Rozhovory Svätej stolice s lefébvristami sa dostali na bod mrazu

Biskup Alfonso de Galarreta

Prefekt Kongregácie pre náuku viery odmieta ďalšie kolo rozhovorov s Kňazským bratstvom sv. Pia X. To má pre zmenu problém s podmienkami stanovenými Vatikánom. Bratstvo musí navyše riešiť problémy vo svojom vnútri – v polovici októbra zo svojich radov vylúčilo biskupa Richarda Williamsona.

V októbri sa výrazne skomplikovali tri roky trvajúce rozhovory medzi Svätou stolicou a odštiepeneckým Kňazským bratstvom sv. Pia X., ktoré je známejšie pod názvom lefébvristi. Nový prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Müller, ktorý zároveň predsedá Pápežskej komisii Ecclesia Dei zodpovednej za dialóg s Bratstvom, najprv oznámil, že už neplánuje ďalšie kolo rozhovorov. Následne biskup Alfonso de Galarreta, ktorý viedol lefébvristickú delegáciu pri rokovaniach, priznal, že „možnosť dohody sa vzdialila“.

Arcibiskup Müller: O viere sa nediskutuje
Nečakanou otvorenosť arcibiskup Müller prekvapil počas rozhovoru pre nemeckú rozhlasovú stanicu Norddetscher Rundfunk. Rozhovory s lefébvristami odmietol označiť za dialóg, keďže o katolíckej viere sa nediskutuje. „Nemôžeme redukovať katolícku vieru, ktorá bola platne vyjadrená Druhým vatikánskym koncilom,“ povedal nemecký arcibiskup, ktorý začiatkom júla nahradil na čele vieroučnej kongregácie amerického kardinála Williama Josepha Levadu.

Práve rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu predstavujú pre lefébvristov závažný problém a stáli za ich odštiepením od Katolíckej cirkvi. K exkomunikácii lídrov Bratstva došlo v roku 1988, keď francúzsky arcibiskup Marcel Lefébvre bez súhlasu pápeža Jána Pavla II. vysvätil štyroch biskupov. Benedikt XVI. v roku 2009 z nich síce sňal tento cirkevný trest, ale ich pôsobenie je stále nelegitímne.

Arcibiskup Gerhard Ludwig Müller

S cieľom dosiahnuť definitívny zmier sa v októbri 2009 začala stretávať zmiešaná komisia Svätej stolice a lefébvristov, ktorá spolu zasadala osemkrát. V septembri 2011 Kongregácia pre náuku viery predložila tzv. Vieroučnú preambulu, ktorej prijatie je podmienkou včlenenia Bratstva do cirkvi. Aj keď text preambuly nebol zverejnený – má sa tak stať až po jej prijatí – je známe, že obsahuje tri hlavné požiadavky: uznať, že Učiteľský úrad Cirkvi je skutočným interpretátorom tradície; uznať a rešpektovať Druhý vatikánsky koncil ako súčasť tradície a uznať platnosť pokoncilovej liturgie. Bratstvu bolo zároveň ponúknuté, že v rámci Cirkvi bude môcť tvoriť tzv. personálnu prelatúru.

Lefébvristi: S požiadavkami Vatikánu máme problém
Na tento návrh reagoval generálny predstavený lefébvristov, arcibiskup Bernard Fellay odpoveďou, ktorá nebola pre Svätú stolicu dostatočná a preto požiadala o jej doplnenie. Doplnenú odpoveď Vatikán obdržal v polovici apríla, okrem iného obsahovala tri hlavné požiadavky lefébvristov: možnosť „korigovať, karhať – aj verejne – obhajcov chýb alebo novôt modernizmu, liberalizmu, Druhého vatikánskeho koncilu a ich dôsledkov“; sláviť výhradne predkoncilovú liturgiu a mať aspoň jedného biskupa. V polovici júna o týchto požiadavkách osobne rokoval prefekt Kongregácie pre náuku viery s generálnym predstaveným lefébvristov.

Dodnes však Bratstvo nezaslalo oficiálnu odpoveď, či ponuku Vatikánu prijíma. Naopak, vyslalo viacero signálov, že má s Vieroučnou preambulou problém. „Novoty Druhého vatikánskeho koncilu sú poznamenané omylmi a vzhľadom k reformám, ktoré z nich vyplynuli, sa Bratstvo bude naďalej držať učenia stáleho cirkevného magistéria,“ vyhlásili lefébvristi po skončení generálnej kapituly, ktorá sa konala v prvej polovici júla. Dodali, že od Vatikánu očakávajú otvorenejší a serióznejší dialóg.

Biskup Bernard Fellay

„Možnosť dohody sa vzdialila, ale podstatné je, že nateraz bolo definitívne odvrátené riziko zlého súhlasu,“ vyhlásil v polovici októbra biskup de Galarreta. Navyše opakovane zdôraznil, že pokoncilovú liturgiu Bratstvo nepovažuje za legitímnu, pretože odporuje katolíckej viere. 

Lefébvristov sklamala aj výmena na čele Kongregácie pre náuku viery, pretože arcibiskup Müller podľa nich spochybnil viaceré pravdy viery. Do konfliktov s nimi sa dostával aj ako arcibiskup Regensburgu – jeden z lefébvristických seminárov totiž leží v Zaitzkofene, ktorý sa nachádza na území jeho bývalej diecézy. V roku 2009 Müller priamo požadoval, aby biskup de Galarreta a novokňazi, ktorých vysvätil v Zaitzkofene, boli exkomunikovaní.

Williamsona odpísali
V októbri v Bratstve skončil aj neslávne známy biskup Richard Williamson, ktorý v novembri 2008 v rozhovore pre švédsku televíziu spochybnil historicitu holokaustu. Len dva mesiace potom Benedikt XVI. sňal exkomunikáciu zo štyroch biskupov vysvätených Lefébvrom – Fellaya, de Galarretu, de Malleraisa a Williamsona. Vyvolal tým mediálnu vlnu, ktorá pápeža obvinila z rehabilitácie revizionistov. Extrémistické názory pritom zastáva len Williamson a ako sa ukázalo neskôr, pápež o nich nebol informovaný, čo označil za chybu.

Bývalého anglikána Williamsona, ktorý k lefébvristom prestúpil v roku 1972, z Bratstva vylúčil generálny predstavený Fellay za viaceré prejavy neposlušnosti voči predstaveným. Poslednou kvapkou bola Williamsonova výzva Fellayovi, aby odstúpil.

Imrich Gazda 

Foto: wikipedia.org, dici.org

Súvisiace články:
Kardinál Burke: V liturgii očakávam "reformu reformy"
Pápež povolil opátstvu návrat k tridentskej liturgii