Úmrtie Vo veku 82 rokov zomrel kardinál Dominik Duka

Kardinál Dominik Duka, emeritný pražský arcibiskup a politický väzeň, zomrel v noci na utorok vo veku 82 rokov.

Duka bude pochovaný v arcibiskupskej kaplnke Katedrály sv. Víta. Podľa pražského arcibiskupstva sa pohrebné omše uskutočnia v sobotu 15. novembra o 11.00 h. Informovali o tom české médiá aj agentúra TASR.

Kardinál Duka tento rok v októbri podstúpil akútnu operáciu, po prepustení do domácej starostlivosti bol však onedlho vo vážnom stave opätovne hospitalizovaný.

Kondolenčná kniha bude k dispozícii od utorkového poludnia od 12.00 h na recepcii Arcibiskupského paláca.

Vážne zdravotné problémy kardinála Duku sa začali 6. októbra, keď Pražské arcibiskupstvo oznámilo, že kardinál bol akútne operovaný. „Pripojme sa dnes na sviatok Panny Márie Ružencovej k modlitbe ruženca za jeho uzdravenie,“ uviedlo vtedy arcibiskupstvo.

Čo povedal v poslednom rozhovore

Kardinála prepustili z nemocnice po niekoľkých týždňoch, v sobotu 1. novembra ešte poskytol rozhovor českým Katolíckym novinám a večer ho opäť hospitalizovali vo vážnom stave.

V utorok médiá informovali o kritickom stave kardinála s tým, že sa s ním k jeho lôžku chodia lúčiť najbližší. V nemocnici ho bol navštíviť aj pražský pomocný biskup Zdenek Wasserbauer, ktorý mu vyslúžil sviatosti zomierajúcich.

V poslednom rozhovore pre české médium opisoval kardinál Duka aj to, ako prežíval dni v nemocnici. „Keď idete do nemocnice na nejaké vyšetrenie, je to niečo iné, ako keď tam musíte zostať, pretože sa nemôžete vrátiť domov, lebo je nutná okamžitá operácia. To sú chvíle, keď sa do istej miery dotýkate dna a kladiete si otázky.“ 

Kardinál hovoril aj o tom, že sa do Vianoc neplánuje ukazovať na verejnosti, pretože je pacientom.

„V nemocnici som sa mohol do istej miery plne stotožniť s tými, ktorí vedia, že život nie je len prechádzka ružovým sadom, a zároveň chápu, že aj my, ktorí veríme v milosrdného Boha, vieme, že choroba patrí k životu. Vyrovnávanie sa s ňou nám dáva silu byť pevnejší a zároveň uznanlivejší k druhým,“ povedal.

Dominik Duka. Foto: Postoj/Anička Guthrie

Kardinál Duka vo svojom poslednom rozhovore odpovedal aj na otázku, čo ho zaujalo z aktuálneho diania. Hovoril, že v najťažšej fáze choroby verejné dianie nesledoval, potom skôr na sociálnych sieťach.

„Tam ma prekvapila obrovská vlna prebudenia, ktorá potvrdzuje, že v človeku je stále hlboká túžba po zmysle života – túžba, ktorá vedie k prameňom a ku koreňom. K rodu, národu, vlastnej kultúre. Nie k fanatizmu, ale k jasnému uvedomeniu si vlastnej identity. Badáme to v Poľsku – či už pred prezidentskými voľbami, alebo pri oslavách výročia Varšavského povstania. Registrujeme to aj v Anglicku, ktoré sa znovu hlási k svojim koreňom. A takto by som mohol vymenovávať jednu krajinu za druhou.“

Ako spomínal na konkláve

Kardinál Duka poskytol niekoľko rozhovorov aj denníku Postoj. 

Silne zarezonoval jeho rozhovor o tom, ako si pamätá konkláve, na ktorom zvolili pápeža Františka. Je to jediné konkláve, na ktorom sa český kardinál zúčastnil. Na poslednom konkláve bol v Ríme, ale voliť nemohol, keďže už mal nad 80 rokov. Počas konkláve v roku 2013 bol aj pri pálení hlasovacích lístkov.

Kardinál Duka spomína na konkláveKardináli sa nesmú v izbách navštevovať, jeden sa popálil na dymovnici

Pavol Hudák

„Bol som pri tom, možno som tam tiež niečo hodil, ale to pre mňa nebolo také podstatné. Akurát sme videli, že v peci nie je ani seno, ani slama, ale dymovnice – čierna a biela. Jeden kardinál nedal pozor, dotkol sa dymovnice a popálil sa,“ zaspomínal si v rozhovore.

„V Sixtínskej kaplnke nesmie byť nikto, iba kardináli. Sú tam k dispozícii dvaja zdravotníci. Jeden kardinál bol aj na vozíku, tak tam niekoho mal. Tí ľudia sú za dverami, a keby sa niečo stalo, tak sa zabúcha a prídu.“

Dominik Duka. Foto: Postoj/Anička Guthrie

Kardinál Duka poskytol Postoju rozhovor aj v septembri 2021, keď prišiel do Košíc pri príležitosti návštevy pápeža Františka.

Kardinál Dominik DukaDnešná doba je chorá, lebo rezignovala na rozum a pravdu

Adam TakáčLukáš Kekelák

„Pápež nie je naľavo ani napravo, je radikálny. Táto radikálnosť je však potrebná, pretože vlažné prežívanie viery človeka neosloví. V tom vidím jeho obrovský prínos,“ povedal vtedy.

Rozhovor s ním priniesol Postoj aj v roku 2017.

Kardinál Dominik DukaZvíťazíme alebo budeme otrokmi

Imrich GazdaJaroslav Daniška

Bol to Boží muž, spomína režisér Strach

Na úmrtie kardinála Duku reagujú aj české osobnosti. Bývalý šéfredaktor Katolíckeho týždenníka Antonín Randa, ktorý je zakladateľom a riaditeľom Cesty 121, ktorá pomáha starým a chorým kňazom, na sociálnej sieti napísal, že kardinál zomrel o tretej v noci.

„Vedeli sme, že situácia je vážna a nádej zhasína. Večerné správy ešte prinášali určité náznaky, že by hádam predsa len mohla byť šanca na zlepšenie. Ale neskôr bolo treba v pokore prijať skutočnosť, že sme všetci v Božích rukách a každý človek má tu na zemi vymedzený čas,“ zmienil Randa.

Režisér Jiři Strach napísal na Facebooku, že nikdy nestretol takého statočného a odvážneho muža. „Bol to vskutku Boží muž. Všetky rany doby i ľudí, komunistické väzenie, krivdy i zrady mnohých znášal s neuveriteľnou trpezlivosťou a láskavosťou. Vedel, že svätovojtešský biskupský stolec je stolcom mučeníckym. Dokázal odpúšťať. Dokázal sa smiať. Bol bytostným demokratom. Miloval človeka a miloval český národ,“ napísal režisér.

Predseda Českej biskupskej konferencie a olomoucký arcibiskup Josef Nuzík vnímal kardinála ako „muža s nesmierne širokým pohľadom na ľudský život. Pod komunistickou diktatúrou zakúsil pre svoju vieru prenasledovanie a väzenie a táto skúsenosť z neho vytvorila človeka duchovne horlivej až bojovnej povahy, ktorý stál odvážne na strane pravdy, pritom však mal dobré a priateľské srdce,“ napísal olomoucký metropolita, ktorý dodal, že v kardinálovi cirkev a spoločnosť stráca významnú osobnosť.

Kardinál bol obľúbený a rešpektovaný aj na Slovensku, hovorí arcibiskup Bober

Kardinál Dominik Duka bol pre českú cirkev morálnou autoritou a rešpektovaný a obľúbený bol aj na Slovensku, uviedol pre Postoj predseda KBS arcibiskup Bernard Bober. Podľa košického metropolitu je životným odkazom kardinála „jeho neustály apel zostať verný Bohu, pozorný a láskavý k ľuďom, zachovať si zdravý rozum a nezabúdať na svoje korene. Tiež viackrát odporúčal posudzovať veci s nadhľadom.“

Podľa arcibiskupa Bobera vedel byť Dominik Duka priamy, ale aj ľudský a prístupný. Pripomenul, že „jeho postoje boli známe už počas totality, okrem toho to bol rozhľadený muž a dobrý diplomat, podarilo sa mu vyrokovať spor o reštitúcie a udržať záujem českej spoločnosti vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi.“

Arcibiskup vnímal, že k Slovákom mal úprimný vzťah a mal nás rád. „ Bolo to cítiť pri každej jeho návšteve. Poznal naše pomery veľmi dobre, keďže často cestoval na Slovensko ako dominikán ešte pred rokom 1990. V rámci našich biskupských konferencií sme mali dobré vzťahy a čo treba pripomenúť, kardinál sa niekoľkokrát vo svojich postojoch postavil na obranu Slovenska a slovenskej cirkvi.“

Kardinál Duka počas pohrebu kardinála Tomku. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Pri odpovedi na otázku, ako si bude osobne spomínať na kardinála Duku, Bernard Bober spomenul ich spoločnú cestu do Ríma, ktorá bola pred pätnástimi rokmi a boli si spolu prevziať arcibiskupské pálium.
„Odvtedy sme mali k sebe bližšie, tešili sme sa, že sa vidíme. Rád som čítal jeho úvahy a postoje.“ Košický arcibiskup taktiež pripomenul, že zosnulý kardinál nám pochovával pána kardinála Tomku a vtedy nádherne vyzdvihol jeho osobnosť.

„Bol som rád, keď slúžil svätú omšu pre pútnikov počas návštevy Svätého Otca Františka v Košiciach a celebroval aj v našej diecéznej svätyni na odpuste v Obišovciach. Pozval som ho aj na jubilejné stretnutie mladých; chcel prísť, tešil sa na to, no prišla do toho choroba a následne odchod z tohto sveta.”

Inšpiratívny hlas viery, vraví Pellegrini

Hlava štátu Peter Pellegrini uviedol, že kardinál Duka bol silným a inšpiratívnym hlasom viery a zanechal trvalý odkaz, ktorý bude cítiť „nielen v Českej republike a na Slovensku, ale po celom svete“.

Predseda parlamentu Richard Raši z Hlasu si spomína, že Duka „často pripomínal aj masarykovský odkaz, že demokracia stojí na úcte, zbožnosti a tolerancii“. Spoločnosti praje, aby bol jeho odkaz prítomný čo najdlhšie.

Profil kardinála Duku

Dominik Duka sa narodil v apríli 1943 v Hradci Králové ako Jaroslav. Po maturite pracoval v továrni, kde sa vyučil za strojného zámočníka. Následne strávil dva roky vo vojenskej službe v Trnave na Slovensku. „Mal som veľké šťastie, že som ako politicky nespoľahlivá osoba chodil napríklad do továrne Kovosmalt, čiže som mal kontakt so všedným robotníckym životom,“ spomínal na toto obdobie v rozhovore pre iDnes.cz v roku 2018.

Počas svojho pobytu na Slovensku sa stretol aj s množstvom tamojších významných osobností vrátane napríklad spisovateľa Dominika Tatarku.

Po vojne začal Duka študovať teológiu v Litoměřiciach. Potom bol v januári 1968 prijatý do tajného noviciátu rádu dominikánov a prijal rehoľné meno Dominik. V júni 1970 bol vysvätený za kňaza.

Najprv pôsobil v pohraničných farnostiach, v roku 1975 však prišiel o vtedy potrebný štátny súhlas. Za svoju činnosť v dominikánskom ráde skončil vo väzení. Stretol sa tam s ďalšími politickými väzňami, napríklad s neskorším prezidentom Václavom Havlom, s Jiřím Dienstbierom a ďalšími chartistami. Po prepustení pracoval až do roku 1989 v plzenskej Škode.

Po zamatovej revolúcii prednášal biblistiku v Olomouci, stal sa predstaveným dominikánov a v roku 1998 bol pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za královohradeckého biskupa. Pražským arcibiskupom bol od roku 2010 a v roku 2012 sa stal kardinálom.

V roku 2022 ho na svätovojtešskom stolci vystriedal Ján Graubner.

Duka bol nositeľom množstva ocenení a vyznamenaní. Tým najvyšším je Rad Bieleho leva I. triedy, ktorým ho v roku 2016 ocenil vtedajší prezident Miloš Zeman.

Aktívny bol aj v posledných mesiacoch. V apríli 2025 bol súčasťou delegácie, ktorá vo Vatikáne zastupovala Česko na pohrebe pápeža Františka.

V júli toho istého roku kázal na cyrilo-metodskej púti v Nitre. Duka počas svojho kázania prosil Slovákov o odpustenie za Čechov, ktorí ich poučujú o demokracii a slobode.

V septembri 2025 zase v pražskom Týnskom chráme odslúžil zádušnú omšu za zavraždeného amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. V minulosti slúžil zádušné omše aj za ďalšie známe osobnosti, napríklad za Karla Gotta, Václava Havla či jedného zo svojich predchodcov, kardinála Josefa Berana.