Po úspešnom procese blahorečenia Titusa Zemana poukazujú slovenskí saleziáni na ďalšiu významnú osobnosť zo svojich radov – bývalého provinciála Ernesta Macáka. 

Minulý týždeň uplynulo sto rokov od jeho narodenia, don Macák zomrel v roku 2016 vo veku 96 rokov. Na pohrebe zazneli na jeho adresu slová: „Odišiel svätec. Lepšie povedané – svätec nás predišiel do večnosti.“ Pri otázke na proces blahorečenia sú zatiaľ saleziáni zdržanliví. 

Hral blázna

„Don Ernest je jednou z najväčších postáv našich slovenských saleziánskych dejín. Jeho láska k spolubratom, k ich povolaniam, bola priamym vyjadrením lásky k Ježišovi,“ hovorí pre Postoj hovorca saleziánov Rastislav Hamráček. 

Don Macák bol na začiatku komunistickej totality iniciátorom tajných útekov mladých saleziánov do Talianska a po likvidácii rehoľných domov v roku 1950 v ilegalite rozvíjal spôsob ďalšieho fungovania saleziánskeho diela na Slovensku. 

„Aby mohli spolubratia pokračovať v rehoľnom živote aj v podmienkach totality, začal vo väzení hrať blázna, len aby neprezradil iných ľudí,“ pokračuje don Hamráček so spomienkou na obdobie, keď štátna moc don Macáka väznila a mučila. Aby sa z toho vymanil, začal hru na blázna, ktorá trvala pätnásť rokov. 

V roku 1968 mohol vycestovať do Talianska, po návrate na slobodné Slovensko bol v rokoch 1993 až 1999 provinciálom saleziánov. „Láska k Ježišovi a k spolubratom bola motorom aj jeho služby provinciála, hoci mal už cez sedemdesiat rokov,“ dodal Hamráček. 

Proces? Ukáže čas

K stému výročiu narodenia don Macáka pripravili saleziáni samostatné logo aj webovú stránku ernestmacak.sk, ktorá prináša informácie o jeho živote, svedectvá aj citáty jeho myšlienok. 

Uplynulý víkend sa tiež konali spomienkové oslavy, v kostole na Miletičovej v Bratislave odhalili pamätnú tabuľu, ďalšie podujatie bolo v Košiciach na Kalvárii. 

Spomínané aktivity saleziánov môžu viesť k otázke, či nie je v príprave ďalší proces blahorečenia, hoci od vyhlásenia mučeníka Titusa Zemana za blahoslaveného neprešli ani tri roky. Hovorca saleziánov tvrdí, že webová stránka o don Macákovi chce prispieť k tomu, aby ho ľudia viac poznali. „Úvahu o prípadnom procese blahorečenia možno prinesie čas,“ uviedol don Hamráček. 

Na pohrebe dona Macáka viacerí v príhovoroch vyjadrili mienku o svätosti jeho života. Podľa Hamráčka môžu v ňom dnes mladí objaviť saleziána – otca, ktorý sa celý dal Kristovi a blížnym a cez všetko sa premodlil. „Bol mužom modlitby, hlbokej, vernej, vytrvalej a veľmi konkrétnej. To všetko bolo vidieť na jeho tvári; jeho otcovstvo a dobrotu zažili mnohí mladí aj v jeho posledných rokoch života,“ uzavrel. 

Kto bol Ernest Macák 

Salezián kňaz Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk v roľníckej rodine. Počas štúdia na Gymnáziu v Trnave prestúpil v roku 1932 na saleziánske Gymnázium v Šaštíne a potom vstúpil do saleziánskej rehole.

V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína, kde však pre vojnové pomery absolvoval len jeden rok. Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1946 v Hronskom Sv. Beňadiku. Potom ešte nastúpil na štúdium filozofie a dejín v Bratislave a ako mladý kňaz pôsobil v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej. 

Keď komunistický režim zrušil v apríli 1950 rehole, saleziáni boli internovaní v koncentračnom tábore v Podolínci, kde Ernest Macák začal písať zápisky o týchto udalostiach. Kniha neskôr vyšla pod názvom Zápisky spoza mreží. 

Z Podolínca sa mu podarilo utiecť a dva roky tajne pracoval a pomáhal mladým saleziánom hľadať spôsob rehoľného života v ilegalite. Roku 1952 ho ŠtB zatkla, pri výsluchoch ho kruto mučili, prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“ a tak sa dostal na policajnú psychiatriu, odkiaľ ho napokon v apríli 1955 prepustili k rodičom ako psychicky chorého. 

Aj doma ďalších 13 rokov hral blázna a pracoval ako roľník. V roku 1968 mohol vycestovať ako „chorý“ na slobodu – do Talianska a ostal už tam. V Ríme intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, bol direktorom saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a neskôr pôsobil medzi Slovákmi vo švajčiarskom Bazileji. 

V roku 1990 sa vrátil na Slovensko, kde sa na dva roky stal riaditeľom obnoveného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 sa ako 73-ročný stal provinciálom saleziánov. Je autorom niekoľko kníh, okrem iného aj dejín šaštínskej baziliky. Jeho posledné dielo – retrospektívny pohľad na vlastný život – vyšlo v roku 2009 pod názvom Bože, oplatilo sa mi žiť.

Salezián kňaz Ernest Macák zomrel vo veku 96 rokov vo štvrtok 13. októbra 2016 v Cerovej.



Zdroj: saleziáni