František a zmeny pre Opus Dei Skončí pre pápežove zásahy Opus Dei ako osobná prelatúra?

Pápež František v posledných mesiacoch nepoľavuje a naďalej prichádza so zásahmi do viacerých sfér cirkvi – od obmedzenia výhod pre čelných predstaviteľov Rímskej kúrie až po liturgiu či pravidlá pre finančné inštitúcie Vatikánu. Najnovšie sa 86-ročný František zameral na katolícke hnutie Opus Dei.

Argentínsky pontifex zmenil v cirkevnom práve články týkajúce sa tejto osobnej prelatúry. Svojím motu proprio z 8. augusta de facto rozhodol, že osobné prelatúry budú podobné verejným klerickým združeniam s fakultou inkardinovať kňazov.

Podľa nových predpisov by mal prelát Opus Dei pôsobiť ako moderátor združenia „obdarený schopnosťami ordinára“. Takisto sa mení a dopĺňa kánon týkajúci sa účasti laikov na apoštolskej činnosti osobnej prelatúry.

Kánon 296 po novom hovorí, že „laici sa môžu venovať apoštolským dielam osobnej prelatúry prostredníctvom konventov stanovených samotnou prelatúrou; spôsob tejto organickej spolupráce a hlavné povinnosti a práva s ňou spojené sa majú presne určiť v štatútoch“.

Tieto nariadenia sa síce týkajú osobných prelatúr, ale jedinou osobnou prelatúrou v Katolíckej cirkvi je práve Opus Dei. Týmto zmenám predchádzalo ešte rozhodnutie pápeža Františka z júla 2022, keď po reorganizácii Rímskej kúrie rozhodol, že zodpovedať za osobné prelatúry, teda za Opus Dei, nebude mať Kongregácia (Dikastérium) pre biskupov, ale Dikastérium pre klérus.

Pápež tvrdí, že zmeny sú nevyhnutné po tom, čo zmenil usporiadanie Rímskej kúrie. Svätý Otec vlani v súvislosti s Opus Dei urobil ešte jednu zmenu – rozhodol, že prelát, ktorý stojí na čele prelatúry, už nebude môcť byť biskupom.

Prelát už nebude biskupom

Na čele Opus Dei stojí v súčasnosti tretí prelát. Po zakladateľovi, svätom Josémáriovi Escrivovi, prevzal vedenie prelatúry blahoslavený Álvaro del Portillo. Po tom, ako bolo Opus Dei ustanovené za osobnú prelatúru, pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za biskupa. Biskupom bol menovaný aj jeho nástupca Javier Echevarría.

Od roku 2017 stojí na čele prelatúry Fernando Ocáriz Braña. Toho však pápež František už za biskupa nevymenoval. Niektorí autori špekulujú, že už vtedy mohol pápež uvažovať nad zmenami v prelatúre. Po rozhodnutí argentínskeho pápeža, že preláti už nebudú môcť byť biskupmi, Ocáriz reagoval slovami, že „biskupská vysviacka preláta nebola a nie je potrebná pre vedenie Opus Dei“.

Kňaz Opus Dei a cirkevný právnik Antonio Javier Montes Casas pre Svet kresťanstva vysvetľuje, že Opus Dei nikdy nemalo biskupa pre prelatúru. Prelát bol vždy titulárny biskup, nebol teda biskupom Opus Dei. A či je prelát kňaz, alebo biskup, jeho právomoci voči členom prelatúry sa nijakým spôsobom nemenia. Jeho právomoci pochádzajú z faktu, že je prelátom, nie biskupom.

František rozhodnutie o tom, že prelát už nebude môcť byť biskupom, odôvodnil aj tým, že by to malo „posilniť presvedčenie, že na ochranu konkrétneho daru Ducha je potrebná forma vlády založená viac na charizme než na hierarchickej autorite“.

