Vatikánska sedma Opus Dei na žiadosť Františka prepracovalo stanovy, rozhodne o nich nový pápež, otázne zostáva postavenie laikov

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• ako by mohla pokračovať reforma Opus Dei;
• kde bude pochovaný kardinál Duka;
• že Panna Mária sa už nemá označovať za spoluvykupiteľku.
    

Osobná prelatúra Opus Dei prechádza ostatné tri roky kánonickou reformou, ktorá sa začala na základe dvoch motu proprio pápeža Františka. V auguste minulého roka František rozhodol, že osobné prelatúry budú podobné verejným klerickým združeniam s fakultou inkardinovať kňazov.

Podľa nariadenia Františka by mal prelát Opus Dei pôsobiť ako moderátor združenia „obdarený schopnosťami ordinára“. Právomoci ordinára majú aj predstavení rehoľníkov. Takisto sa zmenil kánon v cirkevnom práve týkajúci sa účasti laikov na apoštolskej činnosti osobnej prelatúry.

Rok predtým zasa pápež František rozhodol, že prelát, teda kňaz, ktorý stojí na čele prelatúry, už nebude môcť byť biskupom. Na čele Opus Dei stojí v súčasnosti tretí prelát. Po zakladateľovi svätom Josémaríovi Escrivovi prevzal vedenie prelatúry blahoslavený Álvaro del Portillo. Po tom, ako bolo Opus Dei ustanovené za osobnú prelatúru, ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa. Biskupom bol aj jeho nástupca Javier Echevarría.

Od roku 2017 stojí na čele prelatúry Fernando Ocáriz Braña, ktorý už biskupom nie je. Ten sa vyjadril, že biskupská vysviacka pre vedenie Opus Dei nie je potrebná. A František definitívne rozhodol, že preláti Opus Dei už viac biskupmi nebudú.

Faktom však je, že biskupskú hodnosť nemajú ani predstavení iných reholí či združení. Dokonca keď bol v roku 2023 vymenovaný za kardinála vtedajší hlavný predstavený saleziánov Angel Fernández Artime, mal od pápeža výnimku, že môže rehoľu istý čas viesť ako kardinál a biskup.

František tiež určil, že na Opus Dei bude dohliadať Dikastérium pre klérus a nie pre biskupov a prelatúra bude predkladať správu o svojej činnosti nie raz za päť rokov, ale každoročne. Pápež vysvetlil, že pre Opus Dei je „potrebná forma riadenia založená viac na charizme než na hierarchickej autorite“. Aj keď pápež urobil úpravy týkajúce sa osobnej prelatúry, zmeny boli šité na Opus Dei, ktoré je jedinou osobnou prelatúrou v Katolíckej cirkvi. Viac sme o tom písali aj v tomto texte.

Toto všetko sú však pre prelatúru „najmenšie“ zmeny. Najväčší problém bude pre Opus Dei, ako zadefinovať nanovo postavenie laikov, na ktorých prelatúra stojí.

Opus Dei totiž po zásahoch Františka rieši otázku, či laickí členovia, teda tí, ktorých za takých uznávajú stanovy organizácie, budú aj naďalej považovaní za členov prelatúry v pravom zmysle slova alebo už iba za „organických spolupracovníkov“. Spôsob ich formálneho vzťahu a spolupráce s prelatúrou by mali definovať nové stanovy, ktoré Opus Dei na želanie Františka pripravilo.

Portál The Pillar teraz analyzuje, ako sa budú zmeny, ktoré načal argentínsky pápež, vyvíjať ďalej. František totiž nestihol túto reformu dotiahnuť do konca.

Zmeny by pre Opus Dei znamenali veľký posun. Prelatúra, ktorá má asi 90-tisíc členov po celom svete vrátane Slovenska a Česka, má z tohto počtu asi len dve percentá kňazov.

Deväťdesiat percent členov Opus Dei sú laici, ktorých Opus Dei duchovne a intelektuálne formuje.

Zvyšok sú takzvaní numerári a numerárky, prípadne pridružení numerári, ktorí väčšinou žijú spoločne v komunitách a v celibáte, kde majú aj istú formu poslušnosti a chudoby, no nemajú rehoľné sľuby a nie sú ani rehoľníci. Iní členovia žijú sami, no tiež v celibáte a venujú sa popri práci aj nejakej forme apoštolátu. Na rozdiel od rehoľníkov môžu členovia Opus Dei pracovať takmer kdekoľvek, môžu aj podnikať či byť v politike.

Väčšina členov Opus Dei sú takzvaní supernumerári alebo supernumerárky, ktorí žijú v manželstvách a rodinách a ktorých Opus Dei intelektuálne a duchovne sprevádza a formuje.

Zmena Františka v mnohých laikoch Opus Dei zanechala pocit, že budú degradovaní akoby do druhoradého postavenia.

The Pillar poukazuje, že v skutočnosti všetky domy, školy, univerzity a ďalšie apoštolské diela Opus Dei riadia laici spojení s prelatúrou a kňazi slúžia výlučne ako kapláni. Laici sú väčšinou poverení aj duchovným vedením iných laikov.

Prelát Fernando Ocáriz minulý rok pre The Pillar priznal, že ťažkosti pri formulovaní nových pravidiel sú evidentné. „Možno má protagonizmus, aký si (Druhý vatikánsky) koncil prial pre laikov, ešte dlhú cestu pred sebou.“

Zaujímavé je, že pápež Lev XIV. vedenie Opus Dei prijal na audiencii už týždeň po svojom zvolení a prelatúra potom 11. júna odovzdala návrh nových stanov. Podľa Opus Dei však odvtedy zavládlo zo strany Svätej stolice absolútne ticho.

Medzitým sa dokonca objavili špekulácie o novej štruktúre Opus Dei, že bude formálne rozdelené na osobnú prelatúru pre inkardinovaných kňazov, pre diecéznych kňazov a pre verejné združenie laikov. Takisto sa špekuluje, že služba preláta už nebude doživotná a zmení sa aj spôsob jeho voľby.

Zdroj Pillaru vo Vatikáne tvrdí, že mediálne správy prezentujúce súbor údajných zmien ako definitívnych, dokonca so súhlasom pápeža, sú „číre šialenstvo“ a že „štatúty sú v rukách Svätého Otca“.

The Pillar konštatuje, že kým mnohí očakávali, že pápež rýchlo podpíše návrhy stanov, tak ten ich už má v rukách skoro pol roka bez toho, aby naznačil svoj názor. Skutočnosť, že pápež si dáva načas s preskúmaním navrhovaných revízií stanov, by mohla byť pre prelatúru dobrou správou.

Zdroj The Pillaru tvrdí, že nový pontifex neschvaľuje bezvýhradne všetko v návrhu, ktorý mal byť pôvodne predložený Františkovi. Je tiež možné, že Levove vlastné skúsenosti s Opus Dei z Peru ho vedú k prehodnoteniu navrhovaných zmien.

Zatiaľ čo Františkov vzťah s Opus Dei bol vzdialený, Lev XIV. pôsobil ako biskup v Chiclayu, peruánskej diecéze s významnou prítomnosťou Opus Dei.

Jeho generálny vikár, rektor seminára, vikár pre duchovenstvo, rektor katedrály a niekoľko farárov z jeho blízkeho kruhu boli členmi Kňazskej spoločnosti Svätého kríža, ktorá patrí pod Opus Dei a združuje diecéznych kňazov. Ako sa pápežova osobná skúsenosť s Opus Dei prejaví v texte nového súboru stanov, ešte zďaleka nie je jasné, uzatvára The Pillar.

Ďalšie udalosti v skratke

Vo veku 82 rokov zomrel emeritný pražský arcibiskup a kardinál Dominik Duka. Pochovaný bude v arcibiskupskej kaplnke Katedrály sv. Víta. Pohrebná omša a obrady budú v sobotu 15. novembra o 11.00 h.

Košický arcibiskup a predseda KBS Bernard Bober má 75 rokov. V tomto veku je biskup povinný podať pápežovi rezignáciu.

V utorok 4. novembra odišiel do večnosti český kardinál Dominik Duka. Túto správu si všimli aj zahraničné médiá.

Rakúsky Kathpress aj nemecký Katholish, čo sú oficiálne portály Katolíckej cirkvi, venovali úmrtiu kardinála totožnú krátku správu s informáciou, že Duka dosiahol 75 rokov v apríli 2018, no pápež ho nechal v úrade až do roku 2022, a to aj napriek tomu, že sto katolíckych laikov naliehalo na pápeža, aby kardinála odvolal.

Kritizovali jeho sklon „k nacionalizmu a pravicovému extrémizmu“, jeho „nekritickú podporu islamofóbneho prezidenta Miloša Zemana“ a úzky vzťah medzi cirkvou a štátom.

Americká CNA v texte, ktorý napísal slovenský redaktor Bohumil Petrík, si všíma, že kardinál Duka bol známy svojou ortodoxiou v katolíckej viere a odporom voči komunistickému režimu, ktorý ho za náboženskú činnosť uväznil.

„Po Dukovej smrti je jediným žijúcim kardinálom z Československa Michael Czerny,“ všíma si text. Tento kardinál však má kanadský pas, keďže ešte ako dieťa emigroval s rodičmi z vtedajšieho komunistického Československa.

CNA pripomína aj to, že Duka sedel 15 mesiacov vo väzení, kde sa spoznal s Václavom Havlom, a pripomína aj jeho zásluhy na reštitúciách po páde komunizmu.

„Prelát bol známou verejnou osobnosťou, ktorá sa často stavala proti hlavnému prúdu, keď propagovala cirkevné učenie v prevažne ateistickej a agnostickej Českej republike. Preto bol nevyhnutne považovaný za inšpiratívnu aj provokatívnu osobu,“ konštatuje CNA, ktorá cituje aj niektoré jeho kontroverzné výroky, ktoré rozhnevali časť českej verejnosti.

Poľská Ekai cituje predsedu biskupskej konferencie arcibiskupa Tadeusza Wojdu, ktorý vyhlásil, že „odišiel veľký priateľ našej vlasti“. Pripomenul, že zosnulý kardinál mal prísť do Gdanska na oslavy storočnice založenia diecézy ako pápežský legát, čo sa mu už nepodarilo.

Nenechajte si ujsť

Kňaz a bývalý gambler Peter VicianS Bohom som vyjednával: daj mi vyhrať a ja budem potom bezdomovcom nosiť chlieb

Pavol Rábara

Čo znamenal Dominik Duka pre cirkev a spoločnosťOdvážny, prchký, prorocký, kritizovaný aj nepochopený (anketa)

Pavol Rábara

Výzvy pre Košickú arcidiecézuEvanjelizácia, konsolidácia, spájanie farností aj živé spoločenstvá budú výzvou pre nového biskupa

Pavol Hudák

Knižná bodka

O zosnulom kardinálovi Dominikovi Dukovi vyšlo niekoľko publikácií a aj on sám poskytol množstvo rozhovorov, tri väčšie dal aj nášmu denníku. 

Silne zarezonoval jeho rozhovor o tom, ako si pamätá konkláve, na ktorom zvolili pápeža Františka. Je to jediné konkláve, na ktorom sa český kardinál zúčastnil. Kardinál Duka poskytol Postoju rozhovor aj v septembri 2021, keď prišiel do Košíc pri príležitosti návštevy pápeža Františka. V metropole východu slúžil omšu pre mladých, za ktorými potom z Prešova prišiel pápež František. A veľký rozhovor s ním priniesol Postoj aj v roku 2017.

V čase, keď táto významná osobnosť odišla do večnosti, je vhodná príležitosť vrátiť sa k jeho myšlienkam, príhovorom a kázňam, ktoré adresoval aj nám Slovákom. Kardinálovi bol náš národ blízky, často sem chodil a nie raz sa prihovoril aj v slovenčine. A ako napísal kolega Imrich Gazda, „kardinál Duka bol robustný nielen svojou postavou, ale najmä svojím duchom. Dokázal povzbudiť, pobaviť, ale i pobúriť. Nemuseli ste s ním súhlasiť, no nemohli ste ho prehliadať“.

Prajeme vám pekný jesenný víkend.