Pápež, Ukrajina a biela vlajka Prečo bolo Františkovo vyjadrenie nešťastné a nebolo to po prvýkrát  

Prvý dojem naozaj nebol dobrý. Keď v sobotu večer médiá priniesli správu o pápežových slovách, aby Ukrajina nabrala odvahu rokovať pod bielou vlajkou, vyzeralo to takmer tak, ako by bol František vyzval Kyjev na kapituláciu.

Aj keď v nasledujúcich hodinách sa ukázalo, že kontext pápežovho vyjadrenia bol v skutočnosti širší a hlbší, pachuť zostala.

Nie je to prvýkrát, čo slová rozsievača nepadli na úrodnú pôdu. No nielen vinou tvrdosti zeminy, ale aj neobratnosťou samotného hlásateľa.

Čo a kedy zaznelo

Pápež sa o Ukrajine rozhovoril ešte 2. februára, keď ho vo Vatikáne navštívil štáb švajčiarskeho francúzskojazyčného verejnoprávneho vysielateľa Radio Télévision Suisse (RTS), aby s ním nahral televízne interview, ktoré má byť odvysielané 20. marca v magazíne Cliché venovanom kultúre.

Keďže témou relácie má byť biela, otázky novinára Lorenza Buccellu sa točili okolo rôznych významov tejto farby.

RTS v rámci propagácie cez víkend sprístupnila časť rozhovoru – samozrejme, tú najvýbušnejšiu – tlačovým agentúram ANSA a Reuters, od ktorých ju následne prebrali ďalšie médiá.

Obe agentúry v nadpise svojich správ upriamili pozornosť na pápežove slová o bielej vlajke, no v samotnom texte neobišli ani dôvetok, že „rokovanie nikdy neznamená kapituláciu“.

V spravodajskom servise Tlačovej agentúry SR (TASR), ktorá správu prebrala od Reuters a odtiaľ ju ďalej šírili ostatné slovenské médiá vrátane Postoja, by ste však túto kľúčovú vetu hľadali márne.

Naopak, pápežove slová „keď vidíte, že ste porazení, že sa veci nevyvíjajú dobre, musíte mať odvahu rokovať“, TASR neunikli.

Keďže zaznelo A a nezaznelo B, v slovenskom verejnom priestore vznikol dojem, akoby bol František hovoril o uznaní porážky.

Poctivejší čitatelia si pritom pápežove slová mohli zasadiť do kontextu už bezprostredne po zverejnení agentúrnych správ, keďže úplný prepis otázok a odpovedí zverejnil vatikánsky spravodajský portál Vatican News – najskôr v taliančine a neskôr aj v ďalších jazykoch.  

Čo presne teda zaznelo?

Z kontextu rozhovoru je podľa hovorcu Svätej stolice Mattea Bruniho zjavné, že obraz bielej vlajky pápež prebral od moderátora, pričom ho nepoužil ako symbol kapitulácie, ale rokovania. Zároveň dodal, že v tejto otázke ostáva pozícia Vatikánu dlhodobo nezmenená – potrebné je uzavrieť prímerie a hľadať diplomatické riešenie, ktoré zaručí spravodlivý a trvalý mier.

Ani vyargumentované zdôvodnenie však neprekryje silu obrazu – najmä keď po slovách o bielej vlajke nasledujú slová o hanbe a porazených, ktoré František doteraz nikdy nepoužil. Podráždenej reakcii ukrajinských predstaviteľov vrátane arcibiskupa Sviatoslava Ševčuka sa preto nemožno čudovať.

Diplomatická roztržka Pápež svojimi slovami o „veľkej ruskej ríši“ pobúril Kyjev. A potešil Kremeľ

Imrich Gazda

Sklamanie z Františkových slov vyjadril aj gréckokatolícky arcibiskup Ševčuk. Hovorca Vatikánu odmietol, že by pápež vyzdvihoval ruský imperializmus.

Smutnosmiešne slová o Slovensku

Ešte jedna vec by nemala ujsť našej pozornosti – slová, ktoré pápež v rozhovore pre RTS venoval Slovensku. Aj keď na prvý pohľad ide o bezvýznamnú odbočku, nie je to tak a veľa to napovedá o problematickosti Františkovho uvažovania.

„Bol som na Slovensku,“ vrátil sa pápež k návšteve našej krajiny v roku 2021. „Z jedného mesta do druhého som mal letieť vrtuľníkom. Ale bolo zlé počasie a nebolo to možné. Cestu som preto absolvoval autom. Prechádzal som rôznymi malými obcami. Ľudia počuli v rádiu, že prechádza pápež, a prišli sa na mňa pozrieť do ulíc. Boli tam deti, mladé páry a potom babky. Chýbali však dedovia – vinou vojny. Je to dôsledok vojny. Nie sú tam dedovia.“

S veľkou pravdepodobnosťou možno povedať, že štatistiky o tom, koľko mužov seniorov pred troma rokmi vítalo pápeža v uliciach, neexistujú. No s určitosťou možno tvrdiť, že aj keby ich bolo bývalo menej ako senioriek, nebol to dôsledok vojny. Pápežove slová by mali nádych reality, keby ich bol povedal v niektorej z krajín bývalej Juhoslávie, ktoré zasiahlo krviprelievanie pred tridsiatimi rokmi. Ale nie na Slovensku, kde od posledného ozbrojeného konfliktu (SNP) ubehlo už 80 rokov.

Jednoducho, František sa na mnohé veci pozerá z príliš veľkého (latinskoamerického) odstupu, a teda skreslene, až neznalo. Preto sú niektoré jeho vyjadrenia nešťastné. (V prípade chýbajúcich seniorov v slovenských uliciach až komické.)       

Nie, nie je to kritika jeho volania po zastavení vojny. Robili to aj jeho predchodcovia a je to tak správne. Veď kto iný by mal vypúšťať holubice mieru, ak nie muži v bielom.

František sa na mnohé veci pozerá z príliš veľkého (latinskoamerického) odstupu, a teda skreslene, až neznalo. A preto sú niektoré jeho vyjadrenia nešťastné.Zdieľať

No o čo hlasnejšie budú zaznievať Františkove apely, o to tichšie a intenzívnejšie by mala pracovať pápežská diplomacia. V tomto sa však súčasná hlava cirkvi líši napríklad od Jána Pavla II., ktorý sa popri zvolaniach „Mai più la guerra!“ (Nikdy viac vojna!) vyhýbal komentovaniu a verejnému hľadaniu riešení konfliktov v spomenutej Juhoslávii, Afganistane či Iraku. Zato mimo svetiel reflektorov prebiehali horúčkovité diplomatické aktivity.

František, naopak, nahlas komentuje všetko a všade. Časy, keď vrcholom mediálnych výstupov pápežov boli tlačové konferencie na palube lietadla, sú, zdá sa, nenávratne preč. Je tu pápež influencer, ktorý – ako to pred časom napísal vatikanista Andrea Gagliarducci – povýšil neformálnosť na systém.

Neformálnymi sú nielen jeho nespočetné rozhovory, ale aj spôsob vyjadrovania. No metafory, prirovnania či významové skratky, keď napríklad označí cirkev za poľnú nemocnicu, sú síce úderné a výpovedné v homíliách či príhovoroch, ale pri náročných teologických (prázdne peklo) či geopolitických (biela vlajka) témach prinášajú viac škody ako úžitku.

Porazenými sú tak všetci – hlásateľ i jeho poslucháči.