Petícia proti metropolitovi Markovi Protivojnová diaspóra žiada Francúzsko, aby zakročilo proti ruskému exarchovi západnej Európy

Ruská protivojnová diaspóra prvý raz vyzýva európsku vládu, aby volala na zodpovednosť vysokopostaveného hierarchu Moskovského patriarchátu za jeho verejnú podporu vojny na Ukrajine.

Petícia je namierená proti metropolitovi Markovi (Golovkovovi), ktorého Svätý synod Ruskej pravoslávnej cirkvi 12. marca 2026 vymenoval za exarchu západnej Európy. 

Toto menovanie znamená, že okrem priameho spravovania cirkevných obcí Moskovského patriarchátu vo Francúzsku a Švajčiarsku dohliada aj na eparchie a cirkevné obce v Andorre, Belgicku, vo Veľkej Británii, v Írsku, Španielsku, Taliansku, Lichtenštajnsku, Luxembursku, Monaku, Holandsku a Portugalsku.

Jedenásteho mája 2026 bolo zverejnené vyhlásenie, ktorého spoluautormi sú nezisková organizácia Mir Vsem („Mier všetkým“), založená s cieľom pomáhať kňazom Ruskej pravoslávnej cirkvi prenasledovaným za svoje verejné odmietnutie podporiť inváziu na Ukrajinu, a asociácie Russie-Libertés a Rusos Libres, ktoré združujú protivojnových Rusov žijúcich vo Francúzsku a v Španielsku.

Naša petícia je adresovaná francúzskym orgánom a vyzýva ich:

a) vykonať právne posúdenie dôvodov pobytu metropolitu Marka vo Francúzsku so zreteľom najmä na potenciálne riziká, ktoré môže jeho prítomnosť predstavovať pre verejný poriadok;

b) pri zvažovaní možnosti uplatnenia súčasných reštriktívnych opatrení voči jeho osobe zohľadniť jeho úlohu pri šírení ideológie, ktorá ospravedlňuje vojnu a poskytuje náboženské ospravedlnenie násilia.

Táto petícia predstavuje dôležitý precedens. Ruská diaspóra prvý raz volá na zodpovednosť vysokopostaveného cirkevného predstaviteľa, ktorý jasne a nahlas vyjadril podporu invázii na Ukrajinu. Dve sekulárne združenia a iniciatíva spojená s cirkvou našli spoločnú reč, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s týmto cirkevným menovaním. Nie je to len symbolické gesto: veríme, že si to zaslúži seriózne zváženie zo strany francúzskych a európskych orgánov.

Podľa môjho názoru je nespravodlivé tvrdiť, že všetky eparchie a farnosti Moskovského patriarchátu v zahraničí sú nástrojmi „mäkkých síl“ Kremľa. V eparchii pre Španielsko a Portugalsko, kde som pôsobil ako tajomník predtým, ako som v roku 2023 opustil Španielsko a Moskovský patriarchát, bol medzi desiatkami kňazov len jeden, ktorý podporoval oficiálnu ruskú líniu.

V Nemecku, kde teraz žijem, sa to javí tak, že väčšina kňazov Moskovského patriarchátu sa dištancuje od oboch strán konfliktu.

Prípad metropolitu Marka je však iný. Existujú dôvody na spochybnenie jeho morálnej integrity a autority?

Myslíme si, že áno.

Je verejne zdokumentované, že metropolita Mark požehnával vojenskú techniku pred jej expedovaním na front. Vysielal duchovných, aby duchovne sprevádzali ruských vojakov bojujúcich na okupovaných územiach Ukrajiny a povzbudzovali ruských občanov, ktorí boli násilne zmobilizovaní na front.

V Riazanskej eparchii, na ktorej čele Mark stojí, rovnako ako v ďalších eparchiách Ruskej pravoslávnej cirkvi v Rusku, je duchovenstvo v podstate nútené podieľať sa na verejnej náboženskej legitimizácii vojny prostredníctvom modlitieb za víťazstvo ruskej armády. Jedného kňaza Mark pokarhal za to, že prirovnal Vladimira Putina k Adolfovi Hitlerovi. Tento kňaz nakoniec musel opustiť duchovnú službu a nájsť si svetské zamestnanie.

Na otázku, či Rusi, ktorí na Ukrajine údajne bránia svoju vlasť, porušujú prikázanie „Nezabiješ“, metropolita Mark odpovedal, že pravda je antinómia, čo znamená, že správne môžu byť dve vzájomne sa vylučujúce tvrdenia.

Cirkev teda môže požehnať kresťanom účasť vo vojne, pričom vojak poruší prikázanie „Nezabiješ“ len vtedy, ak zavraždí civilistu alebo neozbrojenú osobu. V ostatných prípadoch je jeho služba hrdinským činom požehnaným cirkvou. K tomu, či je zabitie viac ako 15 000 civilistov od februára 2022 hriechom, sa metropolita Mark nevyjadril. Pri podobnej príležitosti povedal, že biblické prikázanie by sa nemalo chápať „formálne“.

Markov argument je ozvenou – hoci on to priamo neuvádza – známeho 13. kánona svätého Bazila Veľkého, ktorý hovorí: „Naši otcovia vôbec nepovažovali zabitia spáchané v priebehu vojen za vraždy, a to, ako sa mi zdá, z dôvodu udelenia odpustenia mužom bojujúcim v obrane striedmosti a zbožnosti. Možno by však bolo vhodné uprieť im sväté prijímanie na tri roky, a to na základe toho, že ich ruky nie sú čisté.“

Metropolita Mark však zdôrazňuje len prvú časť pravidla a druhú ignoruje.

Tento pohľad je v súlade so súčasným morálnym učením Moskovského patriarchátu, v ktorom sa morálka redukuje na sexualitu a vražda, ak ju schvália štátne orgány, nie je hriechom. Keď patriarcha Kirill dostal otázku, či by vojaci vracajúci sa z ukrajinského frontu mali dostať sväté prijímanie, bol zaskočený.

„Po bitke na Čudskom jazere nebola v súvislosti s Alexandrom Nevským žiadna otázka, či by mal alebo nemal dostať sväté prijímanie,“ povedal. Vysokopostavený vojenský kňaz Dimitrij Vasilenko, keď sa ho novinár opýtal: „Prichádzajú za vami ako kňazom vojaci, ktorých trápi skutočnosť, že vzali život? Ako pomáhate ľuďom vyrovnať sa s týmto?“ odpovedal: „Nemajú čas na takéto nezmysly a všetky druhy sebareflexie.“

Metropolita Mark plne súhlasí s rétorikou ruského vedenia: „Od vedúcich predstaviteľov našej krajiny počúvame, že mier nastane, až keď sa vyriešia základné príčiny konfliktu. Naozaj veľmi pravdivé slová; zlaté slová.“ Týmito „základnými príčinami“ podľa Vladimira Putina sú Revolúcia dôstojnosti z roku 2014 a pokusy Západu o integráciu Ukrajiny do NATO a ospravedlňujú pokračujúce obete na oboch stranách ruskej útočnej vojny.

Takáto rétorika nepredstavuje súkromný politický postoj, ale skôr systematické využívanie náboženskej autority na ospravedlňovanie agresie a vojenskej propagandy.

Obzvlášť znepokojujúce je verejné stanovisko metropolitu Marka k ruským protivojnovým aktivistom. Po začatí rozsiahlej invázie na Ukrajinu sa o tých, ktorí opustili Rusko, hanlivo vyjadril ako o „generácii závislých“. Medzitým práve títo ľudia – novinári, obhajcovia ľudských práv, duchovní a aktivisti, ktorí odmietli podporiť vojnu – tvoria významnú časť tých, ktorí boli nútení hľadať útočisko v európskych krajinách vrátane Francúzska, aby unikli represiám, trestnému stíhaniu a politickému tlaku.

Táto petícia nemohla prísť vo vhodnejšom čase. Hoci metropolita Mark možno nepatrí medzi najotvorenejších ruských cirkevných hodnostárov a od svojho nového menovania o týmto otázkach mlčí, sme presvedčení, že francúzska spoločnosť má právo vedieť, kto zastupuje Moskovský patriarchát vo Francúzsku.

Vzhľadom na rýchlosť jeho príchodu do Francúzska predpokladáme, že nemá francúzske bydlisko a využíva svoje maďarské, keďže bol správcom maďarskej eparchie od konca roka 2019 a dlho predtým.

Hoci sa môže spochybňovať právny status jeho bydliska vo Francúzsku, Maďarsko už pravdepodobne nie je Achillovou pätou Európy. Petícia bola zverejnená v ten istý deň, ako sa objavila správa, že EÚ môže prijať sankcie proti patriarchovi Kirillovi, ktoré Maďarsko predtým zablokovalo.

Petícia je pozvaním do otvorenej diskusie v rámci európskej spoločnosti, v ktorej má ukrajinská komunita dôležitý hlas. Je načase si uvedomiť, že náboženský fundamentalizmus presahuje rámec moslimských komunít, s ktorými sa bežne spája. Naša petícia kladie otázku, ktorá presahuje osobnosť metropolitu Marka.

Môže niekto, kto nesie spoluzodpovednosť za najhoršie zverstvá v Európe od druhej svetovej vojny, vykonávať svoje náboženské poslanie na európskej pôde, ako keby sa nič nestalo? Pri rešpektovaní náboženskej slobody a slobody prejavu, kde by sme mali stanoviť hranicu tolerancie voči náboženským vodcom, ktorých príslušnosť k doktríne „ruského sveta“ je nepochybná?

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa.