Výzvy pre Košickú arcidiecézu Evanjelizácia, konsolidácia, spájanie farností aj živé spoločenstvá budú výzvou pre nového biskupa

Košický arcibiskup Bernard Bober sa v pondelok 3. novembra dožil 75 rokov, keď má podľa cirkevného práva každý diecézny biskup podať pápežovi rezignáciu. Arcibiskup Bober to tiež spravil už na konci leta.

Pápež, respektíve Svätá stolica má tri možnosti, ako rozhodnúť. Buď rezignáciu prijme a vymenuje hneď nového arcibiskupa, alebo poverí dočasne vedením arcidiecézy ako administrátora niekoho iného. Pápež tiež môže poveriť ešte na nejaký čas vedením arcidiecézy doterajšieho arcibiskupa alebo Svätá stolica zatiaľ neodpovie vôbec a diecézu tak vedie doterajší biskup, kým nepríde nejaké rozhodnutie.

Podobný prípad sme videli teraz vo vojenskom ordinariáte. Aj po dovŕšení veku 75 rokov (vo februári 2024) ho naďalej viedol biskup Rábek, kým nebol v októbri tohto roku vysvätený nový biskup Pavol Šajgalík.

V každom prípade, metropolu východu čaká menovanie nového arcibiskupa. Preto sme sa pýtali kňazov aj laikov, aké výzvy podľa nich stoja pred Košickou arcidiecézou a budúcim arcibiskupom. A tiež ako podľa nich má vyzerať arcibiskup 21. storočia.

Má sa arcidiecéza rozdeliť?

Jednou z tém, o ktorých sa hovorí v Košickej arcidiecéze už niekoľko rokov, je možnosť rozdelenia diecézy. V tejto súvislosti sa spomína vznik Prešovskej diecézy. Iné hlasy zasa hovoria, že diecéza je síce veľká, ale má oblasti, kde žijú vo väčšine pravoslávni či gréckokatolíci.

„Málokto má o tom odvahu verejne hovoriť a v médiách už vôbec nie,“ konštatuje farár Farnosti Božieho milosrdenstva na košickom Sídlisku KVP Peter Sykora. Hovorí o jednom talianskom biskupovi, ktorý vedie malú diecézu, a preto zvláda navštíviť všetky svoje farnosti aj raz za mesiac. Tiež má ekonóma, vikárov, ktorí mu pomáhajú zariadiť všetko úradné. „Viem si predstaviť, že by aj na Slovensku bolo viac diecéz,“ zamýšľa sa Sykora.

Poukazuje, že keď má biskup dvadsať farností, dokáže ako pastier byť na ich pulze. Slovensku by to tiež prospelo, lebo hlas biskupov by bol silnejší a dynamickejší a nebol by pri niektorých témach taký skostnatený.

Podobný názor má aj kňaz Rudolf Smoter, ktorý tiež v Taliansku zažil menšie diecézy. Pripomína však, že mnohé diecézy vznikli v minulosti vďaka štedrej podpore bohatých aristokratických rodín. „Otázka je, či nás pustí týmto štýlom ekonomika,“ poznamenáva farár v Tibave v okrese Sobrance.

Jozef Kozák, ktorý je farárom v Nižnom Hrušove (okres Vranov nad Topľou), dnes už o potrebe deliť diecézu nie je natoľko presvedčený. Pripomína demografickú krízu a fakt, že vysťahovalectvo vidieť najmä na východe Slovenska.

„Kedysi sme arcibiskupovi Tkáčovi tlieskali, že otváral farnosti a svätil kostoly skoro v každej dedine. Dnes sa postupne dostávame do štádia, keď nový biskup bude musieť mať odvahu pre počet veriacich a ekonomické možnosti spoločenstva spájať farnosti,“ hovorí Kozák.

Kňaz Jozef Kozák. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

To znamená, že farnosť by spravoval kňaz z inej farnosti a do takejto farnosti by len dochádzal. Už aj dnes sa niektoré farnosti v Košickej arcidiecéze začínajú spravovať týmto štýlom.

Klesajúci počet obyvateľov vidieť podľa Kozáka aj v kostolných laviciach. Pripomína, že keď sa v 90. rokoch stavali nové chrámy, kňazi z USA hovorili, aby pri kostole postavili aj veľké parkovisko. „No vtedy sme tie dobre mienené rady prehliadali, škoda.“  

„Povedali nám, že prežije kostol s parkoviskom. Dnes nám 80 až 90 percent ľudí chodí do kostola autom,“ dodáva kňaz, ktorý si všíma, že ak chce mať v kostole veriacich, tí potrebujú aj miesto na parkovanie.

Daniel Gašpierik, ktorý je manažérom kultúrneho centra kresťanov v Košiciach FUGA a riaditeľom gospelového festivalu Verím Pane v Námestove, vníma, že vzhľadom na dlhodobo klesajúci trend kňazských a rehoľných povolaní bude pravdepodobne veľkou výzvou vhodne a strategicky, možno v niektorých oblastiach úplne nanovo, prerozdeliť sily.

„Akoby nastaviť fungovanie celej arcidiecézy nanovo a celé to organizačne a komunikačne zvládnuť. Núka sa príležitosť zapojiť viac laikov do štruktúr, čo však znamená nové rozdelenie kompetencií a úloh medzi kňazov, zasvätené osoby a laikov, a tým aj možno trochu náročnejšiu vzájomnú komunikáciu, budovanie a upevňovanie vzťahov,“ hovorí.

Arcidiecéze chýbajú spoločenstvá

Jozef Kozák poukazuje ešte na ďalšiu vec, ktorá chýba Košickej arcidiecéze, a to sú živé malé spoločenstvá a zázemie pre formáciu laikov.

Všíma si, že gréckokatolíci si na východe vybudovali Juskovu Voľu, Sigord, Litmanovú, ktoré sú centrami formačného a duchovného života. Zároveň poukazuje na budovanie identity a spolupatričnosti ku gréckokatolíckej cirkvi.

„Pozrime si Košickú arcidiecézu. Môžeme rozprávať, že sme vybudovali Obišovce a Vysokú nad Uhom. No napriek tomu vnímam medzeru najmä vo formácii kvalitných laikov, animátorských škôl, miesta na hodnotné tábory s kresťanskou formáciou,“ vymenúva farár Kozák.

Kňazi pred arcibiskupským úradom v Košiciach. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ako pozitívny príklad vníma aj Spišskú diecézu, kde podľa neho nejde len o biskupa, ktorý je viditeľný. „Tu sme zabudli na slová pápeža Benedikta XVI. o tom, že je čas, keď cirkev prežije najmä vďaka kreatívnym menšinám (rodine, spoločenstvu...). Musíme si priznať, že nie vždy sme našli správny postoj, komunikáciu so spoločenstvami a hnutiami laikov. Myslím, že nielen mojej farnosti by pomohlo, keby boli vo väčších alebo mestských farnostiach spoločenstvá, kde by mohli byť laici formovaní. Tak, že by inde načerpali a priniesli to domov.“

Farár v Nižnom Hrušove spomína svoju skúsenosť z Humenného, kde vnímal, že s ľuďmi, ktorí prešli formáciou saleziánov, ktorí v meste pôsobia, sa vo farnosti spolupracovalo veľmi dobre.

Výzvou budú aj financie a konsolidácia

Podľa Smotera je výzvou pre diecézu aj finančná transparentnosť farností a aj ich finančná gramotnosť. Poukazuje na to, že kňazi v tejto oblasti robia, čo vládzu, no často to nefunguje.

Finančná konsolidácia je výzvou aj podľa Gašpierika. „Veľkou výzvou bude konsolidácia financovania chodu celej arcidiecézy, s tým súvisiace hľadanie zdrojov, aby bolo na platy, chod inštitúcií a rekonštrukcie budov, správu a údržbu majetku, ktorý je v mnohých prípadoch pamiatkovo chránený,“ konštatuje.

Peter Sykora si zasa želá, aby sa nový arcibiskup nebál niektoré zabehané chodníčky opustiť a robiť veci ináč a novým spôsobom, ako sme zvyknutí.

Pre biskupa môže byť, samozrejme, ľahšie odslúžiť sv. omšu, sviatosti, pobirmovať, prísť na veľké slávnosti, urobiť rekolekcie, stretnúť sa raz za čas s politikmi a čakať na ostatných na úrade. „To je komfortné, lebo večer si môže pokojne oddýchnuť po pracovnom dni. Oveľa náročnejšie je sa každé ráno zobudiť s novou výzvou rozlišovať, čo chce Ježiš Kristus pre svoju diecézu, a úradnícke veci delegovať ostatným zodpovedným,“ hovorí košický kňaz.

Jozef Kozák pripomína, že na Slovensku sme roky biskupov nemali a identita biskupa sa u nás buduje postupne.

„Tá prvá garnitúra po roku 1989 stála pred mnohými výzvami. Keďže sa už predtým biskupi ako Korec, Tkáč, Baláž, Kojnok poznali a spolu komunikovali, prichádzali so spoločnou víziou, resp. museli reagovať na aktuálne možnosti a potreby. Aj preto ich výsledky sú možno viditeľnejšie. Druhá vlna biskupov stála už pred inými výzvami. Niekedy mám však pocit, že chcela akoby iba zachovať rozbehnuté, nepokaziť – ale život prináša stále niečo nové. Nedá sa a nemôžeme zastabilizovať diecézu, farnosť, spoločenstvo – veď Duch Svätý robí stále veci nové,“ uzatvára.

Daniel Gašpierik. Foto: Postoj/Adam Rábara

Rudolf Smoter upozorňuje, že výzvou pre arcidiecézu sú aj Rómovia, chudobní.

Laička Adriana Čurajová dodáva, že na východe výrazne vidno sociálne rozdiely a nerovnosť, čo je takisto pre cirkev výzva. Tiež si praje väčšie zapojenie laikov do života arcidiecézy a farností a otvárať cirkev rodinám, mladým a tým, ktorí sa cítia na okraji.

„Človek túži po otvorenom a úprimnom biskupovi, ktorý sa nebude skrývať za úrad, ale bude hovoriť pravdivo aj o ťažkých témach a problémoch cirkvi,“ hovorí laička z Košickej arcidiecézy, ktorá koordinuje činnosť dobrovoľníkov pri veľkých cirkevných akciách. Na starosti mala koordináciu dobrovoľníkov aj pri návšteve pápeža Františka v Košiciach.

Rudolf Smoter vraví, že nejdeme do ľahkých časov a čaká nás krv mučeníkov alebo minimálne nekrvavé mučeníctvo. Všíma si, že len napríklad médiá môžu biskupa alebo kohokoľvek z cirkvi ľahko zničiť a do ich nemilosti sa môže ľahko dostať aj dobrý biskup.

A kto je vlastne dobrý biskup?

Oslovení kňazi aj veriaci sa pri otázke, aký má byť arcibiskup 21. storočia v Košiciach, zhodli, že biskup má byť v prvom rade pastier. Biskupa vidia ako niekoho, kto bude medzi ľuďmi a nebude len úradník zatvorený v kancelárii.

Peter Sykora prízvukuje, že biskup dnešnej doby má robiť to, čo robili apoštoli.

„Byť v prvej línii ohlasovania evanjelia. Obrovskou výzvou pre biskupov tejto doby je vrátiť sa ku koreňom, uvedomiť si, že sú nástupcami apoštolov. Všetky ostatné úlohy biskupa sú až sekundárne,“ vraví pre Postoj Sykora.

Podľa neho má byť biskup mužom napojeným na Boha, mužom spirituality, ktorý vie rozlišovať Božiu vôľu. „Biskup by mal byť absolútne duchovný a spirituálny, je to prvá zásada, aby dokázal hľadať a poznávať Božiu vôľu.“ Tú má hľadať aj synodálne, nemá byť len manažérom právnickej osoby, ktorou je diecéza, ale musí pochopiť, že ľud, ktorý mu je zverený, je Boží ľud, za ktorý zomrel Kristus.

