Vzťahy Moskvy a Konštantínopolu na bode mrazu

Svätý Synod pod predsedníctvom moskovského patriarchu Kirilla to oznámil v pondelok večer 15. októbra 2018 po zasadnutí v Minsku:

„Účasť na spoločenstve so schizmatikmi a s osobou, ktorá bola exkomunikovaná v inej miestnej cirkvi spolu so všetkými ňou ordinovanými  „biskupmi“ a „klérom“, ďalej neoprávnený zásah na kánonických územiach, ktoré k nemu nepatria, a pokus odškriepiť svoje vlastné historické rozhodnutia a záväzky – toto všetko privádza Konštantínopolský patriarchát mimo hraníc kánonov a, k nášmu veľkému žiaľu, znemožňuje pokračovať v eucharistickom spoločenstve s jeho hierarchami, klérom a laikmi.“

Moskovský Svätý Synod neopomenul vysvetliť, čo to znamená v praxi:

„Odteraz a až kým Konštantínopolský patriarchát neodvolá prijaté protikánonické rozhodnutia je pre všetok klérus Ruskej pravoslávnej cirkvi nemožné koncelebrovať s klérom Konštantínopolskej cirkvi a pre laikov je nemožné zúčastňovať sa na sviatostiach vysluhovaných v jej chrámoch.“

Moskva len reagovala

Moskovský Svätý Synod reagoval na minulotýždňové rozhodnutie Svätého Synodu Konštantínopolského ekumenického patriarchátu.

Toto vedúce biskupské grémium Konštantínopolskej cirkvi vyhovelo žiadosti samozvaného „kyjevského patriarchu“ Filareta Denisenka a prímasa Ukrajinskej autokefálnej cirkvi „kyjevského metropolitu“ Makarija Maletiča o zrušenie exkomunikácie, ktorú na nich uvalil Moskovský patriarchát, a vyhlásilo za kánonické (legálne) obidve nekánonické pravoslávne cirkvi na Ukrajine. Konštantínopolský Svätý Synod argumentoval tým, že dotyčné cirkvi sa ocitli v schizme „nie z dogmatických dôvodov“. V pozadí ich vzniku je zápas Ukrajincov za nezávislosť od Moskvy. 

Konštantínopol je materskou cirkvou

Vypovedaním platnosti synodálneho listu z roku 1686, ktorým na základe dobových okolností udelil moskovskému patriarchovi právo vysviacať kyjevského metropolitu, Konštantínopol oficiálne vyzdvihol, že je materskou cirkvou pravoslávia na Ukrajine. Protestujúcim Rusom odkázal, že podľa spomenutého listu kyjevský metropolita musel byť volený zhromaždením „kléru a laikov“ Kyjevskej eparchie a navyše mal nariadené spomínať pri každom slávení božskej liturgie ekumenického patriarchu ako „prvého hierarchu“ a tým podčiarkovať svoju cirkevnoprávnu závislosť od materskej Konštantínopolskej cirkvi. 

„Prvý bez rovných“

Už v roku 2008 moskovský Svätý Synod zdôraznil, že „osobovanie si právomocí“ rušiť rozhodnutia iných pravoslávnych miestnych cirkví je manifestáciou „nového chybného učenia, ktoré sa teraz hlása v Konštantínopole a ktoré pripisuje patriarchovi ako „prvému bez rovných“ univerzálny jurisdikčný primát“. Tento pohľad Konštantínopolského patriarchátu na svoje právomoci stojí v „neprekonateľnom protiklade k stáročnej kánonickej tradícii, na ktorej spočíva existencia Ruskej pravoslávnej cirkvi a ďalších miestnych cirkví“.

Už pred desiatimi rokmi moskovský Svätý Synod varoval Konštantínopol v súvislosti s Ukrajinou pred podnikaním krokov, ktoré by mohli viesť k zničeniu jednoty pravoslávia.

Nech odvolá svoje rozhodnutie

Vedúci Úradu pre vonkajšie záležitosti Moskovského patriarchátu metropolita Ilarion Alfejev po zasadaní moskovského Svätého Synodu v Minsku pred novinármi hovoril o nádeji ruských pravoslávnych biskupov, že Ekumenický patriarchát zmení svoj postoj, čo sa týka Ukrajiny. Kým sa tak nestane a budú v platnosti „nezákonné rozhodnutia Konštantínopolu“, Moskovský patriarchát nevidí možnosť byť v eucharistickom spoločenstve s cirkvou, „ktorá má dnes účasť na schizme“.

Metropolita Alfejev zároveň vyjadril nádej, že veriaci moskovskej cirkvi na Ukrajine nebudú vystavení prenasledovaniu. Očakáva, že uistenia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka o slobodnom rozhodovaní sa veriacich budú dodržané.

Zhrnuté a podčiarknuté

Vzťahy medzi Moskvou a Konštantínopolom sú na bode mrazu. Ich dôvodom je zatiaľ Bartolomejova rehabilitácia ukrajinských schizmatikov. Konštantínopolská cirkev sa ako materská cirkev pravoslávia na Ukrajine usiluje zrovnoprávnením troch ukrajinských pravoslávnych cirkví zabezpečiť či podnietiť ich dialóg na „rovnakej úrovni“ o cirkevnej únii. Ak sa cirkvi spoja, na rade bude ekumenický patriarcha s „tomom“ o udelení autokefálie pravosláviu na Ukrajine.

Ešte dodajme, že...

Na Ukrajine zatiaľ existujú tri pravoslávne cirkvi:

1. Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu, ktorá je autonómna a uznaná Konštantínopolom aj Moskvou. Vedie ju kyjevský metropolita Onufrij Berezovskij.

2. Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu, ktorá sa po rozpade Sovietskeho zväzu odtrhla od Moskovského patriarchátu. Neuznáva ju Moskva a do minulého týždňa ju neuznával ani Konštantínopol, ale o to viac ju podporuje ukrajinský prezident Petro Porošenko. Je to najväčšia pravoslávna cirkev na Ukrajine. Vedie ju kyjevský patriarcha Filaret Denisenko.

3. Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev je spomedzi týchto troch cirkví najmenšia. Vznikla počas prvého pokusu Ukrajiny o osamostatnenie po prvej svetovej vojne. Neuznáva ju Moskva a do minulého týždňa ju neuznával ani Konštantínopol. Vedie ju kyjevský metropolita Makarij Maletič.