Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
14. február 2021

Východní kresťania

Dejiny Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi (III.)

O rozšírení cirkvi na Blízkom východe i v diaspóre, o jej vnútrokatolíckych a ekumenických vzťahoch a kontaktoch s islamom, ako aj o pestrom rehoľnom živote. 

Dejiny Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi (III.)

Melchitský gréckokatolícky patriarcha Gregor III. Laham a pápež František. Foto: melkitepat.org

Dvadsiateho druhého júna 2017 pápež František udelil ecclesiastica communio rehoľníkovi Spoločnosti misionárov svätého Pavla Jozefovi Absimu, ktorého deň predtým melchitská gréckokatolícka Synoda biskupov zvolila za nového melchitského gréckokatolíckeho patriarchu Antiochie.

Absiho predchodca Gregor III. Laham (2000 – 2017), člen Baziliánskeho rádu Najsvätejšieho Spasiteľa, publikoval prehľad o Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi v oficiálnom časopise patriarchátu Le Lien (mimoriadne vydanie, máj 2008, s. 107 – 119).

Tento štvrťročník informuje o návštevách a činnostiach patriarchu, o dôležitých udalostiach v eparchiách a o rôznych rehoľných kongregáciách. Obsahuje katechetické, teologické a spirituálne články, konferencie a homílie.

Pastorácia v cirkevných okruhoch na vlastnom území

Územná právomoc Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi na Blízkom východe zahŕňa Sýriu (archieparchie Aleppo, Bosra-Hauran, Homs, Latakia) a Libanon (archieparchie Baalbek, Bejrút-Gibail, Panéas, Sidon, Tripolis, Týrus, Zahle-Furzol).

Jurisdikcia patriarchátu sa rozprestiera na Palestínu, na archieparchie Akka (Izrael), Petra a Filadelfia (Jordánsko), ako aj na exarchát Iraku a Kuvajtu; v Afrike zahŕňa Egypt, Sudán a Južný Sudán.

Melchitskí gréckokatolícki veriaci na týchto územiach dosahujú celkový počet okolo 770-tisíc (2013), pričom sú rozdelení takto: 425-tisíc v Libanone, 235-tisíc v Sýrii, 76-tisíc v Izraeli, 27-tisíc v Jordánsku, 6.200 v Egypte, 3.300 v Palestíne, 200 v Kuvajte a Iraku.

Patriarchálnou archieparchiou je Damask. V tomto oficiálnom sídle melchitský gréckokatolícky patriarcha Antiochie pobýva nepretržite päť až šesť mesiacov ročne, od Veľkého pôstu do augusta. Predsedá liturgických sláveniam, prednáša homílie, raz alebo dvakrát ročne navštívi farnosti, ani nehovoriac o sobášoch a pohreboch. Každý mesiac sa kňazi archieparchie schádzajú a s rovnakou frekvenciou sa koná archieparchiálna rada, na ktorej sa popri patriarchovi zúčastňuje aj patriarchálny vikár.  

Synoda, ktorá so koná aspoň raz ročne, má liturgickú komisiu pod predsedníctvom patriarchu, ktorá horlivo a efektívne pracuje na obnove liturgických kníh. Medzi pociťované problémy patrí vzťah s Rímom, voľba biskupov, dejiny cirkvi. Samotný patriarcha v prvej osobe pojednáva o takýchto otázkach s klérom a veriacimi. Pastoračná návšteva patriarchu sa rozsiahlo praktizuje v regiónoch jeho právomoci: Egypt, Libanon, Sýria a Jordánsko.

K pastoračnému životu prispievajú mládežnícke hnutia Máriina légia, Fokolaríni, Medzinárodne hnutie apoštolátu detí (MIDADE). Napríklad v Damasku sa tisíce mladých zúčastňujú na rozličných mládežníckych aktivitách a dostávajú náboženské poučenie. Okrem toho existujú katechetické centrá v Libanone, Jordánsku, a hlavne v Sýrii, kde vládne znárodnenie slobodných škôl v roku 1967 priviedlo cirkev k zriadeniu katechetických centier vo farnostiach. 

Sviatok pápeža je dôležitý vo všetkých chrámoch melchitského patriarchátu, zúčastňujú sa na ňom aj pravoslávni a moslimskí predstavitelia. V Aleppe v roku 2005 Medzinárodný deň katolíckej mládeže zhromaždil 5000 chlapcov a dievčat z rozličných cirkví, ktoré sú zastúpené v Sýrii. Rok svätého Pavla v roku 2010 pripravila zvláštna komisia, ktorá sa zišla v Damasku. Súčasná dramatická situácia nestability a neistoty drasticky zredukovala, ak neznemožnila, uskutočňovanie podobných iniciatív.

Čo sa týka sociálnych komunikačných prostriedkov, tlače a televízie, situácia Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi je dobrá, predovšetkým v Libanone. Okrem oficiálneho patriarchátneho časopisu Le Lien vychádza aj arabský časopis al-Maçarrat, ktorý vydáva Spoločnosť misionárov svätého Pavla a v obehu sú aj ročenky a dokonca mesačníky, ktoré vydávajú eparchie alebo rehoľné rády a kongregácie. Melchitská cirkev má aj určitú televíznu prítomnosť a v týždennej a dennej tlači. Libanonské televízne stanice Télé-Lumière a Noursat často vysielajú v Libanone aktuálne programy o živote Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi.

Diaspóra

Fenomén diaspóra zaznamenal citeľný nárast od tej doby, ako v marci 2011 ľudové protesty rozpútali v Sýrii občiansku vojnu, ktorá zapríčinila desiatky tisíc obetí, utečencov a bezdomovcov a hroznú politickú a sociálnu krízu.  

Patriarchát pripisuje diaspóre približne 880-tisíc veriacich, v Brazílii, Argentíne, Austrálii a na Novom Zélande, v Kanade, USA, vo Venezuele a v Mexiku. Dnes sú teda melchitskí gréckokatolíci v diaspóre početnejší než melchitskí gréckokatolíci, ktorí zostali na Blízkom východe, ani nepočítajúc tých, ktorých asimilovala cirkev latinského obradu, pravoslávni alebo sekty.

V Kanade, vo Venezuele, v Brazílii, Argentíne a Austrálii je pastoračná činnosť zverená niekoľkým biskupom. Od roku 1994 chýba ordinár pre Mexiko. Putujúci kňaz bol vyslaný preskúmať situáciu veriacich, ktorí nie sú začlenení do dvoch eparchií (Mexiko a Brazília) a do dvoch apoštolských exarchátov (Argentína a Venezuela) v Latinskej Amerike.

Formácia kandidátov na kňazstvo je zverená Medzieparchiálnemu väčšiemu semináru svätej Anny v Raboué v Libanone. Rôzne mužské rehoľné rády majú semináre na kňazskú formáciu členov svojho inštitútu. V pastorácii na patriarchálnych územiach a v diaspóre sú väčšinou eparchiálni kňazi, ale existujú aj rehoľní kňazi, ktorí patria do rádov a kongregácií pápežského práva, najmä do mníšskeho rádu baziliánov Najsvätejšieho Spasiteľa - salvatoriánov, baziliánov svätého Jána Krstiteľa - soaritov a aleppských baziliánov. A spolupracujú aj rehoľníci Spoločnosti misionárov svätého Pavla, ktorí závisia od patriarchu.

Melchitský patriarcha Gregor III. navštívil osobne aj emigrantov: zavítal do Austrálie, Kanady a USA a v Európe do farností Brusel a Londýn. Stretol sa s veriacimi vo Švédsku, v Nemecku, Rakúsku a Českej republike. Konštatoval potrebu melchitského biskupa pre Európu. Podnikol cesty aj do ďalších krajín, aby navštívili sesterské gréckokatolícke cirkvi na Ukrajine, v Rumunsku a na Slovensku. Patriarcha napísal veriacim v diaspóre – pri príležitosti Vianoc, Veľkého pôstu a Paschy – rozličné pastoračné listy v arabčine, angličtine a francúzštine. 

Ďalšou peknou iniciatívou, ktorá tentokrát vyšla zo strany kléru v diaspóre, je prekladanie historických a teologických diel z arabčiny a francúzštiny do angličtiny, aby boli k dispozícii tým melchitským veriacim, ktorí túžia spoznať poklady minulosti, ale už nevedia po arabsky.  

Vzťahy s inými katolíckymi cirkvami

Od roku 1992 sa schádza Rada východných katolíckych patriarchov, aby diskutovali o úlohe kresťanov na Blízkom východe a islamsko-kresťanskom dialógu. V rokoch 2001 a 2007 tieto zhromaždenia zorganizovali melchiti. V každej krajine tohto územia Libanon, Sýria, Egypt, Svätá zem a Irak – sa koná zhromaždenie katolíckych patriarchov a biskupov.

Biskupi v diaspóre sú členmi biskupských konferencií Severnej Ameriky, Južnej Ameriky a Austrálie. V roku 2007 bola v Sýrii publikovaná legislatíva o osobnom statuse katolíckych veriacich, ktorá si týka manželstva, rodiny a dedenia, cirkevných tribunálov atď. 

Ekumenické vzťahy

Do Rady cirkví Blízkeho východu patria všetky cirkvi okrem Asýrskej cirkvi Východu. V Damasku sa koná každý mesiac zhromaždenie katolíckych a pravoslávnych biskupov tohto mesta. V Aleppe sa podobné zhromaždenie koná každý týždeň, a nový Chrám svätých Petra a Pavla majú v spoločnom užívaní katolíci a pravoslávni.

Vzťahy sú dobré, aj keď ešte nedosahujú úroveň spolupráce, a ani neexistuje ekumenický dialóg vo vlastnom zmysle slova. Katolíci a pravoslávni idú spolu pozdraviť štátne autority pri príležitosti moslimských sviatkov. V Sýrii sa koná pri príležitosti Vianoc výmena pozdravných prianí s hlavou štátu.

Na dedinách vládne väčšia familiárnosť. Ľud sa často pýta, prečo pravoslávni a katolíci neslávia Paschu v ten istý deň, ako sa to deje v Egypte, Jordánsku a na severe Palestíny, no ešte nie v Sýrii.   

Vzťahy s islamom

Konajú sa stretnutia pri príležitosti slávenia sviatkov, ale nie priamy dialóg. Pri príležitosti založenia centra stretnutia s blahoprajným názvom al-Liqa melchiti prijali v katedrále v Damasku mnohých moslimov, aj šejkov, ktorí si vypočuli recitál kresťanských a moslimských skladieb v arabčine, gréčtine, sýrčine i latinčine. Aj v Ammáne v roku 2007 pri príležitosti posviacky novej katedrály boli prítomní mnohí moslimovia. Kresťania a moslimovia sa často stretajú v každodennosti ulice alebo práce.

V Libanone, Palestíne a Jordánsku je situácia lepšia než v Sýrii, ktorú sužuje občianska vojna, a v Egypte, kde kopti sú z času na čas napádaní do takej miery, že polícia ich len s veľkými ťažkosťami dokáže ochrániť pred fanatikmi. V Libanone má vzniknúť nové centrum stretnutia kultúr, aby konkrétnejšie podporovalo medzináboženský dialóg s islamom. V Sýrii, kde vláda je laická, bola situácia kresťanov dobrá až do roku 2011: bolo možné získať povolenie postaviť chrám a dostať na to pozemok bezodplatne a takisto dostať výnimku z platenia za elektrickú energiu. V Libanone sa vládne podľa podielu rôznych náboženských komunít. Vo všetkých arabských krajinách, okrem Saudskej Arábie, existujú ministri a zmocnenci podľa náboženskej konfesie obyvateľov. 

Inzercia

Rehoľné rády

Klérus rehoľných rádov je početnejší než eparchiálny klérus. Vzácny príspevok k pastoračnej aktivite a k vzdelávacím, školským a charitatívnym dielam ponúkajú mužské rehoľné kongregácie pápežského práva: misionári svätého Pavla, aleppskí baziliáni, baziliáni Najsvätejšieho Spasiteľa – salvatoriáni, choueirskí baziliáni – soariti; a ženské rehoľné kongregácie pápežského práva: baziliánky Najsvätejšieho Spasiteľa – salvatoriánky, choueirské baziliánky – soaritky, aleppské baziliánky; patriarchátneho práva: sestry našej Panej ustavičnej pomoci, ako aj ostatné rehoľnice z monastierov nullius dioeceseos (= nepodliehajúcich nijakej eparchii). V službe patriarchátu spolupracujú aj sýrsko-malankárske sestry Máriine dcéry.

Baziliánsky rád Najsvätejšieho Spasiteľa - salvatoriáni

Tento rád založil v roku 1683 biskup Týru a Sidonu Eftimio Saifi (1642 -1723). Salvatoriáni boli od počiatku skutočnými aktívnymi rehoľnými klerikmi. V konštitúcii Demandatam (24. december 1743) pápež Benedikt XIV. považuje salvatoriánov za de facto existujúcich, vyhlasuje ich za baziliánov a predpisuje im dodržiavanie rehole svätého Bazila Veľkého a závislosť od melchitského gréckokatolíckeho patriarchu Antiochie a podriadenosť miestnemu ordinárovi. Podľa konštitúcií podoba ich vedenia je podobná forme vedenia choueirských baziliánov a aleppských baziliánov. Až do 18. storočia boli salvatoriáni činní hlavne vo farskej službe.    

V roku 1934 Kongregácia pre východnú Cirkev uložila spoločné konštitúcie, inšpirované mníšskym životom, trom melchitských rádom (salvatoriánom, soaritom a aleppským baziliánom). V roku 1952, na žiadosť samotných salvatoriánov, ktorí chceli nasledovať misionársky zámer svojho zakladateľa, bol tento rád vyhlásený za nemonastiersky. Neskôr boli konštitúcie zmenené a doplnené vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu a promulgácie Kódexu kánonov východných cirkví (CCEO).

Dnes je hlavným cieľom tohto rádu práca na zjednotení kresťanov. Jeho historickým a kultúrnym centrom bol konvent Svätého Vykupiteľa v dedine Joun, vybudovaný v roku 1711 v archieparchii Sidon, kde sídlila generálna kúria, noviciát a seminár. Zvlášť známy je svojou bohatou knižnicou, ktorú Drúzi drancovali v rokoch 1840-1860 a znovu v rokoch 1983-1985, keď okupovali tento konvent.

Tento rád vždy poskytoval platný pastoračných príspevok Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi na Blízkom východe, ako aj v krajinách melchitskej emigrácie (USA, Kanada, Brazília, Austrália). Okrem toho sa stará o špecifické diela: Predsieň Prozreteľnosti v obci Salhieh pri Sidone a prevádzkovanie sirotinca a technickej školy, ako aj Predsieň Priateľstva v Hauche el Omara v meste Zahleh. Väčší seminár tohto rádu, presťahovaný do Ríma v roku 1984, sa vrátil do Libanonu do Zouk Michael.

Salvatoriáni sú najpočetnejším inštitútom melchitských rehoľníkov. Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi dali osem patriarchov a viac ako päťdesiat biskupov. Práve prebieha proces blahorečenia otca Béčaru Aboua Mourada (1853 – 1930)

Choueirský baziliánsky rád svätého Jána Krstiteľa - soariti

Tento rád vďačí za svoje založenie niekoľkým pravoslávnym rehoľníkom, ktorí na začiatku 18. storočia zanechali svoj monastier (v Balamande, ktorý je dodnes dôležitým teologickým centrom pravoslávnej cirkvi v Libanone), aby založili nový rád v Choueir. Pápežské schválenie udelil Benedikt XIV. v roku 1757. Tento rád sa vyvíjal s rehoľníkmi aleppského pôvodu a s inými z Libanonu. Na začiatku nasledujúceho storočia boli vzťahy medzi týmito dvoma skupinami napäté a došlo k rozdeleniu: aleppský baziliánsky rád sa oddelil od choueirského baziliánskeho rádu.

Tento rád dnes vykonáva veľmi oceňovanú činnosť v oblasti tlače (v Choueir existovala prvá arabská tlačiareň už v roku 1733). Rehoľníci pokračujú vo svojej vzdelávacej misii v rôznych kolégiách, z ktorých najznámejšie je v meste Zahleh. Traja melchitskí patriarchovia a vyše tridsať päť melchitských biskupov bolo zvolených spomedzi príslušníkov soaritského rádu.

Aleppský baziliánsky rád

Pochádza zo soaritského rádu. K definitívnemu oddeleniu došlo v roku 1829. Ešte donedávna všetci rehoľníci boli z Aleppa: toto obmedzovalo ich rozvoj. Títo rehoľníci sú aktívni v rôznych farských centrách a v dvoch kolégiách. V skromnej miere sú prítomní aj v krajinách melchitskej emigrácie.

Spoločnosť misionárov svätého Pavla - pavlisti

Táto spoločnosť vznikla v roku 1902 vďaka dielu Mons. Germana Moaccada, príslušníka baziliánskeho rádu Najsvätejšieho Spasiteľa a arcibiskupa Baalbeku (1886 – 1894). Ciele tejto spoločnosti, ktorá by sa chcela podobať Spoločnosti bielych otcov, je kázanie, šírenie dobrej tlače, ekumenický apoštolát kvôli zjednoteniu kresťanov a medzináboženský dialóg. Publikujú časopis al-Maçarrat. Túto spoločnosť patriarchátneho práva schválil melchitský gréckokatolícky patriarcha Demeter I. Cadi v roku 1925.

Jej hlavné centrum sa nachádza v meste Harissa, kde sídli jej generálny dom, seminár, Centre de recherches pour le dialogue islamo-chrétien (CERDIC) a Vyšší inštitút filozofie a teológie. V meste Jounieh sa nachádza dobre známe vydavateľstvo pavlistov a audiovizuálne štúdio. Vo mestečku Feytroun je malý seminár Collège de Saint Paul s približne 3.000 chovancami. Pavlisti vyvíjajú aj pastoračné aktivity v Libanone, Sýrii, Jordánsku a Argentíne. 

Baziliánske sestry Najsvätejšieho Spasiteľa - salvatoriánky

V roku 1724 niekoľko rehoľníc, ktoré prišli do Libanonu zo Sednaje (Sýria), založilo túto kongregáciu pápežského práva, ktorá sa vždy opierala o salvatoriánov. Aj sestry salvatoriánky museli zanechať generálny dom pri salvatoriánskom konvente Saint-Sauveur, aby sa uchýlili v regióne Kesrouan v rokoch 1983 – 1985. Vyvíjajú vzdelávacie a charitatívne aktivity v Libanone, Palestíne, Jordánsku, Sýrii a Egypte. 

Choueirské baziliánske sestry - soaritky

Soaritky nasledujú zblízka počiatky choueirského baziliánskeho rádu. Rozdelenie tohto rádu na dva mužské rády viedlo aj k rozdeleniu rehoľníc. Je to najpočetnejšia kongregácia medzi melchitskými rehoľnicami. Sú prítomné vo vzdelávacej oblasti, kde vedú dôležité školy. Okrem toho spravujú dve nemocnice a tri zdravotné strediská a sú v službe niekoľkých melchitských gréckokatolíckych eparchií v Libanone, Sýrii a Jordánsku.  

Aleppské baziliánske sestry

Príbeh tejto kongregácie splýva s príbehom kongregácie soaritiek. Sestry majú generálny dom v Zouk Michael. Dnes sú už v malom počte a venujú sa vzdelávaniu mladých vo veľkej škole v Zouk.

Misionárky Našej Panej ustavičnej pomoci

Patriarcha Maxim IV. Sajegh založil túto kongregáciu v roku 1936, a to s rovnakými cieľmi ako pavlistov. Táto kongregácia je patriarchálneho práva a generálny dom má v Harisse. Rehoľnice vykonávajú svoju aktivitu v Libanone, Sýrii a v egyptskej Káhire.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame