Pierre-Adrien Toulorge - mučeník pravdy

V piatok uplynulo 255 rokov od narodenia francúzskeho premonštráta Pierra-Adriena Toulorgea. Minulú nedeľu ho v zastúpení Benedikta XVI. blahorečil kardinál Angelo Amato. 

„Jeho beatifikácia je príležitosťou poznať túto osobnosť, pretože je neznáma (...). V čom spočíva jeho mučeníctvo je, že nebol nútený povedať pravdu. Mohol zamlčať svoj pobyt na Jersey a zachrániť si život. Povedal pravdu namiesto toho, aby klamal, čo dosvedčuje aj jeho označenie za mučeníka pravdy,“ uviedol pre francúzsky portál La Vie fráter František Mária, prior opátstva Mondaye, ktorý participoval na diecéznej úrovni beatifikačného procesu. Narážal tým na najdôležitejšiu udalosť zo života blahoslaveného rehoľníka, ktorá mu ako 36-ročnému priniesla „palmu mučeníctva“.

V čase, keď vo Francúzsku zúrila revolúcia, sa odchod kňazov do exilu považoval za velezradu. Pierre-Adrien po svojej kňazskej vysviacke v roku 1782 vstúpil do premonštrátskeho rádu. Pôsobil ako rehoľný kňaz v opátstve Blanchelande, ktoré opustil po hromadnom rozpúšťaní rehoľných domov. Svoju kňazskú službu vykonával individuálne. Keď sa dopočul o novom zákone z 26. augusta 1762, odsudzujúcom na deportáciu všetkých kňazov, ktorí verejne vykonávajú svoj úrad a nezložili prísahu vernosti civilnej vláde, odišiel do emigrácie na anglický ostrov Jersey. Spolu s ním tak urobilo aj ďalších 562 kňazov diecézy Coutances, v ktorej pôsobil. Až počas pobytu na ostrove sa dozvedel, že na neho sa uvedený zákon nevzťahuje. Vrátil sa späť do Francúzska a dúfal, že jeho zmiznutie si nik nevšimol.

Po návrate tajne slúžil omše a vysluhoval sviatosti, pričom riskoval, že môže byť kedykoľvek prezradený. S oznamovaním „protištátnych“ kňazov sa totiž pre udavačov spájala odmena. Napriek pomoci, ktorej sa mu dostalo od istej benediktínskej rehoľníčky a po dramatickom úteku v ženskom odeve kvôli utajeniu identity, bol páter Toulorge odhalený a nájdený bezpečnostnými zložkami vo svojom úkryte. Počas následného vypočúvania vyšlo najavo, že kompetentní nevedia o jeho pobyte na ostrove Jersey. Na otázku, či opustil územie Francúzskej republiky spočiatku odpovedal záporne. Ako sa však uvádza v oficiálnom životopise, vo svojom srdci započul Ježišove slová „vaša reč nech je áno – áno, nie – nie“ (Mt 5, 37) a 8. septembra 1793 - na sviatok Narodenia Panny Márie- sa rozhodol - priznať k svojej niekdajšej emigrácii. Poprave gilotínou 13. októbra v tom istom roku v mestečku Coutances v Normandii predchádzali jeho tri dojemné listy, v ktorých sa vyznáva zo svojej kresťanskej viery a raduje sa z očakávanej odmeny v nebi. Tesne pred smrťou napodobnil Krista, keď povedal: „Bože, do tvojich rúk odovzdávam svoj život. Prosím ťa, aby si obnovil a chránil svoju svätú cirkev. Odpusť mojim nepriateľom.“

 
Záznam beatifikačnej slávnosti.
 
Beatifikačný proces premonštrátskeho kňaza Pierra-Adriena Toulorgea spolu s ďalšími 56 normanskými kňazmi – mučeníkmi sa začal v roku 1928, no neskôr bol zastavený vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu. K obnove procesu došlo v roku 1995, kedy sa po získaní vatikánskeho nihil obstat kauza Toulorge „osamostatnila“ od procesu s ostatnými mučeníckymi kňazmi a prebehla diecézna fáza. Vypracovaná 372-stranová správa o mučeníctve, tzv. „Positio super martyrio et fama martyrii“ bola zaslaná do Ríma, kde ju v decembri 2000 schválili šiesti historici – konzultori Kongregácie pre kauzy svätých a o 10 rokov neskôr aj osemčlenná teologická komisia. Po schválení členmi kongregácie podpísal 2. apríla 2011 Benedikt XVI. príslušný dekrét, ktorým potvrdil blahorečenie francúzskeho kňaza. Beatifikáciu v mene pápeža vykonal počas uplynulej nedele Dobrého pastiera kardinál Angelo Amato, prefekt spomínanej kongregácie v Katedrále Notre Dame v meste Coutances. Práve tu nový blahoslavený kedysi prijal nižšie i vyššie kňazské svätenia.

„Jeho mučeníctvo nás pozýva žiť v zhode a vernosti naše spoločenstvo s Ježišom, napriek nespravodlivosti a utrpeniu akéhokoľvek druhu, ktoré súčasná spoločnosť spôsobuje evanjeliu klamnými ideológiami o počatí ľudského života, potratoch, manželstve, eutanázii. Učíme sa od blahoslaveného mučeníka Toulorgea odolávať, s vďačnosťou a modlitbou, tejto kultúre smrti, čeliac so silou a vytrvalosťou nevyhnutným obetám a ostať vernými Kristovi - Ceste, Pravde a Životu,“ povedal vo svojej homílii  kardinál Amato. Týmito slovami aktualizoval pre dnešných kresťanov príklad mučeníka z 18. storočia, na ktorom sa zrealizovali Ježišove slová „kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“ (Mk 8, 35).

Marián Sekerák

Foto: coutances.catholique.fr