Farár Jozef KozákAko kňazi sme mali klamlivý patent na všetko. Mysleli sme si, že budeme super, ak ponúkneme odpovede na všetky otázky

Pavol Hudák

Má mať odvahu v pokore počúvať ľudí na rôznych úrovniach a skúmať ich názory. Takto bude rozhodovať a riadiť diecézu na základe rozlišovania. Kňaz pripomína aj slová pápeža Františka, že biskup nemá byť len na úrade, ale má byť uprostred stáda, má teda stáť uprostred Božieho ľudu.

Kňaz pripomína aj slová pápeža Františka, že „biskup nemá byť muž, ktorý stojí vpredu a ukazuje, že všetko vie, a ostatní ho majú poslúchať. To nerobili ani apoštoli. Nemá byť ani vzadu, aby stádo, ktoré mu je zverené, bil a kontroloval. Biskup ho má ochraňovať a mať nad všetkým dohľad, aby ho sprevádzal a chránil pred vlkmi tohto sveta. A má byť uprostred svojho ľudu, aby cítil so svojím ľudom. Apoštol nemá byť úradník, ktorý sedí v úrade a čaká, kto za ním príde.“

Prvá starosť biskupa má byť, či všetci počuli o Kristovi

Podobne to vníma aj laička Adriana Čurajová, ktorá je presvedčená, že arcibiskup 21. storočia by mal byť človekom hlbokej viery, ktorý vedie cirkev nielen autoritou úradu, ale najmä silou osobného príkladu.

„Biskup musí byť mužom dialógu, schopným viesť rozhovor s veriacimi aj neveriacimi, s mestom i spoločnosťou, bez strachu a predsudkov. Očakávam morálnu integritu a schopnosť viesť cirkev s pokorou a službou,“ hovorí Čurajová.

Podľa nej má byť mostom medzi tradíciou a dnešným človekom – pastierom, ktorý spája, nie rozdeľuje. Daniel Gašpierik si myslí, že nový košický arcibiskup má byť komunikatívny, empatický, kriticky mysliaci, trochu vizionár, stratég.

„Mal by sa orientovať na kvalitu, vedieť zanalyzovať situáciu, myslieť v súvislostiach, vedieť pracovať v dynamickom prostredí s množstvom premenných a flexibilne na tieto situácie reagovať a popri tom by mal dokázať prirodzene šíriť radosť a nadšenie,“ vymenúva Gašpierik vlastnosti a s úsmevom dodáva, že je toho veľa, preto by pastiera mali veriaci podporovať modlitbami.

Kňaz Rudolf Smoter. Foto: Centrum Tilia, Michalovce

Farár v Tibave Rudolf Smoter pri otázke, aký má byť biskup 21. storočia, vychádza z náuky o Najsvätejšej Trojici.

„Má mať misijný rozmer a má mať spätnú väzbu. Boh Otec a Syn si dávajú spätnú väzbu. No spätná väzba chýba aj nám kňazom od veriacich,“ hovorí Smoter.

Biskup by mal podľa neho vedieť byť s ľuďmi aj na miestach, kde nie je Pán Boh chválený alebo nie je, obrazne povedané, prítomný. „Vidím potrebu vychádzať aj na miesta, kde sa nehovorí o Bohu, nie len na krásne slávnosti, kde sa všetci dobre cítime,“ prízvukuje spolupracovník Postoja.

Peter Sykora vníma, že prvá starosť biskupa má byť, či už všetci ľudia v arcidiecéze počuli o Kristovi a či vedia, o čom je radostná zvesť, teda evanjelium. „Má byť nositeľom vízie a nie robiť účtové knihy.“

Kňaz, ktorý pôsobil aj vo vatikánskej diplomacii, poukazuje na to, že sme na Slovensku urobili čudnú vec – chodenie do kostola sme povýšili na vrchol viery, čo nie je pravda.

„Cieľom je, aby tí, ktorí do kostola nechodia, ktorí neprídu do komunity, farnosti, ktorí neprídu ani za biskupom na biskupský úrad, poznali, že je tu nejaký môj biskup – pastier, ktorý je apoštol ohlasujúci Krista. Tiež je dôležité, aby biskup ako hlava diecézy motivoval a inšpiroval praktizujúcich veriacich napĺňať základnú misiu ísť do celého sveta a ohlasovať evanjelium,“ priblížil Sykora. 

Nie agenda a termíny, ale byť nad vecou a vidieť ďalej

Adriana Čurajová vidí tiež potrebu osloviť mladú generáciu, povzbudiť pracujúcich, aby sa v meniacom sa svete nestratili, a prejaviť záujem aj o seniorov. „V spoločnosti čelíme absencii vzťahov. Mal by to byť muž, ktorý má rád ľudí a nebojí sa vzťahov.“

V prvom rade podľa nej je potrebné oživiť vieru a pastoračný život v čase, keď ubúda aktívnych veriacich a mnohé farnosti zápasia s únavou či nezáujmom. 
Kňaz Rudolf Smoter zdôrazňuje, že biskup má plnosť kňazstva, je blízko Božieho tajomstva a postava, ktorá vytŕča.

Adriana Čurajová. Foto: archív A. Č.

„V Taliansku ma jeden kňaz naučil, že biskup nie je ten, kto má agendu a termíny, ale biskup je ten, kto rozlišuje, čo je Božie a čo nie a ľudia za ním chodia, lebo je episkopos, vidí ďalej a je nad vecou,“ vraví farár z Tibavy.

To je podľa Smotera výzva pre budúcnosť – biskup, človek, ktorý je nad vecou a spája univerzálnu a miestnu cirkev.

Farár Jozef Kozák pomenoval pre budúceho arcibiskupa tri výzvy. „Ak bude biskup otec formovaný pred Eucharistiou, bude vzdelaný a bude vedieť delegovať, máme sa na čo tešiť,“ zhrnul.

Chodiť na birmovky nestačí

Vynára sa však otázka, ako má byť biskup medzi ľuďmi, počúvať ich, ohlasovať evanjelium a zároveň birmovať v takmer tristo farnostiach, chodiť na vizitácie, stretávať sa s kňazmi, riešiť aj právne a ekonomické veci a podobne.

Peter Sykora, ktorý je aj cirkevný právnik, odpovedá, že biskup môže a má úlohy delegovať a pre rôzne oblasti môže ustanoviť vikárov. Tento problém si podľa neho uvedomuje aj arcibiskup Bober, ktorý o tom s kňazmi hovorí.

Peter Sykora. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„V Kódexe kánonického práva je jasne definované, že biskup má vizitovať všetky svoje farnosti sám alebo delegovanou osobou. Nechcem byť kritický, ale toto sa na Slovensku ešte všade nestalo zaužívanou praxou, a tak hrozí, že biskupi môžu poznať svoje farnosti len z birmoviek a slávností, keď je všetko perfektné, a nebudú pravdivo poznať realitu života farností a ani kňazov a ostatných veriacich v nich,“ hovorí Sykora.

Jedným dychom však dodáva, že arcibiskup Bober podľa neho kňazov pozná, niekedy už vo dverách vie, že kňaz má problém alebo nejakú radosť.

Zo svojej skúsenosti z vatikánskej diplomacie v Angole vie, že odchádzajúci nuncius necháva novému dossier, kde si prečíta informácie o stave diecéz, ekonomike, vízie, informácie o biskupoch a kňazoch v krajine. Nuncius si to načíta a dostane sa do slušného obrazu o krajine.

Podľa Sykoru je na Slovensku problém, že keď sa prekladajú kňazi, tí často nevedia, s akou víziou a cieľmi ich biskup do danej farnosti posiela, čo súvisí aj s chýbajúcim kvalitným pastoračným plánom v diecézach či na Slovensku ako takom.

Biskup by sa podľa oslovených respondentov nemal báť vystupovať ani v médiách. Daniel Gašpierik očakáva jasnú a nepolarizujúcu komunikáciu, „tlmočenie hodnôt v rámci učenia katolíckej cirkvi, a to ako smerom do vysokej politiky, tak aj smerom k vlastným veriacim, ktorí často nevedia, ako v praxi žiť toto učenie“.

Gašpierik si želá, aby biskupi túto komunikáciu spoločne upevňovali a tak mali pozíciu relevantného celospoločenského hráča.