Annu Kolesárovú vyhlásia za blahoslavenú 1. septembra v Košiciach

Annu Kolesárovú vyhlásia za blahoslavenú 1. septembra v Košiciach

Arcibiskup Bernard Bober predstavuje oficiálny portrét Anny Kolesárovej. Foto – TASR/František Iván

Blahorečenie Anny Kolesárovej z Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce sa uskutoční 1. septembra na štadióne Lokomotíva v Košiciach.

Slávnosti blahorečenia bude predsedať prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato.

V stredu to na tlačovej konferencii oznámil košický rímskokatolícky arcibiskup metropolita Bernard Bober.

„Je to pre nás predovšetkým radosť, pretože naozaj máme taký pekný vzor v mladej dievčine Anne Kolesárovej, ktorá bola tak trochu skrytá pre politiku pred rokom 1989, pretože išlo o vraždu, ak to tak berieme. Pre čistotu a obranu jej dôstojnosti ju zastrelil sovietsky vojak. Od roku 2004 sa zháňali materiály, pripravovala sa štúdia o Anne Kolesárovej. Následne bolo potvrdené jej mučeníctvo,“ uviedol arcibiskup metropolita Bober.

Hlavným odkazom života Anny Kolesárovej je podľa jeho slov to, že si ako mladé dievča chránila čistotu.

„Kompromisy sú dnes vo svete hlbokého rázu. Keď sa hovorí o korupcii, vraždách, to sú vážne defekty v spoločnosti. Začína sa to práve ústupkom – ustúpim, prispôsobím sa, schválim hriech, zametiem to pod koberec. Vždy sa to začína v malom a potom to prepukne aj vo veľkom,“ povedal Bober k jej mučeníckej smrti.

Iniciátorom myšlienky, aby bola Anna Kolesárová vyhlásená za blahoslavenú, bol rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom Pavol Hudák.

„Venoval som sa v Košiciach mladým a keď som počul z úst otca arcibiskupa Alojza Tkáča o Anne Kolesárovej v roku 1997, tak to bola pre mňa takpovediac hodená rukavica, že venuj sa tomu. Téma čistej lásky je mi veľmi blízka. Mladých to veľmi chytilo, uvedomili si, že chcú mať zdravé vzťahy a že intimita patrí do súkromia,“ povedal Hudák.

Púte radosti, púte rodín, ako aj púte zrelosti, ktoré organizujú, majú podľa neho preventívny, formačný a uzdravujúci charakter.

Ako priblížil vicepostulátor Juraj Jurica, v rámci procesu blahorečenia bolo vypočutých 38 svedkov a spracovaných 650 strán dokumentov.

„Pre mňa to bolo objavenie mojej vlastnej katolicity, aj inštitucionálnej, ale zároveň aj potvrdenie toho, že Pán Boh je medzi nami. Vidiac desaťtisíce mladých, ktorí chodia do Vysokej nad Uhom a sú oslovení týmto príbehom, že naozaj Pán Boh pôsobí v živote každého jedného, kto sa chce nechať osloviť,“ dodal Jurica.

Koncom týždňa sa vo Vysokej nad Uhom uskutoční exhumácia ostatkov Anny Kolesárovej.

Relikvie budú následne trvalo vystavené v Dóme svätej Alžbety v Košiciach, ako aj v jej rodnej obci.

Chronológia procesu blahorečenia

1. 9. 2018 – Anna Kolesárová bude v Košiciach vyhlásená za blahoslavenú 

7. 3. 2018 – pápež František schválil dekrét o blahorečení Anny Kolesárovej

14. 2. 2012 – ukončenie diecéznej fázy, doručenie dokumentácie na Kongregáciu pre kauzy svätých

3. 7. 2004 – otvorenie diecéznej fázy procesu, priznanie titulu Božia služobníčka 

Zdroj – TK KBS


Kto je Anna Kolesárová

Narodila sa 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom ako dcéra Jána Kolesára, prezývaného po mame Hruška, a Anny, rodenej Kušnírovej. Pokrstená bola hneď na druhý deň 15. júla.

O desať rokov neskôr stratila mamu, ktorá zomrela na zápal pľúc. Anka ako jediná žena v domácnosti mala len staršieho brata, musela prevziať zodpovednosť za domácnosť a nahradiť mu matku. Mala veľa kamarátok, ale kvôli povinnostiam ich už nestačila navštevovať. Preto sa rozhodli, že sa budú schádzať u Kolesárovcov. Spolu potom chodili na sväté omše, ruženec či litánie do blízkeho kostola.

Žila veľmi skromne a jednoducho. Dbala o svoju povesť a čistotu. Pravidelne pristupovala k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Každú sobotu sa chodili modliť ruženec k susedom Podhorínovcom.



Prišla však druhá svetová vojna a na jej konci v roku 1944 prechádzal cez Vysokú nad Uhom aj front. Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach. Ján Kolesár-Hruška, Anka a Miško sa spolu so susedmi ukrývali v pivnici pod kuchyňou.

Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak našiel pivnicu a ľudí, ktorí sa v nej skrývali. „Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný,“ povedal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére. Anka počúvla a išla do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Po chvíli si však všimol, že pod šatami dospelej ženy sa skrýva mladé dievča, a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala. Odmietla aj napriek hrozbám, že ju zabije.

Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice. Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: „Rozlúč sa s otcom!“ Anka vykríkla: „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef…“ v polovici modlitby vojak vystrelil dve rany, do hrude a do tváre. 

Boje neutíchali, a tak s jej mŕtvym telom strávili celú noc v pivnici. Na druhý deň neskoro večer ju potajomky a bez kňaza narýchlo pochovali. Zbúchali jednoduchú truhlu z dosák zo stodoly a vykopali plytký hrob vedľa jej nebohej mamky.

Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, teda obeť svätej čistoty. Takisto pripísal, že krátko pred smrťou pristúpila k sviatosti zmierenia a svätému prijímaniu. 

Jej hrob každoročne navštívia stovky mladých.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo