Dekan teologickej fakulty: Na cirkevnú tradíciu sa odvolávajú aj ľudia, ktorí ju nepoznajú

S jezuitmi sa zoznámil vďaka Trom mušketierom. Po návrate zo štúdií v Paríži sa stal dekanom teologickej fakulty Aloisiana, ktorú agentúra ARRA dvakrát po sebe označila za najlepšiu na Slovensku. S MILOŠOM LICHNEROM sme sa rozprávali o problémoch teologického vzdelávania, vplyve jezuitov, kresťanskej tolerancii a čare latinčiny.

Patríte do Spoločnosti Ježišovej, ktorá má povesť silnej a vplyvnej rehole. Najvyššieho predstaviteľa jezuitov niekedy označujú za „čierneho pápeža“. Nakoľko pravdivý je tento obraz?

Istý čas sme boli najpočetnejšou rehoľou. Stále patríme medzi väčšie rehole, aj keď k úbytku povolaní došlo aj u nás. Našou charizmou je ísť tam, kde nás cirkev a rímsky biskup potrebujú. Preto spomedzi nás vzišli vedci, profesori, kazatelia, spovedníci... V našej formácii sa vždy zdôrazňovala kvalita. Platilo staré latinské príslovie „Non multa sed multum! Nie mnohé veci, ale jednu vec a poriadne.“ Rôzne chýry o nás šírili najmä naši neprajníci. Stačí si prečítať, čo všetko bolo o nás v minulosti napísané. 

Kvôli sľubu bezvýhradnej poslušnosti pápežovi bývajú jezuiti prirovnávaní k Božej armáde. Ozývajú sa však aj kritické hlasy, že to už dávno neplatí a jezuiti sa liberalizovali...

"Priznávam, že aj medzi jezuitmi sa nájdu takí, ktorí z rôznych dôvodov nezastávajú jasné katolícke postoje."

Zdieľať

Venujem sa patristike, ktorá zahŕňa 1. – 5. storočie. Všetko potom je pre mňa už postmoderna (úsmev). Mnohí ľudia, ktorí sa dnes dovolávajú tradície, nepoznajú skutočnú cirkevnú tradíciu. Tá bola vždy pluralitná. Môže sa stať, že potom obviňujú človeka z liberalizmu, pričom on nehovorí nič iné, len to, čo bolo v tradícii. Pre mnohých ľudí je tradíciou rok 1950, ako sme sa vtedy obliekali, rozprávali... Čo je iné, to je už pre nich zlé. Priznávam však, že aj medzi jezuitmi sa nájdu takí, ktorí z rôznych dôvodov nezastávajú jasné katolícke postoje.

Minulý rok si jezuiti pripomenuli 200. výročie obnovenia svojej rehole. Je paradoxom, že rehoľu, ktorá zdôrazňuje poslušnosť pápežovi, Klement XIV. v roku 1773 zrušil. Obnovil vás až Pius VII. v roku 1815. Predstavuje pre vás toto obdobie historickú traumu?

Vtedajší jezuiti to určite prežívali ťažko. Mnohí boli uväznení a zabití. Keď čítam ich životopisy, tak zisťujem, ako rýchlo dokázali reagovať na vzniknutú situáciu. Prijali ju ako výzvu prežívať zasvätený život v sťažených podmienkach, organizovali sa, vytvárali skryté spoločenstvá. Dovolím si to prirovnať k nástupu komunizmu v Československu, aj keď každé prirovnanie pokrivkáva. Keďže ide o dávnu udalosť, dnes by som už o traume nehovoril.

Jezuitov preslávil film Misia s Jeremym Ironsom a Robertom De Nirom. Vašich misionárov vykreslil  ako ochrancov domorodého obyvateľstva Latinskej Ameriky pred kolonizátormi. Táto blízkosť k ľudu sa neskôr premietla do latinskoamerickej teológie oslobodenia. To sú tiež zaujímavé momenty jezuitskej histórie...

Áno, dalo by sa to takto prepojiť. Tieto veci som si uvedomil až počas svojich štúdií v Paríži, kde sa mnoho spolužiakov venovalo práve spomínaným udalostiam. Mnohí jezuiti v Latinskej Amerike neboli len misionári, ale aj vzdelanci. Vytvárali prvé slovníky a príručky gramatiky pôvodných jazykov. Aj vďaka nim sa tieto jazyky uchovali a rozvíjali. Ich vedecko-pastoračný prístup je pre nás výzvou, aby sme neoddeľovali misionársky zápal od akademickej teológie.

Porovnávajú nás s pápežom Františkom

Čo vás fascinovalo na jezuitoch, keď ste sa rozhodli vstúpiť práve k nim?

Väčšinou mi to ľudia neveria, ale prvýkrát som sa o jezuitoch dozvedel z Troch mušketierov po desiatich rokoch (úsmev). Aramis tu vystupoval ako člen jezuitov. Keďže v Nitre, kde som vyrastal, bol kaplánom súčasný biskup Viliam Judák, pri ktorom som miništroval, dostal som sa ku knihám o cirkevných dejinách. Z nich som sa o jezuitoch dozvedel ďalšie informácie. Neskôr som sa s jezuitskými kňazmi zoznámil aj naživo – po roku 1989 prišli spravovať našu farnosť. Dva roky nato som vstúpil do noviciátu.

Koncom minulého roka generálny predstavený jezuitov Adolfo Nicolás oznámil, že v roku 2015 rezignuje. Trochu sa to podobá postupu Benedikta XVI. Aké dôvody ho viedli k odstúpeniu?  

Generálny predstavený jezuitov je volený na doživotie. Páter Nicolás si uvedomuje, že spravovanie 20-tisícovej rehole v dnešnom rýchlo sa meniacom svete si vyžaduje mladšieho a zdravšieho človeka. Myslím si, že je to múdre rozhodnutie.

Možno sa inšpiroval priamo Benediktom XVI...

Ťažko povedať. Ale nejde o precedens, keďže zo zdravotných dôvodov už v minulosti odstúpil jeden z Nicolásových predchodcov.

Benediktovým nástupcom sa stal jezuita Bergoglio. Úprimne, keď ste pred dvoma rokmi z balkóna Baziliky sv. Petra začuli jeho meno, vedeli ste, o koho ide?

Nevedel som o ňom veľa, ale vďaka tomu, že som sa zo štúdií v Paríži poznal s viacerými spolubratmi pochádzajúcimi z Južnej Ameriky, tak v priebehu niekoľkých hodín som mal o ňom dostatok informácií.

Striekalo aj šampanské?

(Úsmev.) Jezuita sa stal pápežom prvýkrát v histórii. Je tu jeden špecifický dôvod: okrem sľubov chudoby, čistoty, poslušnosti a vernosti pápežovi jezuiti skladajú aj takzvané malé sľuby. Jeden z nich nás zaväzuje vyhýbať sa akejkoľvek svetskej či cirkevnej hodnosti. Ak sa niekto z nás stane biskupom, tak len kvôli poslušnosti pápežovi. Rovnako František prijal Božiu vôľu prejavenú hlasovaním kardinálov. Z jeho zvolenia sme sa, samozrejme, tešili, ale zároveň nás to zaväzuje v tom, že nás s ním ľudia porovnávajú. 

Jezuiti sú vzdelaní. Ale nie sofistikovaní

Jezuiti sa na prijatie kňazstva pripravujú až 10 rokov. Dva roky trvá noviciát, dva roky štúdium filozofie, dva roky pastoračná prax a štyri roky teológia. Ako ste strávili toto obdobie? Netrvá jezuitská príprava pridlho?

Pre mňa to bol krásny čas. Noviciát som strávil v Trnave, filozofické štúdiá som absolvoval v Bratislave, pastoračnú prax v Košiciach a teológiu som študoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, nazývanej Aloisiana, ktorú teraz vediem. Poznám pritom spolubratov, ktorí sa na kňazstvo pripravovali aj 16 rokov. Tento model pochádza z minulosti, keď ľudia vstupovali do rehole oveľa mladší. Niektorí starí jezuiti vstúpili do rehole už po skončení 2. alebo 3. ročníka na gymnáziu. Dôležitá nie je ani tak samotná dĺžka prípravy, ale jej kvalita. Samotní jezuiti si hovoria, že ich študijný proces sa končí až smrťou. 

Čiže nie ste nič dlžní povesti vzdelaných a sofistikovaných jezuitov...

Vzdelaných áno, ale sofistikovaných nie. Už Augustín zdôrazňoval, že vzdelanie nadúva, pokiaľ nie je sprevádzané duchovnosťou.

Vaše štúdiá neskôr pokračovali vo Francúzsku.

Bol som tam najskôr dva roky na licenciáte. Potom som sa na tri roky vrátil na Slovensko, kde som robil sekretára provinciálovi, učil som teológiu a ako prefekt som viedol školastikov. Nasledovali tri roky doktorandského štúdia v Paríži.

Väčšina kňazov získava vyššie vzdelanie na pápežských univerzitách v Ríme, prípadne v USA alebo v Nemecku. Prečo ste vy zakotvili v Paríži?

Práve preto, že mnohí chodia do spomínaných krajín, sa ma provinciál opýtal, či by som nechcel vyskúšať Francúzsko. Keďže aj tu sa dala študovať kvalitná patristika, skúsil som to. S licenciátnym štúdiom som bol veľmi spokojný, tak som sa sem vrátil aj na doktorandské štúdium.

K téme
Hovorkyňa rehoľníkov: Ak sa rehoľníci neprebudia, bude stagnovať celá cirkev

Zdieľať

Po skončení štúdií ste sa rozhodli pokračovať v akademickej dráhe. Nemali ste už dosť škôl a učenia?

Urobil som tak na želanie provinciála. Pôvodné plány boli úplne iné – po obhájení doktorskej práce som mal ísť na záver svojej rehoľnej formácie do Čile. Keď ma provinciál oslovil, prišiel som na Slovensko, aby som sa stretol s členmi akademického senátu, ktorí ma potom zvolili. V krátkom čase som musel dokončiť doktorskú prácu. Pamätám si to presne: v piatok som ju vytlačil a odovzdal, v sobotu som sa za pomoci terajšieho vladyku Milana Lacha sťahoval a v pondelok som už nastupoval na dekanát. Potom som sa ešte nakrátko vrátil do Paríža, aby som obhájil doktorát.

Aká najväčšia výzva stála pred novým dekanom? Čo ste museli riešiť ako prvé?

Dôležitý je tím, ktorý za vami stojí a ktorému môžete veriť. Zároveň je podstatné presvedčiť ľudí, aby uverili vašej vízii fakulty.  

Takže kľúčová bola pre vás personálna otázka?

Áno, bola a zostáva aj naďalej. Trikrát do roka sa stretám s každým pedagógom a nastavujem jeho pracovný aj osobnostný rast. Samotní pedagógovia si uvedomujú, že je to pre nich užitočné.

Čoskoro uplynie vaše štvorročné funkčné obdobie. Plánujete pokračovať?

Rozprával som sa s predstavenými, ktorí chcú, aby som pokračoval. Fakulta je najväčšie apoštolské dielo slovenskej provincie.

Nekvalitní študenti sú výzvou pre vyučujúcich

Niektorí kriticky označujú slovenské teologické fakulty za miništrantské učilištia. Čo si o tom myslíte?

Nielen na Slovensku, ale aj v Čechách klesá kvalita uchádzačov o vysokoškolské štúdium. Študenti zo stredných škôl prichádzajú nedostatočne pripravení. Financovanie vysokých škôl je, žiaľ, nastavené tak, že sme platení podľa počtu študentov. Každý dekan si uvedomuje, že keď bude priveľmi dvíhať nároky a študentov neprijme alebo povyhadzuje, dostane menej peňazí, čo sa odrazí vo všetkých oblastiach. Sme nútení plávať v týchto vodách.

Čiže musíte prijímať aj menej kvalitných študentov?

Je to problém všetkých, nielen teologických fakúlt. Snažím sa však na to pozerať pozitívne – menej kvalitní študenti sú výzvou pre vyučujúcich, aby ukázali svoju kvalitu a zo svojich zverencov dostali čo najviac. Práve jezuitskej charizme je blízke osobné sprevádzanie, cura pastoralis, každého študenta, aby z neho vyrástol človek zrelý po odbornej aj ľudskej stránke.

Problémom však nie je len nekvalita študentov, ale aj vyučujúcich...

Asi je na tom kúsok pravdy. My sa snažíme pristupovať k študentom individuálne. Je to síce namáhavejšie, ale prináša to oveľa lepšie výsledky.

Agentúra ARRA dva roky po sebe označila Aloisianu za najlepšiu teologickú fakultu. Porovnávate sa nielen s domácimi, ale aj so zahraničnými fakultami?

"Každý dekan si uvedomuje, že keď bude priveľmi dvíhať nároky a študentov neprijme alebo povyhadzuje, dostane menej peňazí, čo sa odrazí vo všetkých oblastiach. Sme nútení plávať v týchto vodách."

Zdieľať

Existuje klub dekanov jezuitských teologických fakúlt, ktorých je v Európe vyše dvadsať. Stretávame sa raz alebo dvakrát ročne a vzájomne si vymieňame skúsenosti. Vidím rozdiel v tom, že teologické fakulty na západe nie sú hodnotené podľa kritérií, ktoré máme na Slovensku: koľko máte profesorov, docentov, doktorandov, grantov, citácií... Humanitné fakulty na Západe nepoznajú tieto kritériá, takže ak by sme sa chceli porovnávať, museli by sme to robiť podľa našich alebo podľa ich kritérií.

Na vašej fakulte sa dá okrem teológie a filozofie študovať aj náuka o rodine a sociálna práca so zameraním na rodinu. Čo hľadá sociálna práca na teologickej fakulte? Nie je to len snaha získať viac študentov?

Keď som nastúpil na fakultu, sám som si kládol túto otázku. Ak nemá byť filozofia a teológia sterilná, potrebujú prepojenie na prax. Práve tomu slúži náuka o rodine a sociálna práca, v rámci ktorých spolupracujeme s rôznymi rodinnými centrami. Naším cieľom nie je vychovať obyčajného sociálneho pracovníka, ale pracovníka s kresťanským pozadím, ktorý bude vedieť prenášať do praxe aj teologické poznatky.

V prednáškových miestnostiach na teologických fakultách kedysi sedeli chlapci v reverendách a kolárikoch. Dnes sa prednášajúcim núka asi iný pohľad...

Naša fakulta je špecifická tým, že tu neštudujú diecézni bohoslovci. Prioritne vzdelávame rehoľníkov a rehoľníčky, ku ktorým pribudli laici. Osobne sa tomu veľmi teším.

Laikov je v súčasnosti asi viac...

Prevažujú v pomere 1 : 3. Považujem to za veľké plus, keďže tieto dve skupiny môžu na seba formačne pôsobiť. Laik vidí, ako sa rehoľník postupne stáva kňazom, o čom to celé je. Pre rehoľníkov je zasa užitočné vidieť laikov, ktorí často musia zápasiť o svoju existenciu.

Všimol som si, že vaša fakulta spolupracuje s komerčnými firmami. Tento model je bežný skôr v prípade technických fakúlt. Čo motivuje firmy spolupracovať s teologickou fakultou, ktorá je v podstate nevyužiteľná v komerčnom prostredí?

Firmy na Západe si uvedomujú nevyhnutnosť kvalitného humanitného vzdelania. Postupne to preniká aj ku nám. Podnikatelia môžu napríklad podporiť vydanie kvalitnej filozofickej knihy alebo výskum o vzťahoch náboženstva a vedy. To sú témy, ktoré zaujímajú aj ľudí v komerčnom prostredí.

Súčasťou prepájania akademického prostredia s okolitým svetom je aj projekt Veslovanie pre Sýriu, ktorý sa uskutoční už tento piatok a sobotu. O čo ide?

"Teologická fakulta nie je len o knihách, ale aj o praktickej pomoci blížnym."

Zdieľať

Pred časom som sa rozprával s vladykom Cyrilom Vasiľom o situácii kresťanov v Sýrii, ktorá je u nás trochu pozabudnutá. Hľadali sme spôsob, ako im pomôcť. Bežne sa robia rôzne benefičné koncerty, počas ktorých môže človek prispieť na dobrú vec. My sme sa to pokúsili poňať trochu ináč a vybrali sme si formu veslovania na trenažéroch. Jednak to má športový rozmer, ale aj hlbokú symboliku: veľa utečencov uniká z ťažkej minulosti k neistej budúcnosti práve na loďkách. Veslovanie nám tak môže pripomenúť krehkosť utečenca na lodi, jeho neistotu, očakávania. Kto bude chcieť podporiť túto akciu, tak nielen daruje nejaké euro, ale sa aj trošku zapotí.

Ako to bude prebiehať?

Dva veslárske trenažéry budú umiestnené v átriu fakulty. Ľudia sa budú striedať po dvadsiatich minútach, pričom miestenku si môžu zakúpiť cez portál ludialudom.sk. Vyzbierané peniaze, ktorými podporíme vybudovanie kliniky v sýrskom meste Qaryatayn, pôjdu na transparentný účet. Veslovanie bude dopĺňať expozícia fotiek zo Sýrie, sýrske raňajky, diskusie či polnočná omša s vladykom Cyrilom Vasiľom. Keďže utečenci nie sú len kresťania, tento projekt je medzináboženský, môže sa doň zapojiť ktokoľvek. Vydáme tak svedectvo o tom, že teologická fakulta nie je len o knihách, ale aj o praktickej pomoci blížnym.

Ľudia vnímajú toleranciu ako čnosť slabšieho

Názov vašej doktorskej práce znie Úloha vnútrocirkevnej tolerancie podľa sv. Augustína. Prečo sa jezuita rozhodol venovať Augustínovi?

Túto otázku nepočujem prvýkrát (smiech). K Augustínovi som sa dostal ešte v mladosti, keď som si prečítal jeho Vyznania. Neskôr som si o ňom prečítal ďalšie veci a dodnes som mu ostal verný. Venoval som sa mu v diplomovej, licenčnej, doktorskej aj v aktuálne dokončenej habilitačnej práci.

Prečo sa venujete práve jeho pohľadu na toleranciu?

Počas písania práce som si uvedomil, že u Augustína vrcholí uvažovanie o tolerancii. Pre Rimanov tolerancia znamenala znášanie bolesti či zimy. Tolerovanie utrpenia kvôli viere im však bolo cudzie. Zmena nastala až s nástupom kresťanstva, keď začali vznikať prvé diela o trpezlivosti, ktorá je v latinčine synonymom tolerancie. V 3. – 4. storočí, keď kresťanstvo získalo slobodu, sa objavila téma tolerovania zlých kresťanov v nádeji na ich zmenu. Práve u Augustína kulminuje množstvo zmienok o tolerancii a jej synonymách. Možno ich počítať na tisíce. Pohanský ani kresťanský starovek pritom vôbec nepoznal ideu tolerovania myšlienky iného. Takýto typ tolerancie prinieslo až 16. – 17. storočie.

Vy sa však nevenujete tolerancii vo všeobecnosti, ale jej vnútrocirkevnému významu. Kresťanstvo je často charakterizované ako tolerantné náboženstvo – „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Sú však tolerantní aj samotní kresťania? V Biblii sa na prvý pohľad bije starozákonné „oko za oko, zub za zub“ s novozákonným „kto ťa udrie po pravom líci, nastav aj ľavé“. Definovať, kedy má byť človek ešte tolerantný, a kedy sa už musí ohradiť voči zlu, je dosť ťažké. Kde sú podľa vás hranice tolerancie?

"Slovensko sa ešte len učí diskutovať, keďže nemáme vybudovanú tradíciu intelektuálneho debatovania. Ťažko si udržíme jednu nosnú myšlienku, o ktorej vedieme diskusiu, ale utekáme rôznymi smermi."

Zdieľať

Toto je vcelku moderná otázka, ktorá sčasti súvisí s dezinterpretáciou Voltairovho diela o tolerancii. Často opakujeme jeho myšlienku: „Nesúhlasím s tebou, ale urobím všetko pre to, aby si mohol vyjadriť svoj názor.“ V skutočnosti to Voltair nikdy nepovedal. Táto myšlienka sa objavila až v anglickom preklade jeho diela s predhovorom prekladateľa, v ktorom zhrnul Voltairov myšlienkový odkaz. Tolerancia musí mať svoje hranice, ináč by to bolo príliš bezbrehé. Je zaujímavé, že Augustín bol prísnejší na mravy mníchov a klerikov ako na laikov, ktorí sledujú ich príklad.

Pred niekoľkými týždňami Slovensko žilo referendom. Bola s tým spojená diskusia tolerantná?

Slovensko sa ešte len učí diskutovať, keďže nemáme vybudovanú tradíciu intelektuálneho debatovania. Ťažko si udržíme jednu nosnú myšlienku, o ktorej vedieme diskusiu, ale utekáme rôznymi smermi. Pri rozdielnosti názorov sa len ťažko dokážeme rešpektovať a logicky argumentovať. Vždy sa do toho zamiešajú emócie. Mnohé názory, ktoré sa objavujú, nie sú férové ani logicky správne.

Zvládli Slováci pri referende skúšku z tolerancie?

Boli ľudia, ktorí dokázali argumentovať, iní to nevedeli. Problém je v tom, že mnohí ľudia vnímajú toleranciu ako čnosť slabšieho. Pokiaľ som slabší, musím byť tolerantný, ale keď zosilniem, tak už toleranciu nepotrebujem. Máme sa ešte čo učiť.

Vnímali ste v kresťanskom prostredí netolerantné postoje?
Ani nie. Skôr mi chýbala argumentačná dôslednosť, snaha načúvať druhému a jasne argumentovať. Netolerantní ľudia sa nájdu medzi veriacimi aj neveriacimi. Tolerancii sa musíme učiť spoločne.     

Ako ste vnímali medializovanú kázeň gréckokatolíckeho kňaza Rastislava Baku, ktorú Rádio Regina odmietlo odvysielať?

Osobne by som kázeň formuloval úplne inak.

Všimol som si, že latinské príslovia súkate ako na počkanie. Koľko ich ovládate?

(Smiech.) Ani sám neviem. Neustále pracujem s latinčinou, takže ich mám nejako v sebe.

Ktoré z nich je vaším mottom?

Non multa sed multum. Nie mnohé veci, ale jednu vec a poriadne. Latinčina má v sebe to čaro, že dokáže v krátkosti vystihnúť peknú myšlienku, ktorú my musíme prekladať zložitými súvetiami.

Imrich Gazda

Foto: Mária Jakušová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo