Keď zúrila nenávisť, on konal s láskou. Dominikán ukrýval v krypte dvadsať ľudí

V Košiciach si pripomenuli dominikánskeho kňaza Mikuláša Jozefa Lexmanna, ktorý pred 75 rokmi počas druhej svetovej vojny zachránil nevinné životy.

4 minúty čítania 4 min

Vypočuť článok

Venuje sa náboženským témam, najmä aktuálnemu dianiu v kresťanských cirkvách. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. V minulosti pôsobil na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Ďalšie autorove články:

Kňaz Ján Buc Neraz balansujem na hrane

Za Dominikom Dukom Nemuseli ste s ním súhlasiť, no nemohli ste ho prehliadať

Duchovné spektrum Noví lídri na čele cirkví: žena u anglikánov, černoch u amerických luteránov a ďalší deväťdesiatnik u mormónov

Najprv sám ušiel pred gestapom, aby na prelome rokov 1944 – 1945 v krypte dominikánskeho kostola v Košiciach zachránil pred terorom Strany šípových krížov dvadsať ľudí. Svoj život napokon položil v komunistických internačných táboroch.

Členovia rehole dominikánov, rodinní príslušníci a potomkovia zachránených ľudí sa minulú nedeľu zišli v metropole východu, aby si pripomenuli 75. výročie hrdinského skutku dominikána Mikuláša Jozefa Lexmanna.

„Niektorí mali iné politické názory, niektorí boli inej viery ako naši židovskí spolubratia. Ale keď videl, že sú v ohrození, dokázal vystaviť nebezpečenstvu aj svoj vlastný život, len aby ich zachránil. V čase, keď naokolo zúrila nenávisť, on konal s láskou,“ povedal v homílii počas spomienkovej omše dominikánsky kňaz Damián Mačura, ktorý pripomenul aj Mikulášovho mladšieho brata Rafaela, taktiež dominikána väzneného komunistami.

„O pár rokov neskôr práve v tomto kostole ako v jednom z mála v Košiciach dňa 17. júna 1949 prečítali napriek štátnemu zákazu bratia Mikuláš a Pius Krivý pastiersky list českých a slovenských biskupov o proticirkevnom smerovaní vtedajšieho komunistického režimu. Keď bolo treba pomenovať veci pravým menom a zastať sa dôstojnosti a práv človeka, nemohli konať ináč,“ spomenul ďalšie z odvážnych rozhodnutí pátra Mikuláša kazateľ Damián Mačura.

K téme
Kňaz-pilot Lexmann: Môj veliteľ je Boh Zdieľať

Po omši, ktorú s dominikánmi celebroval emeritný arcibiskup Alojz Tkáč, nasledovala akadémia v kultúrnom centre Veritas. Vystaval ho práve páter Mikuláš. „Počas nej vystúpil aj Oliver Rácz, syn zachráneného Olivera Rácza, významného básnika a spisovateľa, ktorý do maďarčiny preložil viaceré skvosty slovenskej literatúry. Vo svojej poviedke Najkrajší vianočný darček si zaspomínal aj na Vianoce prežité v krypte dominikánskeho kláštora,“ povedala pre Postoj príbuzná pátra Mikuláša Miriam Lexmann.

Mikuláš Jozef Lexmann sa narodil 28. októbra 1899 v Bobote pri Bánovciach nad Bebravou. Do rehole dominikánov vstúpil v Grazi, kde ho v roku 1923 vysvätili za kňaza. V rokoch 1924 – 1937 pôsobil v dominikánskom kláštore v Košiciach, pri ktorom nechal vybudovať dodnes fungujúce kultúrne stredisko Veritas. Bol technicky nadaný, k jeho záľubám patrilo fotografovanie, filmovanie, šoférovanie, lietanie, ovládal esperanto.

Počas druhej svetovej vojny pôsobil v Maďarsku, pred jej koncom sa vrátil do Košíc. Na prelome rokov 1944 – 1945 v krypte dominikánskeho kostola ukrýval asi dvadsať osôb, ktorým tak zachránil život. Ako záchranca Židov je zapísaný v Holocaust Memorial Centre v Budapešti.

Po nástupe komunistov k moci ho v roku 1950 internovali, v dôsledku fyzického vysilenia zomrel 17. júla 1952 v internačnom tábore v Králikách vo veku 52 rokov. Jeho meno je v zozname dominikánskych mučeníkov 20. storočia. Pochovaný je v rodnom Bobote. Ďalšie informácie sa nachádzajú na stránke patermikulas.sk.