol jediný raz – 28. októbra večer, aby si v deň vzniku samostatného Československa pozrel udeľovanie štátnych ocenení. „Po tridsiatich piatich rokoch som totiž nebol na Hrade,“ poznamenal.

Aj keď Duka s Tomášom Garriguom Masarykom v mnohých názoroch nesúhlasil, vážil si ho ako prvého československého prezidenta a neraz ho citoval. Rovnako ako si vážil aj ďalších prezidentov slobodnej krajiny – počnúc Václavom Havlom, s ktorým sedel vo väzení. (Na YouTube je možné pozrieť si ich spoločný famózny rozhovor pri pohári vína.)

Často opakoval, že jeho poslaním nebola konfrontácia s Hradom, ale kooperácia. Mnohí mu to vyčítali ako slabosť, no on mal na to svoje vysvetlenie. A práve spôsob, akým dokázal uvažovať nad históriou, spoločnosťou a kultúrou, presahoval náš stredoeurópsky priestor. Inšpiroval, formoval aj provokoval.

ÚmrtieVo veku 82 rokov zomrel kardinál Dominik Duka

Adam TakáčPavol Hudák

No predovšetkým, do poslednej chvíle bol nasledovníkom Ježiša Krista – a to aj so všetkými chybami a nedokonalosťami. Priznával, že vyrovnávanie sa s chorobou ho robilo vnútorne pevnejším, ale aj chápavejším k druhým.

Kardinál Duka bol robustný nielen svojou postavou, ale najmä svojím duchom. Dokázal povzbudiť, pobaviť, ale i pobúriť. Nemuseli ste s ním súhlasiť, no nemohli ste ho prehliadať.

In spiritu veritatis – ako znelo jeho biskupské heslo. V duchu pravdy. V slobode ducha.