Antonio Javier Montes Casas. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ako pripomína National Catholic Register, Opus Dei sa stalo prvou a zatiaľ jedinou osobnou prelatúrou, a to v roku 1982, keď svätý Ján Pavol II. vydal apoštolskú konštitúciu Ut sit, krátko pred vydaním revízie Kódexu kánonického práva z roku 1983, ktorá sa snažila začleniť učenie Druhého vatikánskeho koncilu do cirkevného práva.

Toto ustanovenie osobnej prelatúry sa zdalo byť podľa textu NC Register v súlade s diskusiami Druhého vatikánskeho koncilu o vytvorení nových subjektov, ako sú prelatúry, vikariáty alebo ordinariáty, ktoré by mohli slúžiť katolíkom s osobitnými potrebami, ktoré nie sú splnené v rámci geograficky založenej diecéznej štruktúry.

Bolo to tiež v súlade s túžbou svätého Josemaríu Escrivu, ktorý v roku 1928 založil organizáciu laikov – mužov, žien a kňazov – s myšlienkou, že všetci ľudia – nielen duchovní či rehoľníci – sú povolaní k osobnej svätosti uprostred bežného života. Spoločenstvo nazval „Božie dielo“, po latinsky „Opus Dei“.

Španielsky kňaz si želal jurisdikčnú štruktúru, ktorá by chránila sekulárnu povahu Opus Dei a spájala členov, laikov a duchovných v rovnakom poslaní: posväcovať prácu a rodinný život.

Toto jedinečné postavenie osobnej prelatúry umožnilo Opus Dei efektívne fungovať ako nediecézny právny subjekt v hierarchickej štruktúre cirkvi. Prelatúra takto mohla zriaďovať a prevádzkovať vlastné semináre založené na svojej charizme a inkardinovať vlastných kňazov na podporu laikov v Opus Dei.

Ako vysvetlil pre Svet kresťanstva Antonio Javier Montes Casas, pred tým, ako bolo Opus Dei ustanovené za prelatúru, po právnej stránke fungovalo ako sekulárny inštitút. Montes hovorí, že toto riešenie nebolo dobré, pretože Opus Dei nie je sekulárny inštitút ani rehoľa.

Opus Dei nie je rehoľa

Členmi Opus Dei sú kňazi, ktorých je najmenej. Prelatúru tvoria najmä laici – muži aj ženy. Tí sú slobodní aj žijúci v rodinách. Jednu skupinu tvoria tzv. numerári alebo numerárky, žijú v celibáte a v spoločných komunitách, teda v centrách. Chodia do bežného zamestnania alebo môžu aj podnikať. Numerári a numerárky môžu byť v politike, pracovať v banke, sú medzi nimi lekári, novinári, právnici, pedagógovia či sudcovia. Numerári a numerárky sa okrem svojej práci potom venujú rôznym apoštolským dielam.

Podobným spôsobom života žijú aj pridružení numerári a numerárky, tí však nežijú v spoločných centrách, ale majú svoje bývanie. V centrách ešte žijú aj tzv. oxiliárky, ktoré nemajú bežné zamestnanie, ale starajú sa o chod centier, mužských aj ženských, a tiež môžu mať popritom ešte nejaký apoštolát. Všetci títo žijú v záväzkoch celibátu. Ako vysvetľuje kňaz Montes, numerári a pridružení numerári a oxiliárky nemajú sľuby ako rehoľníci, majú s prelatúrou „len“ zmluvu, záväzky.

„Rehoľníka definujú sľuby o tom, akým spôsobom sú prítomní vo svete, ale teologicky sú mimo sveta. Sú svetlo vo svete, ukazujú, že sú iné skutočnosti, ktoré sú nad týmto svetom,“ vysvetľuje Montes. Kňaz hovorí, že aj podľa dokumentu Lumen gentium sú laici pokrstení, ktorí majú byť svetlo vo svete bez toho, aby odišli z tohto sveta, a to teologicky a aj sociologicky.

„Prečo? Cirkev potrebuje pokrstených laikov, ktorí môžu posväcovať celý svet a aj tie časti, kde cirkev ako hierarchia nemá dosah. Charizma Opus Dei spočíva v tom, že máme byť svetlo vo svete tam, kde sme. Možno nemám vplyv, ako má kazateľ, ale mám vplyv v rodine, prostredí, kde bývam, v práci.“

Prakticky väčšina členov Opus Dei sú ženatí a vydatí. Majú ten istý záväzok ako numerári a numerárky, okrem celibátu, a teda žijú v rodine. Títo členovia sa nazývajú supernumerári a supernumerárky.

Taliansky autor bestsellerov žije v celibáte a počúvajú ho masy tínedžerov

Laickí členovia Opus Dei, aj tí, ktorí žijú v celibáte, môžu na rozdiel od rehoľníkov aj podnikať, vlastniť osobný majetok a vykonávať de facto akúkoľvek prácu.

Hoci títo laickí členovia tvoria drvivú väčšinu členov Opus Dei, podľa niektorých názorov po zmenách, ktoré urobil František, to už tak nemusí byť. Podľa Montesa je vážnou otázkou, či budú laici členmi prelatúry aj po zmene štatútov.

Ak by to tak nebolo, podľa neho by išlo o problém, avšak verí, že by sa našlo riešenie. Taliansky portál SettimanaNews ide ešte ďalej a kladie si otázku, či zmeny, ktoré urobil pápež, nebudú koncom Opus Dei ako osobnej prelatúry.

Autor textu Giancarlo Rocca uvádza, že kým v minulosti bolo Opus Dei sekulárnym inštitútom, generálny predstavený mohol doň inkardinovať kňazov aj laikov. Po zmenách, ktoré urobil pápež František, bude podľa talianskeho portálu pozícia Opus Dei ešte nižšia ako sekulárnych inštitútov.

„Podľa novej formulácie pápeža Františka môžu byť inkardinovaní iba duchovní do nového verejného duchovného združenia podriadeného Dikastériu pre klérus,“ píše Rocca. Podľa jeho názoru laici už tak po novom nebudú môcť byť členmi Opus Dei. Ak by spoločenstvo bolo sekulárnym inštitútom, tento problém by tu nebol.

Zásahom pápeža sa teda končia všetky pokusy zriadiť Opus Dei ako personálnu diecézu. František tiež novou úpravou kánonu 296, s odvolaním sa na kánon 107, spresňuje, že každý veriaci má svojho farára a svojho ordinára. Členovia Opus Dei sa teda už nemôžu odvolávať na svojho preláta, ako keby bol ich ordinár.

Čo bude s laikmi?

SettimanaNews píše, že postavenie laikov v prelatúre je dnes veľmi ošemetné, pretože do jedného spoločenstva sú začlenení s klerikmi, pričom pápežské dokumenty presne rozlišujú medzi klerikmi a laikmi. Portál upozorňuje, že v tejto veci sa nezhodujú ani teológovia a cirkevní právnici. Opus Dei však odmieta tézu, že laici nemôžu byť plnoprávnymi členmi prelatúry.

Samotné Opus Dei na posledné motu proprio reagovalo vyhlásením, že „dôsledky týchto zmien pre právnu konfiguráciu Opus Dei budeme skúmať aj v kontexte prác, ktoré sa vykonávajú s Dikastériom pre klérus na úprave štatútov požadovaných v motu proprio Ad charisma tuendum, v atmosfére spoločenstva so Svätým Otcom“.

Viaceré médiá si všímajú, že prelatúra na rozhodnutie pápeža nejako zvlášť nereagovala, nebúrila sa voči nemu a prijala to, čo im František nariadil. Kroky pápeža však považuje za znepokojivé dominikán Joseph Fox, vikár kánonických služieb pre arcidiecézu v Detroite.

Pre NC Register hovorí, že zriadeniu Opus Dei ako osobnej prelatúry predchádzali starostlivé konzultácie. „Ján Pavol II. jasne vedel, čo robí, keď zriadil Opus Dei ako prvú osobnú prelatúru a zodpovednosť za ňu dal Kongregácii pre biskupov a nie Kongregácii pre inštitúty zasväteného života.“

Dominikán tvrdí, že bolo rozhodnutím poľského pápeža urobiť z predstaveného prelatúry biskupa. „Dal jasne najavo, že toto je jeho spôsob, ako interpretovať vatikánsky koncil a formulovať miesto osobnej prelatúry v štruktúre cirkvi.“

„Dnes, takmer o štyri desaťročia neskôr, sa František z vlastnej osobnej iniciatívy (známej ako) motu proprio rozhodol, že by mal reštrukturalizovať Opus Dei,“ dodáva americký kňaz.

Novokňaz Opus Dei zo Slovenska Kňazi nie sú smotánkou, ale kobercom, po ktorom ľudia môžu pohodlne kráčať

Ako sme už spomenuli, pápež František tiež zdôraznil, že laickí členovia Opus Dei spadajú v prvom rade pod svojho biskupa a farára. Kňaz Opus Dei Antonio Montes je presvedčený, že týmto rozhodnutím sa pre laikov v Opus Dei nič nemení. Podľa neho to bolo tak aj doteraz, len to nebolo možno formulované.

„Kompetencia preláta sa nebije s kompetenciami diecézneho biskupa. Laici v Opus Dei sú viazaní rozhodnutím biskupa tam, kde žijú,“ vysvetlil cirkevný právnik Montes.

Opus Dei oznámilo práce na nových štatútoch a pravidlách ešte v júli minulého roka po výzve pápeža v motu proprio Ad charisma tuendum (Na ochranu charizmy).

Podľa Antonia Montesa ich pápež vtedy vyzval, aby pravidlá prepracovali s väčším dôrazom na charizmu. Cirkevný právnik však hovorí, že ani v Opus Dei úplne nevedeli, čo chce od nich František, keďže v štatútoch ide skôr o organizačné a právne veci, nie o charizmu. „Je preto otázne, aké rozsiahle budú zmeny. Väčšina vecí v štatúte sú právnické veci, aj keď sú tam aj dôležité veci z charizmy,“ uviedol Montes.

Ako poznamenáva SettimanaNews, zásah pápeža do Opus Dei sa dal očakávať po zverejnení apoštolskej konštitúcie Praedicate evangelium z 19. marca 2022, ktorá reorganizovala Rímsku kúriu. Išlo len o to, kedy sa tak stane.

V pápežovej intervencii sa výslovne uvádza, že kompetenciu nad osobnými prelatúrami bude mať Dikastérium pre klérus.

Okrem počiatočnej premisy pápeža Františka, ktorá potvrdzuje poslanie Opus Dei šíriť volanie k svätosti prostredníctvom posväcovania pracovných a rodinných záväzkov, základná otázka znie, či je prelatúra Opus Dei hierarchickou štruktúrou cirkvi alebo inštitúciou s konkrétnymi úlohami.

Podľa SettimanaNews pápež Bergoglio potvrdil, že Opus Dei nie je hierarchická štruktúra cirkvi, ale jej inštitúcia. Keď František vlani v júli nariadil, že predstavený Opus Dei, známy ako prelát, už nebude biskupom ako predchádzajúci dvaja, vedenie hnutia toto rozhodnutie prijalo bez náznaku protestu.

„Pápežova túžba zdôrazniť charizmatický rozmer (Opus Dei) nás teraz pozýva posilniť rodinnú atmosféru náklonnosti a dôvery: prelát musí byť sprievodcom, ale predovšetkým otcom,“ uvádza vo formálnej odpovedi súčasný prelát Fernando Ocáriz.

Zdôraznil, že Opus Dei synovsky prijalo rozhodnutie Svätého Otca, ktoré bolo podľa pápeža Františka prijaté s cieľom založiť riadenie cirkevného inštitútu „viac na charizme než na hierarchickej autorite“.