Srbský apoštolský exarchát

Srbský apoštolský exarchát

Apoštolský exarcha Ďura Džudžar.

Gréckokatolíci v Srbsku sa nachádzajú takmer výlučne v regióne Vojvodina severne od Belehradu.

V dôsledku rozpadu Juhoslávie v 90. rokoch minulého storočia vytvorili Srbsko a Čierna Hora nový štát, najskôr ako „Juhoslovanská zväzová republika“, potom ako „Srbsko a Čierna Hora“, až nakoniec v roku 2006 Čierna Hora vyhlásila nezávislosť. Križevacký gréckokatolícky biskup (Chorvátsko), ktorého jurisdikcia do roku 1991 zahŕňala všetkých gréckokatolíkov v bývalej Juhoslávii, sa ocitol „v zahraničí“. Čeliac pastoračným potrebám gréckokatolíckych veriacich v Srbsku a Čiernej Hore pápež Ján Pavol II. zriadil v roku 2003 apoštolský exarchát, ktorý mal svoje sídlo v Ruskim Krsture (po rusínsky Kerestur).  

Gréckokatolíci v Srbsku sa nachádzajú takmer výlučne v regióne Vojvodina severne od Belehradu. Vojvodinský región je rozdelený na tri obvody: Bačka, Syrmia (po chorvátsky Srijem, po srbsky Srem) a Banát. Rusíni prišli do obvodu Bačka (v tej dobe v južnom Uhorsku) v polovici 18. storočia. Prvé migrácie z území dnešného východného Slovenska siahajú do roku 1743. Treba pamätať na to, že až do roku 1918, keď bola založená Juhoslávia, boli Rusíni vo Vojvodine popri Rusínoch na území dnešného Slovenska a Maďarska súčasťou Habsburskej ríše a keď sa objavili vo vojvodinskom regióne, boli už v cirkevnom spoločenstve s Rímom. V roku 1751 postavili chrám a faru a o dva roky neskôr školu. Spočiatku kňazi, ako aj liturgické knihy a katechetický materiál pochádzali priamo z regiónu, odkiaľ pochádzali. Ich hlavné osídlenie bolo v Ruskim Krsture, no potom v roku 1803 gréckokatolícki veriaci založili komunity aj v Bačke, Syrmii a vo východnej Slavónii. Spočiatku podliehali jurisdikcii latinského kalocského biskupa, v roku 1777 bol zahrnutí do novej Križevackej eparchie, ktorej súčasťou boli až do zriadenia apoštolského exarchátu. Avšak počas druhej svetovej vojny, keď sa obvod Bačka na krátke obdobie vrátil do Uhorska, bola pre nich vytvorená apoštolská administratúra, zverená latinskému kalocskému biskupovi, ktorého in loco zastupoval vikár. Po vojne apoštolská administratúra Bačka bola premenená na vikariát v rámci Križevackej eparchie. V roku 1963 bol tento vikariát premenovaný na Vojvodinský vikariát a rozšírený na všetky farnosti rusínskej tradície, ktoré boli prítomné v Juhoslávii, a teda aj na farností vo východnej Slavónii. Rusíni predstavovali väčšinu gréckokatolíkov v Juhoslávii.

Zatiaľ čo Syrmia je dnes súčasťou Srbska a patrí do exarchátu, farnosti Slavónie sa nachádzajú v Chorvátsku, a teda spadajú pod križevackú jurisdikciu. Dvadsiateho ôsmeho augusta 2003 bol založený apoštolský exarchát, ktorý zjednocoval približne 23 000 veriacich v Srbsku a Čiernej Hore, ktorí boli zoskupení v 17 farnostiach obsluhovaných 18 kňazmi a 55 rehoľníčkami. Slávnostné uvedenie apoštolského exarchátu a intronizácia prvého exarchu sa konala 2. novembra 2003 v Katedrále svätého Mikuláša v Ruskim Krsture. 

Rusínski gréckokatolíci 

Gréckokatolícki veriaci v Bačke sa považujú etnicky za „Rusínov“, ktorí sú tradične známi ako „Rusnaki“. Na území Rakúskej ríše boli dlho označovaní ako „Ruténi“, pričom tento pojem má mnoho významov. Bol obvykle používaný na označovanie Ukrajincov, ktorí sa nachádzali mimo samotnej Ukrajiny. V nedávnych rokoch, hlavne po roku 1989, došlo k istému druhu rusínskeho národného prebudenia na Slovensku, na Zakarpatsku a v krajinách, kam emigrovali. No v Juhoslávii gréckokatolíci už niekoľko desaťročí rozvíjali rusínske národné povedomie, čo ich viedlo k zdôrazňovaniu svojej národnostnej odlišnosti od Ukrajincov. Tento stav bol podporovaný geografickou vzdialenosťou, ktorá ich delila od Ukrajiny, ako aj oficiálnym uznaním rusínskeho jazyka. V socialistickej Juhoslávii boli Rusíni uznaní ako samostatná etnická menšina, ktorá je odlišná od slovenskej a ukrajinskej menšiny. Rusíni mali právo používať vlastný jazyk v školách a masmédiách, čím bol podporovaný rozvoj rusínskej etnickej identity. Križevackí biskupi (ktorými počas celého 20. storočia, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny, boli vždy Rusíni) boli podobne ako kňazi a veriaci v Bačke podporovateľmi rusínskej etnickej identity a prispievali k vývoju vlastného jazyka a kultúry. V roku 1919 bola založená asociácia pre napomáhanie rusínskej kultúry, nazývaná Prosvita (Osvietenie), ktorá prežila až do roku 1914, pričom požívala aktívnu participáciu rusínskeho kléru.  

Smutne preslávený Gavriil Kosteľnyk

Gréckokatolícky kňaz Gavriil Kosteľnyk bol autorom prvej gramatiky rusínskeho jazyka v jeho dialektovom variante zóny Bačka (publikovaná v roku 1923). Následne sa stal kľúčovou osobnosťou dramatického pseudosoboru v roku 1946, ktorý viedol k rozvratu gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine. V roku 1904 Kosteľnyk publikoval prvé literárne dielo v rusínskom dialekte Bačky s názvom Idilski venjec (Poetický veniec). V 60. a 70. rokoch pomocný biskup Ioakim Segedi publikoval rozličné knihy nielen o liturgických otázkach a dejinách cirkvi, ale aj o dejinách rusínskej komunity. V 80. rokoch boli s podporou biskupa Bukatka preložené do rusínčiny evanjeliá a v roku 2006 bol publikovaný rusínsky preklad celého Nového zákona.   

Križevackí biskupi boli horlivými podporovateľmi zriadenia oddelenej cirkevnej správy pre gréckokatolíkov rusínskej tradície, no nedalo sa to uskutočniť z dôvodu neprajných politických podmienok.

Takmer všetci Rusíni vo Vojvodine sú gréckokatolíci a len málo z nich prešlo do pravoslávnej cirkvi. Keďže nie sú Srbmi, Srbská pravoslávna cirkev sa nikdy nepostavila proti vytvoreniu exarchátu, aj keď v pravoslávnom prostredí nechýbali príslušné kritické hlasy. Ukrajinskí gréckokatolíci, ktorí predstavujú približne štvrtinu veriacich apoštolského exarchátu, prišli do tohto regiónu z Bosny na konci druhej svetovej vojny a z veľkej časti boli absorbovaní existujúcimi gréckokatolíckymi farnosťami.  

V dôsledku cirkevnej únie s Rumunmi existuje ešte niekoľko gréckokatolíckych farností v srbskom Banáte, cípe Vojvodiny: v roku 1924 boli začlenené do Križevackej eparchie a teraz patria do apoštolského exarchátu. Existujú aj malé gréckokatolícke komunity v Markovači a Vrsači, no neexistujú iné gréckokatolícke farnosti v Srbsku mimo hraníc Vojvodiny.  

Dekrétom Kongregácie pre východné cirkvi z 19. januára 2013 bola jurisdikcia apoštolského exarchátu ohraničená na územia Srbska. Terajším biskupom je Ďura Džudžar.

Publikované s láskavým súhlasom arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo