Nielen Jehovovi svedkovia čelia v Rusku problémom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Nielen Jehovovi svedkovia čelia v Rusku problémom

Dennis Christensen počas súdu 23. mája 2019 v ruskom meste Oriol. Krajský súd v ruskom meste Oriol vo štvrtok potvrdil trest odňatia slobody na šesť rokov pre dánskeho misionára z náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi. FOTO TASR/AP

Obťažovaní štátom sú aj veriaci iných denominácií.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Zo všetkých podobných prípadov budil proces s Dennisom Christensenom kvôli tvrdému rozsudku najväčšiu mediálnu pozornosť. Podľa správy TASR odvolací súd v meste Oriol minulý týždeň vo štvrtok potvrdil šesťročný trest odňatia slobody v trestaneckej kolónii, ktorý nad 46-ročným Dánom vo februári vyniesol súd nižšej inštancie. 

Christensen, ktorého zadržali v máji 2017 na spoločnom čítaní Písma miestnej komunity Jehovových svedkov, sa mal dopustiť „organizovania činnosti extrémistickej organizácie“. Za takú je v Rusku od apríla 2017 považovaná aj Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia.

Čítate správne: Tamojší Najvyšší súd ju zakázal a označil za extrémistickú organizáciu. Zároveň nariadil skonfiškovanie jej majetku.

„Včerajšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Ruskej federácie zakázať aktivity Administratívneho centra Jehovových svedkov v Rusku na základe ,extrémizmu‘ by mohlo umožniť trestnoprávne stíhanie Jehovových svedkov proste len pre výkon bohoslužby,“ reagovala ešte v apríli 2017 Európska únia.

Christensenov prípad ukázal, že to nebolo preháňanie. Jeho manželka Irina medzitým oznámila, že sa chcú obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Svedkovia na svojej stránke v piatok informovali, že už 43 žien a 157 mužov z ich radov po celom Rusku čelí stíhaniu za svoju náboženskú činnosť. Robia im domové prehliadky a v siedmich prípadoch údajne došlo k fyzickému mučeniu Jehovových svedkov bezpečnostnými orgánmi.

Jehovisti na zozname teroristov

Viacerí Jehovovi svedkovia boli zaradení na „zoznam teroristov a extrémistov“. Z približne 170-tisíc ruských veriacich tejto náboženskej spoločnosti malo podľa odhadov, ktoré sú ešte z februára, asi 5-tisíc ujsť do zahraničia.

Jehovových svedkov je vo svete podľa ich vlastných údajov asi 8,5 milióna. Na Slovensku ide o jednu z osemnástich štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločností. V sčítaní z roku 2011 sa k nim u nás prihlásilo vyše 17-tisíc veriacich.

Jehovovi svedkovia sú niekedy považovaní za akéhosi „kanárika v bani“, pokiaľ ide o slobodu vierovyznania. Niektoré ich výstredné presvedčenia ich totiž oddeľujú od zvyšku spoločnosti a keď nejaký režim zužuje priestor pre náboženskú slobodu, oni ako nepopulárna náboženská skupina na to doplácajú spravidla ako prví.

V minulom storočí sa Jehovovi svedkovia dostávali do problémov aj v krajinách ako Francúzsko či USA (kvôli ich neochote vzdávať hold americkej vlajke), ale v súčasnosti aj v Singapure (kvôli odmietaniu vojenskej služby). Perzekvovaní boli v nacistickom Nemecku.

Aj v období Sovietskeho zväzu boli prenasledovaní. Ľudskoprávna organizácia Memorial, ktorá Christensena považuje za politického väzňa, upozornila na pozoruhodný paradox: „Je to absurdná situácia, keď Jehovovi svedkovia, odsúdení za sovietskeho režimu, sú uznaní ako obete politickej represie v súlade s Federálnym zákonom o nápravách z roku 1991 – a v rovnakom čase sú súčasní nasledovníci viery Jehovových svedkov posielaní do väzenia.“

Mnohí kresťania na Jehovových svedkov hľadia cez prsty. Na druhej strane, počudovanie nad ich prenasledovaním vyjadril v decembri aj Vladimír Putin a prisľúbil, že sa na celú záležitosť pozrie. No táto náboženská spoločnosť nie je jediná, ktorá v Rusku zo strany úradov čelí prekážkam.

Letničiari aj baptisti

Objavujú sa napríklad správy o rozhodnutiach úradov, ktoré zakazujú letničným či baptistickým seminárom prijímať študentov pod administratívnymi zámienkami.

„Po zákaze Jehovových svedkov v Rusku sa evanjelikálni protestanti stali najčastejšie trestanou skupinou pod kontroverzným ,protimisionárskym‘ zákonom,“ uviedol na začiatku mesiaca na svojom webe americký magazín Christianity Today, ktorý svojho času založil legendárny kazateľ Billy Graham.  

V roku 2016 v Rusku schválili balíček protiteroristických zákonov, ktoré obmedzovali pod hrozbou pokút evanjelizačné a misijné aktivity na ľudí, ktorí majú povolenie od štátom registrovaných organizácií a mimo obytných priestorov. Už počas schvaľovania kritici varovali, že to umožní postihovať niektoré letničné či evanjelikálne cirkvi, ktoré z princípu nevyhľadávajú štátnu registráciu alebo v ruských mestách obsluhujú iba malé komunity ľudí, ktoré sa stretávajú v súkromných bytoch a domoch. Na druhej strane, získať povolenia pre výstavbu kostolov alebo kúpu modlitební nie je pre tieto skupiny jednoduché, aj keď disponujú finančnými prostriedkami.

Podľa nórskej ľudskoprávnej organizácie Forum 18, ktorá sa zaoberá náboženskou slobodou, na základe protimisionárskeho zákona v roku 2018 čelilo stíhaniu 103 jednotlivcov a 56 organizácií, ktoré viedli k udeleniu 129 pokút.

Ak niekto protestantov považuje len za poľutovaniahodné „vedľajšie straty“ predpisu, ktorý mal predchádzať islamskému extrémizmu, čísla o tom nesvedčia. Z vyššie uvedených prípadov sa týkalo 17 moslimov. No až v 50 prípadoch boli postihovaní letniční kresťania a v 39 baptisti.

Medzi stíhanými číselne dominujú protestanti rôznych denominácií, sú však medzi nimi aj 3 katolíci, niekoľko židov, harekrišnovcov, starovercov, mormónov či prívržencov hnutia Falun Gong. Došlo dokonca aj na jedného suspendovaného pravoslávneho kňaza.   

V období rokov 2016 a 2017 zistila organizácia Forum 18 spolu 193 stíhaní pri 143 odsúdeniach. Ruské fyzické osoby môžu dostať pokutu od 5 000 (asi 69 eur) do 50 000 rubľov (693 eur), zahraničné fyzické osoby od 30 000 rubľov (415 eur) do 50 000 rubľov (693 eur) s možnosťou vyhostenia z krajiny.

Právnické osoby môžu dostať pokutu od 100 000 (1 380 eur) až do 1 milióna (13 800) rubľov.  

Široký priestor pri uplatňovaní pravidiel zo strany úradov spôsobuje, že ľudia tápu v neistote. Pri vynucovaní dochádza k zmiešavaniu, keď sú akékoľvek náboženské aktivity pokladané za misijné.

Slovami jedného právnika, ktorého cituje Forum 18: „Veriaci nechápu, čo môžu a čo nemôžu robiť, a kvôli vysokým pokutám nechcú podstupovať riziko, takže značne redukujú svoju aktivitu, najmä na verejnosti.“

Napríklad v januári 2019 dostali dvaja baptisti pokutu po 5 000 rubľov za to, že rozdávali náboženskú literatúru na autobusovej zastávke.

Armáda spásy vo Vladivostoku bola zase v roku 2017 pokutovaná, že nemala oficiálne označené Biblie vo svojich priestoroch plným názvom svojej organizácie.

Šiesti izraelskí občania boli pokutovaní za to, že v okne moskovskej kancelárie svojej organizácie, zameranej na štúdium židovskej kabaly, mali vystavené chanukové sviečky.  

V marci 2018 jeden baptista napadol na ruskom Ústavnom súde, že bol potrestaný za pozvánku na veľkonočnú bohoslužbu, zverejnenú na sociálnej sieti. Ústavný súd sa pokúsil spresniť, ako má byť zákon vykladaný, čo právnici privítali, ale podľa Forum 18 sa to na aplikačnej praxi pozitívne prejaví až postupne...

Najzarážajúcejšie je, koľko energie a zdrojov ruské úrady či bezpečnostné zložky investujú do postihovania veriacich malých cirkví a náboženských spoločností. – Zdrojov, ktoré potom nepochybne chýbajú inde.

Rusko je krajina s relatívne vysokou kriminalitou. Podľa medzinárodnej štatistiky Úradu Spojených národov pre drogy a kriminalitu Rusko napríklad vykazuje ročne cez 10 vrážd na 100-tisíc obyvateľov (dvakrát toľko ako USA a desaťkrát toľko čo Slovensko). Pritom ide o krajinu s rozsiahlym bezpečnostným aparátom. 

Nie je jasné, koľko vrážd spáchajú ročne baptisti či Jehovovi svedkovia, ale možno by k zníženiu vyššie uvedeného čísla (a tiež k zníženiu inej trestnej činnosti) prispelo, keby ruský štát presunul svoje zdroje z postihovania malých cirkví a náboženských spoločností k posilneniu prevencie a ochrany svojich občanov napríklad pred násilnou kriminalitou.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo