Saleziáni zvýrazňujú ďalšiu osobnosť. O procese blahorečenia zatiaľ nehovoria

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Saleziáni zvýrazňujú ďalšiu osobnosť. O procese blahorečenia zatiaľ nehovoria

Foto: ernestmacak.sk

Aby Ernest Macák eštebákom neprezradil ľudí, ktorí pomáhali saleziánom, hral psychicky chorého.

Po úspešnom procese blahorečenia Titusa Zemana poukazujú slovenskí saleziáni na ďalšiu významnú osobnosť zo svojich radov – bývalého provinciála Ernesta Macáka. 

Minulý týždeň uplynulo sto rokov od jeho narodenia, don Macák zomrel v roku 2016 vo veku 96 rokov. Na pohrebe zazneli na jeho adresu slová: „Odišiel svätec. Lepšie povedané – svätec nás predišiel do večnosti.“ Pri otázke na proces blahorečenia sú zatiaľ saleziáni zdržanliví. 

Hral blázna

„Don Ernest je jednou z najväčších postáv našich slovenských saleziánskych dejín. Jeho láska k spolubratom, k ich povolaniam, bola priamym vyjadrením lásky k Ježišovi,“ hovorí pre Postoj hovorca saleziánov Rastislav Hamráček. 

Don Macák bol na začiatku komunistickej totality iniciátorom tajných útekov mladých saleziánov do Talianska a po likvidácii rehoľných domov v roku 1950 v ilegalite rozvíjal spôsob ďalšieho fungovania saleziánskeho diela na Slovensku. 

„Aby mohli spolubratia pokračovať v rehoľnom živote aj v podmienkach totality, začal vo väzení hrať blázna, len aby neprezradil iných ľudí,“ pokračuje don Hamráček so spomienkou na obdobie, keď štátna moc don Macáka väznila a mučila. Aby sa z toho vymanil, začal hru na blázna, ktorá trvala pätnásť rokov. 

V roku 1968 mohol vycestovať do Talianska, po návrate na slobodné Slovensko bol v rokoch 1993 až 1999 provinciálom saleziánov. „Láska k Ježišovi a k spolubratom bola motorom aj jeho služby provinciála, hoci mal už cez sedemdesiat rokov,“ dodal Hamráček. 

Proces? Ukáže čas

K stému výročiu narodenia don Macáka pripravili saleziáni samostatné logo aj webovú stránku ernestmacak.sk, ktorá prináša informácie o jeho živote, svedectvá aj citáty jeho myšlienok. 

Uplynulý víkend sa tiež konali spomienkové oslavy, v kostole na Miletičovej v Bratislave odhalili pamätnú tabuľu, ďalšie podujatie bolo v Košiciach na Kalvárii. 

Spomínané aktivity saleziánov môžu viesť k otázke, či nie je v príprave ďalší proces blahorečenia, hoci od vyhlásenia mučeníka Titusa Zemana za blahoslaveného neprešli ani tri roky. Hovorca saleziánov tvrdí, že webová stránka o don Macákovi chce prispieť k tomu, aby ho ľudia viac poznali. „Úvahu o prípadnom procese blahorečenia možno prinesie čas,“ uviedol don Hamráček. 

Na pohrebe dona Macáka viacerí v príhovoroch vyjadrili mienku o svätosti jeho života. Podľa Hamráčka môžu v ňom dnes mladí objaviť saleziána – otca, ktorý sa celý dal Kristovi a blížnym a cez všetko sa premodlil. „Bol mužom modlitby, hlbokej, vernej, vytrvalej a veľmi konkrétnej. To všetko bolo vidieť na jeho tvári; jeho otcovstvo a dobrotu zažili mnohí mladí aj v jeho posledných rokoch života,“ uzavrel. 

Kto bol Ernest Macák 

Salezián kňaz Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk v roľníckej rodine. Počas štúdia na Gymnáziu v Trnave prestúpil v roku 1932 na saleziánske Gymnázium v Šaštíne a potom vstúpil do saleziánskej rehole.

V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína, kde však pre vojnové pomery absolvoval len jeden rok. Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1946 v Hronskom Sv. Beňadiku. Potom ešte nastúpil na štúdium filozofie a dejín v Bratislave a ako mladý kňaz pôsobil v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej. 

Keď komunistický režim zrušil v apríli 1950 rehole, saleziáni boli internovaní v koncentračnom tábore v Podolínci, kde Ernest Macák začal písať zápisky o týchto udalostiach. Kniha neskôr vyšla pod názvom Zápisky spoza mreží. 

Z Podolínca sa mu podarilo utiecť a dva roky tajne pracoval a pomáhal mladým saleziánom hľadať spôsob rehoľného života v ilegalite. Roku 1952 ho ŠtB zatkla, pri výsluchoch ho kruto mučili, prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“ a tak sa dostal na policajnú psychiatriu, odkiaľ ho napokon v apríli 1955 prepustili k rodičom ako psychicky chorého. 

Aj doma ďalších 13 rokov hral blázna a pracoval ako roľník. V roku 1968 mohol vycestovať ako „chorý“ na slobodu – do Talianska a ostal už tam. V Ríme intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, bol direktorom saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a neskôr pôsobil medzi Slovákmi vo švajčiarskom Bazileji. 

V roku 1990 sa vrátil na Slovensko, kde sa na dva roky stal riaditeľom obnoveného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 sa ako 73-ročný stal provinciálom saleziánov. Je autorom niekoľko kníh, okrem iného aj dejín šaštínskej baziliky. Jeho posledné dielo – retrospektívny pohľad na vlastný život – vyšlo v roku 2009 pod názvom Bože, oplatilo sa mi žiť.

Salezián kňaz Ernest Macák zomrel vo veku 96 rokov vo štvrtok 13. októbra 2016 v Cerovej.



Zdroj: saleziáni

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo