Kardinál Duka spomína na konkláve Kardináli sa nesmú v izbách navštevovať, jeden sa popálil na dymovnici

S českým kardinálom Dominikom Dukom sme sa rozprávali o tom, ako si pamätá na pápeža Františka a aký bol život počas konkláve v roku 2013.

Emeritný pražský arcibiskup je jediný žijúci človek z česko-slovenského priestoru, ktorý zažil konkláve na vlastnej koži a volil pápeža.

V rozhovore približuje, s akými pocitmi odchádzal vtedy do Ríma, podľa čoho sa rozhodoval, ako sa kardináli presúvali medzi Domom svätej Marty, v ktorom počas voľby pápeža bývajú, a Sixtínskou kaplnkou.

Český kardinál objasňuje aj to, ako dostal pozvanie na konkláve, ako sa kardináli medzi sebou dorozumievajú i čo robil vo voľnom čase.

Kardinál Duka začal rozhovor s tým, že za pápeža Jána Pavla II. nebolo také napätie v cirkvi ako za pontifikátu Benedikta XVI. Podľa Duku dokázal Ján Pavol II. integrovať určité prvky, aj keď mal odporcov. Kardinál so smiechom dodáva, že pri pápežovi Františkovi niekedy nevedeli, čo bude zajtra. Rozhovor vznikol niekoľko dní pred smrťou pápeža Františka.

Hovoríte, že pri pápežovi Františkovi sa niekedy nevedelo, čo bude zajtra. Bolo to tým, že bol Juhoameričan, alebo bol viac pastoračný?

Každý má vlastnú charizmu, s ktorou vstupuje do úradu pápeža, svoje nepochybne zohráva aj latinskoamerická mentalita a aj mentalita Spoločnosti Ježišovej. Jezuitský rád je organizovaný v určitej zostupnej a vzostupnej línii. To nie je veľké prekvapenie, ale pri vedení cirkvi razantným spôsobom to môže byť otázka nečitateľnosti. Na druhej strane je v cirkvi veľa predpisov a pápež nám možno ukazoval inú cestu. Aj Ježiš vyčítal farizejom, že sa držia len zákonov a že majú mnoho predpisov.

Pán Ježiš nepochválil každého, nebol človekom mainstreamu, to je dôležité napomenutie pre dnešnú dobu. V prorockej línii šiel cestou otvorenosti, nie uzatvárania sa.

Keď zvolili kardinála Bergoglia, čo ste mu povedali? Ako si na to spomínate?

Po zvolení, keď pápež prijme voľbu – lebo ju nemusí prijať –, zvolí si meno. Potom sa odíde prezliecť z kardinálskeho oblečenia do pápežského a nasledujú gratulácie jednotlivých kardinálov. Kedysi sa tomu hovorilo hold.

Pre mňa bola vtedy otázka, ako osloviť nového pápeža, čo povedať, čo nehovoriť, a bol tam aj rozmer jazyka.

Keďže som si nemohol dovoliť pohrávať sa s bonmotmi v jeho rodnom jazyku, aby som ho náhodou nechtiac neurazil, lebo španielčinu neovládam tak dobre, pýtal som sa kardinála Joachima Meisnera: „Jáchyme, ako si s ním hovoril?“ 

On mi povedal: „Hovor s ním po nemecky, študoval v Nemecku.“ Keď som potom pogratuloval pápežovi, tak mu hovorím: „Svätý Otče, stal sa malý zázrak.“ On sa zarazil a ja mu vravím: „Z jezuitu sa stal dominikán, máte biely odev.“ Tak sa rozosmial, čo som okamžite využil, aby som ho pozval na velehradskú púť. Na to som dostal ráznu odpoveď, keď mi povedal: „Nehnevajte sa, ale moja prvá cesta do zahraničia bude stretnutie mládeže v Riu a tam oznámim svoj program.“

Na Velehrad pápež teda neprišiel…

... na Velehrad neprišiel.

Foto: Postoj/Anna Guthrie

Ako ste vnímali prvé kroky pápeža Františka? Keď si šiel zaplatiť za ubytovanie, presťahoval sa do Domu svätej Marty. Písalo sa, že ako novozvolený pápež šiel v autobuse s kardinálmi.

Iste, bola tam zvláštnosť, keď sa po voľbe dal na večeru odviezť s nami všetkými. Z Domu svätej Marty do Sixtínskej kaplnky a naspäť nás vozili menšie autobusy, aby sme nemali kontakt s verejnosťou. Vždy keď sme šli na voľbu, obstala nás vatikánska polícia, aby sme sa nemohli s nikým stretnúť.

A takto sme šli aj po poslednej voľbe autobusom do Domu svätej Marty a autobusom šiel aj pápež, nie autom, ktoré bolo pre neho pripravené. Na večeru sme čakali dlho, lebo František navštívil kuchyňu a ďalšie inštitúcie v Dome svätej Marty.

Určitý šok bol pre nás na druhý deň, lebo nikto nepočítal s tým, že pápež pôjde s nami na raňajky.

Určitý šok pre nás prišiel na druhý deň, lebo nikto nepočítal s tým, že pápež pôjde s nami na raňajky. Šiel som oblečený takto, ako som (kardinál bol počas rozhovoru v kňazskom civile, pozn.). 

Vyzradím teraz výraz kardinála Dziwisza. Ten šiel na raňajky vo svetri. Keď sme tam vstúpili a zbadali pápeža, začali sme cúvať, že sa vrátime po kleriku.

Pápež nás pozval k stolu a hovorí: „Ja tiež nie som celkom odetý.“ Je pravda, že nemal cingulum (pás, ktorý nosia klerici na reverende, pozn.) a solideo (čiapočka, ktorú nosí na hlave pápež alebo biskup, pozn.). Celý druhý deň sme mali možnosť sa s ním rozprávať. Bol s nami na raňajkách, obede aj večeri. Vtedy ma prekvapila ešte jedna vec.

Aká?

Boli tam aj kardináli Hongkongu, Vietnamu a Taiwanu. Bolo pre mňa prekvapením, že sa medzi sebou bavia po čínsky a ovládajú perfektne aj svetové jazyky. Tie ovládali aj kardináli z Južnej Ameriky a Afriky. Rozhovor bol teda veľmi živý a autentický. Boli sme prekvapení rastom cirkvi v ázijských krajinách a v Číne v podzemí aj v nadzemí.

Hovoríte, že kardináli sú dobre jazykovo vybavení. Ako sa vlastne medzi sebou dorozumievate? Hovoríte všetci po taliansky? Pápež František prekvapivo vymenoval kardinálov z oblastí, ktoré sa nám zdajú na konci sveta. Ovládajú všetci taliančinu?

Určitým spôsobom to je problém. Cirkevne sa v súčasnosti bijú dva jazyky, a to španielčina a angličtina. S angličtinou to je niekedy otázne. Keď ste v Indii, zistíte, že veľká časť nehovorí ani po anglicky, ani po hindsky, a je to problém. Španielčina je jazyk nového sveta.

Cirkev v Ríme však hovorí po taliansky. To je dané tým, že veľká časť biskupov absolvovala štúdiá v Ríme. Počas pontifikátu Jána Pavla II. sa časť kúrie polonizovala. Mal som istotu, že keď budem v úzkych, tak nájdem pracovníka, s ktorým budem „gadať po polsku“.

Pápež Benedikt XVI. negermanizoval, nemeckých pracovníkov tam bolo málo. Nástup pápeža Františka do úradu znamenal určitú depolonizáciu a deitalizáciu kúrie. Dnes je tam množstvo ľudí z rôznych krajín. Je to dôležitý moment, ale je to nesmierne náročné na komunikáciu.

Na základe toho je neovládanie taliančiny istý hendikep. V kardinálskom kolégiu sa neprekladá, vládne tam taliančina.

Každý kardinál by sa teda mal vedieť dohovoriť po taliansky?

Predpokladá sa, že po taliansky vie, nikto sa ho to nepýta.

Aj vy ste sa teda museli nejako doučiť taliančinu?

Keď máte toľko rokov, nie je to jednoduché. Mne sa deje, že nie som schopný hovoriť po španielsky, lebo začnem tieto dva jazyky miešať dohromady. Musím mať odstup, aby som sa aklimatizoval na jeden alebo druhý jazyk.

Kardináli ovládajú viac jazykov. Niekedy sa hovorí špecifickým slangom, hovoríte jazykom, ktorý je vám najbližší, a pokiaľ nepoznáte nejaký termín, tak viete, ktorý ďalší jazyk ovláda daný kardinál.

Takto som mal krásne diskusie s kardinálom pre otázky viery. Bol to Španiel, ktorý hovoril perfektne po nemecky, lebo ako jezuita tam dlhý čas žil. Často som chodil do nemeckého jazykového kruhu, ale nemčina už prestala byť jazykom rokovaní.

Najbližšia je vám teda nemčina, spomínali ste španielčinu, taliančinu. Aj vy ste potom slušne jazykovo vybavený.

(Úsmev.) Najľahšie to bolo za pápeža Wojtyłu, keď sme mohli „gadať“ po poľsky. On moju poľštinu zniesol a mne vyhovovala jeho poľština a mohli sme aj žartovať. (Smiech.)

Foto: Postoj/Anna Guthrie

Cirkev v Afrike aj Južnej Amerike rastie. Najviac kardinálov je však stále z Európy. Pápež František zmenil spôsob ich menovania a kardinálom nie je napríklad ani pražský arcibiskup a ani Slovensko nemá kardinála. Ako sa na to pozeráte?

Musíme si uvedomiť dve veci. Je tu určitá mondialita cirkvi, definitívny krok k nej predstavoval Druhý vatikánsky koncil. Realizácia šla postupne. Môžeme povedať, že Svätý Otec František reagoval veľmi veľkým zrýchlením.

Dôvodom je – dovolím si prezradiť –, že pred voľbou pápeža Františka bola debata. Boli to dva dni, prvý deň kardináli prefekti prednášali, aká je situácia cirkvi z ich pohľadu.

Tým sa malo dospieť k tomu, aké priority stoja pred novým pápežom. Druhý deň bola diskusia o tom, aké povahové a intelektuálne predpoklady by mal mať nový pápež.

Môžem prezradiť, že sa prihlásil zosnulý kardinál Jozef Tomko a hovorí: „Páni bratia kardináli, vaše požiadavky sú také, že všetci svätí pápeži by ich nedokázali splniť. Uvažujte realisticky a uvedomte si aj priority, ktoré ste mali včera. Aby to boli priority, dajte ich tri, a nie dvadsať, lebo potom sa vám všetko vytratí.“

Bol to starý skúsený kardinál. Tieto slová by mali znieť aj do synodálneho procesu. (Úsmev.)

Domnievam sa, že Svätý Otec mal nejakú ideu, napríklad pri menovaní kardinála v Mongolsku. Videl, že ak povýši cirkev v tejto krajine, otvorí jej nejakú pozíciu.

Bola potlačená talianska väčšina aj európska väčšina. Problém je, že niektoré kardinálske stolce hrajú doteraz nesmierne dôležitú úlohu aj voči cirkvi v Afrike, v Ázii, ale aj v rámci cirkevnej svetovej politiky.

Nikdy sme o tom nehovorili, ale domnievam sa, že Svätý Otec mal nejakú ideu, napríklad pri menovaní kardinála v Mongolsku. Videl, že ak povýši cirkev v tejto krajine, otvorí jej nejakú pozíciu.

V predchádzajúcom výbere kardinálov boli väčšinou ľudia, ktorí nielen študovali v Ríme, ale aj pôsobili vo vatikánskych cirkevných inštitúciách a na rôznych pozíciách v kúrii alebo na jednotlivých školách ako rektori, dekani, vicerektori, špirituáli. Lepšie poznali chod cirkevného stroja a mali omnoho lepšie informácie o cirkvi vo svete.

František reagoval na pripomienky, ktoré sme dávali dva dni pred konkláve, že je potrebné cirkev decentralizovať.

Potom si uvedomil, že by to vyžadovalo koncil. Raz povedal svojmu priateľovi, brazílskemu kardinálovi: „Zdravotný stav mi to nedovoľuje, urobíme čiastočné reformy.“

Vieme, že to potom bola reformná rada kardinálov C9, ktorá pomáhala s reformou kúrie, ale tá si nesadla. Ďalší problém bol, že neboli kardinálske konzistóriá (stretnutia, pozn.). Zostali iba konzistóriá ako menovanie nových kardinálov, čo je liturgická slávnosť.

Je pravda, že sa kardináli medzi sebou nepoznajú?

Veru nie. Je tu aj iný problém. Kedysi som dostával dokumentácie z Francúzska. Jedna bola o personálnych správach, druhá sa dotýkala viery.
Tam som sa mohol dočítať, čo sa deje dokonca v Austrálskej biskupskej konferencii. Toto všetko zaniklo.

Keď sa dnes pozeráte na správy vo Francúzsku, myslíte si, že je tam Česká republika? Iba keď je škandál alebo bankrot. Ale dozviete sa, čo sa deje v Afrike. Pokiaľ ide o kardinála Bergoglia, španielsky hovoriaci svet ho poznal, to my sme ho nepoznali.

Vy ste boli na konkláve po rezignácii Benedikta XVI. Teda na jednom.

Áno, na jednom a dosť. (Smiech.)

Keď Benedikt XVI. oznámil rezignáciu, kto vás ako kardinála zavolal na konkláve?

Dekan kardinálskeho kolégia. Dostanete oficiálne pozvánku.

Ako vám ju poslal?

Posiela sa to mailom a dostanete to aj poštou.

Cez nunciatúru?

Áno.

Foto: Postoj/Anna Guthrie

S akými pocitmi ide kardinál na konkláve, keď nemá stopercentnú istotu, že sa vráti, a nevie, ako dlho tam bude?

(Smiech.) Na sto percent som vedel, že sa vrátim. Ale letenku som si objednávať nemohol, lebo som naozaj nevedel, dokedy tam budem. Naozaj som nemal pocity, že by ma to postihlo.

V jednej publikácii, ktorú vydávajú tzv. papafuturológovia, som sa objavil. Dali nás do nejakej knihy aj s kardinálom Schönbornom ako potenciálnych pápežov, čo mne ani nenapadlo a ani som na to nemyslel.

Potom nejaké skupiny začali na mňa zbierať všetky kritické články. Skutočne sa radujem, že už nejdem na konkláve druhýkrát. 

Keď ste prišli do Ríma, čo sa dialo pred konkláve? Spomínali ste už debaty medzi kardinálmi.

Vedú sa debaty a potom je nástup na konkláve. Mňa tam doviezol jeden z chlapcov, ktorý vypomáhal v Nepomucene (Pápežské kolégium Nepomucenum, kde študujú českí a moravskí bohoslovci a kňazi, pozn.), vystúpili sme, vatikánski žandári vyzvali vodiča, aby zobral batožinu a išiel za nimi. Mňa sa ujali iní dvaja žandári s tým, že ich mám nasledovať.

Vošli sme do Domu svätej Marty. Tam som musel odovzdať mobil. Osobnú prehliadku nerobili.

Museli ste odovzdať aj počítač?

Áno, všetku elektroniku. Jeden kardinál, nebudem ho menovať, si schoval mobil. Keď bolo po voľbe, tak začal hovoriť, že nefungoval. Bol tam všade rušený signál.

Nesmel sa používať ani mikrofón. Kardináli preto na seba kričali. Dekan kardinál nemal silný hlas, tak sa do stredu postavil mexický kardinál Sandoval, ktorý mal taký hlas, že celú Baziliku svätého Petra by mohol ovládať bez mikrofónu.

Ako ste boli ubytovaní v izbách?

Platí zákaz návštev, v izbách sa kardináli navzájom nenavštevujú. Ťažko som mohol niekomu povedať, toho voľte a toho nie. To nejde. Rozprávať sme sa mohli pri jedle.

Priznám sa, pýtal som sa emeritného parížskeho kardinála André Vingta-Troisa: „Eminencia, koho preferujete ako Francúzi?“ A on odpovedal jednoducho: „To neviem, ale môj kandidát je Bergoglio.“

Kým som odišiel na konkláve, poprosil som svojho sekretára, ktorý je teraz špirituálom v Nepomucene, aby mi zobral ročenku, kde sú fotografie kardinálov. Ja som bol vtedy kardinálom dva roky, a tak som ich všetkých nepoznal. 

Vybehol som hore do izby a začal listovať ročenku a hľadať Bergoglia, ale jeho som tam nemal. Tak si hovorím, podľa mena je to Talian. Ale nesedelo mi to, lebo významných talianskych kardinálov som poznal.

Jeden kardinál nedal pozor, dotkol sa dymovnice a popálil sa. 

Prvý deň konkláve sa začína bohoslužbou, potom nasleduje prísaha a ďalšie procedúry. Následne sme dostali červené dosky, kde je zoznam kardinálov, tam sme si mohli odškrtávať. Potom dostanete lístok, na ktorý napíšete, koho volíte za pápeža. 

Máte pokyn, že stačí napísať priezvisko, koho volíte, ak ich je viac s rovnakým priezviskom, tak vtedy treba napísať aj meno.

Lístok zložíte a idete s ním k dlhému stolu, ktorý je pod Michelangelovou maľbou, a pozeráte sa, ako vás bude súdiť Kristus. Potom lístok hodíte do renesančnej pologule a idú ďalší a ďalší.

Spomedzi služobne najmladších sa volia tzv. skrutátori. Keďže som bol medzi služobne najmladšími, tak som sedel aj za tým stolom, kde sme počítali hlasy.

Zobral som lístok a prečítal, podal ďalšiemu, ten to prečítal a dal ho tretiemu. A ten tretí podal lístok dekanovi kolégia, v tomto prípade to bol vicedekan. Ten potom to meno prečítal nahlas.

Oproti nám sedeli ďalší, ktorí to kontrolovali, a museli sme im lístok ukázať. Potom jeden z kardinálov lístky napichol na ihlu a niť. Keď sa kolo skončilo, tak sme potom tie papieriky išli spáliť.

Vy osobne ste to pálili? 

Bol som pri tom, tiež som tam možno niečo hodil, ale to nebolo pre mňa také podstatné. Akurát sme videli, že v peci nie je ani seno, ani slama, ale dymovnice – čierna a biela.

Jeden kardinál nedal pozor, dotkol sa dymovnice a popálil sa. V Sixtínskej kaplnke nesmie byť nikto, iba kardináli. Sú tam k dispozícii dvaja zdravotníci. Jeden kardinál bol tiež na vozíku, tak tam niekoho mal. Tí ľudia sú za dverami, a keby sa niečo stalo, tak sa zabúcha a prídu.

Počas voľby ste mali nejaké občerstvenie? Dá sa odbehnúť?

Asi áno, ale skúsenosť nemám. (Smiech.) A voda tam nebola. Chvíľu to však trvá. Mal som za suseda kardinála Betoriho, ktorý je profesorom dejín umenia. Ten mi počas voľby vysvetľoval niektoré veci. Najkrajšie bolo, keď mi vysvetľoval rôzne hypotézy o Michelangelovej maľbe.

Napríklad mi hovoril, že zdvihnutá ruka Krista sa interpretuje ako výzva na tanec a že je to hlúposť. „Sme v Ríme a tu bol senát. A keď senátor hovoril, mal dvihnutú ruku,“ hovoril mi.

Počas počítania hlasov sa teda kardináli medzi sebou rozprávali?

Isteže áno.

Nevládlo tam teda posvätné ticho?

Museli sme sa baviť potichu. (Smiech.) Keď totiž idete s lístkom, tak pritom hovoríte: „Ja... podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, s vedomím, že ma bude súdiť Kristus Pán, volím.“ Meno nehovoríte, ale hodíte ho tam.

Pomedzi voľby sa kardináli medzi sebou rozprávajú, tak ako to vidíme vo filmoch?

Mohli by ste sa spýtať druhého, ale zásada je, že máte voliť sám. Na rôzne procedúry počas volieb sme sa striedali. Opýtal som sa niekoho, koho volí. Keď sa objavilo meno Bergoglio, tak som sa pýtal kardinála Marxa, že ktorý je Bergoglio.

On mi hovorí: „Poznáš Hummesa?“ „Poznám.“ „Tak od neho napravo.“ Ale na tú diaľku som nevidel.

Foto: Postoj/Anna Guthrie

Počas konkláve ste bývali sami alebo ste boli s niekým v izbe?

Každý mal svoju izbu.

Spomínali ste, že do Sixtínskej kaplnky vás vozili. Mohli ste ísť aj pešo?

To bolo zakázané. Vyšli sme z Domu svätej Marty, tam stála polícia, urobila koridor, naložili nás a išli sme. Vyložili nás potom pri kaplnke.

A keď ste chceli ísť na vzduch, dalo sa prejsť po Vatikáne?

Nie, nedalo.

Čo ste robili v Dome svätej Marty pomedzi hlasovania?

Veľa času tam nie je. Ráno sme sa modlili ranné chvály, potom bola omša, raňajky a odviezli nás do Sixtínskej kaplnky. Po voľbe nás zase naložili a išli sme na obed. Tam sme mali možnosť sa rozprávať.

Po obede bola siesta, ale nemohli sme sa navštevovať v izbách, potom nás zase odviezli na voľbu, a keď sa skončili hlasovacie kolá, odviezli nás naspäť do Domu svätej Marty na večeru. Po večeri boli spoločné vešpery a kompletórium a išlo sa spať.

Nie je to teda tak ako vo filmoch, kde kardináli medzi sebou diskutujú?

Všetky filmy sú bájky. (Rozhorčene.) Najviac ma iritujú kňazi aj niektorí biskupi, že hovoria veci, ako napríklad stretnutie kardinálov v St. Gallene. Chápem, že keď videli zdravotný stav Jána Pavla II., tak sa debatovalo. Ale to nebolo na konkláve. Keď prebieha voľba, v prvom kole sa objaví aj dvadsať mien, ale niektoré meno sa objaví len raz.

To znamená, že keď kardinál vidí, že ten, koho volil, má dva-tri hlasy, začne rozmýšľať nad iným menom?

Isteže, sme ľudia. Duch Svätý nie je taký, že nám klope na dvere a hovorí: Musíš voliť toho a toho. Vytvorí sa tam atmosféra, že nemáte pocit, že by ste volili neslobodne.

Na základe akých kritérií ste sa rozhodovali?

Viete, aké sú tam osobnosti, viete, čo robia, a do istej miery toho kandidáta poznáte. Pri voľbe, kde som bol, som sa podľa svojho názoru rozhodoval medzi troma ľuďmi.

Čo ste robili večer v izbe? Čo sa vám odohrávalo v hlave, keď ste nemali správy zvonku? Premýšľali ste, čo sa deje doma, alebo ste boli unavený a išli ste spať? Alebo ste sa modlili?

Priznám sa vám, keby som tvrdil, že som sa počas konkláve modlil celé noci, to by som klamal. Nebýval som v hotelovej izbe, ale v byte nejakého úradníka a kňaza. Mal tam knihy, tak som si nejakú zobral a čítal.

Mohli ste si na konkláve knihu aj priniesť? To bolo dovolené?

Nebolo to zakázané, ale nepriniesol som si.

Vy ste boli ubytovaný v byte úradníka, ktorý býval v Dome svätej Marty bežne a na konkláve uvoľnil byt?

Áno, mal tam veci, ale dovolil som si pozrieť len knihy.

Mohli mať starší kardináli asistentov?

Keď bol niekto napríklad na vozíku, áno.

Dozeral počas konkláve niekto na dodržiavanie pravidiel?

Sú tam len kardináli. Ale bola tam aj disciplína. Keby bol niekto veľmi porušoval pravidlá, to by sa asi bolo roznieslo a bol by mal hanbu. Ťažko by však boli niekoho za to nejako potrestali.

Keď ste boli na konkláve, niekto vás v Ríme čakal?

Bol som mladší, letel som tam sám. Vedel som, že potom si zavolám do Nepomucena a prídu po mňa.

Foto: Postoj/Anna Guthrie

Keď zvolili pápeža, bola to úľava?

Je zaujímavé, že tam nemáte pocit fanúšikovstva. Duch Svätý rozhodol a je to tak. Poznám to z volieb generála dominikánov, kde je niečo podobné. Je to trocha odkopírované.

Keď som bol na voľbe generála dominikánov, volilo sa na konci z dvoch. Bol tam terajší kardinál Radcliffe, ktorý bol zvolený. Nastal obrovský aplauz. Naši dominikáni z Talianska však všetci volili iného kandidáta.

Hovorím jednému z nich, ktorý prvý letel gratulovať, že ty si riadny farizej. (Smiech.) A on mi hovorí. „Farizej? Ty neveríš v Ducha Svätého? Rozhodol, nie je to González, ale je to Timothy (Radcliffe, pozn.), je náš generál a tešíme sa.“

A keď sa skončilo konkláve?

Povedal som kardinálovi Marxovi, že si beriem Cyrilo-metodskú medailu a pozvem nového pápeža na Velehrad. On mi na to povedal, že to sa môže zaseknúť, a aj sa zaseklo.

Medailu ste novému pápežovi Františkovi dali?

Tú som mu dal, bola to strieborná Cyrilo-metodská medaila.

Čo bolo pre vás počas konkláve najťažšie?

Nemôžem povedať, že tam bolo niečo ťažké.

Iracký kardinál SakoNový pápež by mal byť otcom, nie sudcom. Na konkláve bude do troch dní rozhodnuté

Jozef MajchrákLukáš Kekelák

Aký bol váš vzťah s pápežom Františkom a ako často ste sa stretali?

Na druhý deň tam už boli aj kardináli nevoliči, bol tam aj kardinál Vlk.

Potom sa šlo gratulovať, šiel som spolu s kardinálom Vlkom, ten mal čakať s gratulovaním na koniec, keď šli kardináli nevoliči, ale hovorím mu, poďme spolu. Predstavil som ho pápežovi Františkovi, že toto je kardinál Vlk, a tam nastal zaujímavý moment.

Pápež sa pozrel a povedal: „Ja vás poznám, vy ste ten umývač okien. Čítal som váš životopis.“ 

A mňa si zapamätal ako dominikána. Keď som za ním prišiel, vedel, s kým hovorí. Ale predstava, že kardinál príde do Ríma a ide k pápežovi, je mylná. To nie je také jednoduché.

Priamu linku na pápeža teda nemáte?

To nie, len na sekretára, ale využívame iné prostriedky. Keď som bol v úrade a zavolal som kardinálovi z Brazílie, tak pápež mi na druhý deň vedel odpovedať. Musíte byť rozumný, Česká republika má štyri a pol milióna pokrstených katolíkov, to je ako Milánska arcidiecéza, takže nemôžem vystupovať ako pán zemegule.

Keď ste potrebovali ako kardinál niečo naozaj veľmi dôležité, tak sa to robilo tak, že ste sa prihlásili, že ráno chcete koncelebrovať svätú omšu s pápežom. Pri tejto príležitosti som pápežovi mohol povedať, čo potrebujem, ale ide o päť- až desaťminútové rozhovory.

Pred konkláve idú do Ríma aj kardináli nevoliči?

Áno, zúčastňujú sa na rokovaniach pred konkláve a na konzistóriách. Tam môžu prehovoriť aj emeritní kardináli. Ale musíte príhovor vopred poslať na sekretariát. Aj ja som ho mal pred voľbou Františka pripravený, ale nepredniesol som ho, lebo už siedmi mali predo mnou podrobnejší a lepší príhovor.

Emeritní kardináli potom čakajú na výsledky konkláve?

Áno, a potom sa zúčastňujú na inaugurácii.