Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Svet kresťanstva
06. máj 2020

Emeritný pápež

Životopisec Benedikta XVI. Peter Seewald: Taký ako on už nebude

V pondelok vyšla vyše 1000-stranová biografia Benedikta XVI. Prinášame vám exkluzívny preklad rozhovoru s jej autorom Petrom Seewaldom.

Životopisec Benedikta XVI. Peter Seewald: Taký ako on už nebude

Peter Seewald s pápežom Benediktom XVI. v roku 2010. Foto – Profimedia

Rozhovor s Petrom Seewaldom, ktorý vychádza so súhlasom vedenia redakcie Die Tagespost, viedli Guido Horst a Oliver Maksan, preložil o. Ján Krupa.

Pocítili ste úľavu, keď ste dokončili Benediktovou biografiu, ktorá teraz vychádza v knižnej podobe?

Samozrejme. Bola to pekná, ale – aj pri biografii storočia, akou je biografia Josepha Ratzingera – nesmierne náročná úloha, ktorá je vyčerpávajúca. Bolo potrebné nespočetné množstvo strelných modlitieb a veľká miera vytrvalosti pri práci, aby som to zvládol.  

Podrobne opisujete priebeh duchovného vývoja mladého Josepha Ratzingera, diela, ktoré ho ovplyvnili. Súhlasíte s tvrdením, že po svojom období dozretia bol moderným teológom?

Bol ním od počiatku. Už v prvom semestri sa nadchol pre nový duchovný prelom. Zhltol všetku príslušnú literatúru a horlil za filozofiu slobody. Jeho doktorandský školiteľ Gottfried Söhngen ho viedol k historickej teológii namiesto len špekulatívnej. Ratzinger veľmi skoro objavil nouvelle théologie a vzal si za vzor Henriho de Lubaca a Hansa Ursa von Balthasara.

Ratzingerovi študenti ho so záujmom počúvali. V jeho prednáškach bola bezprecedentná sviežosť, nový prístup k Tradícii, ktorý sa spájal s dosiaľ neslýchanou reflexiou i jazykom.  

A predsa si začne Ratzinger neskôr uvedomovať, že on a napríklad aj Karl Rahner ako teológovia žili na iných planétach. Nehovoriac o Hansovi Küngovi. Čo vyviedlo koncilového teológa a neskoršieho člena Würzburskej synody z „progresívneho tábora“? To len zostal verný sám sebe?

Áno, s určitými úpravami. Ratzingerova teológia je veľmi skoro sformovaná a kontinuita v jeho náuke je výrazná. Rahner si veľmi želal spolupracovať s mladým kolegom na koncile, no potom to fungovalo len suboptimálne. Neskorší pápež mal blízko k nekonvenčným, nepohodlným, veľmi moderne premýšľajúcim učencom, k ľuďom, ktorí nepatrili do mainstreamu. Videl sám seba ako progresívneho teológa. No progresívnosť sa vtedy chápala úplne inak ako dnes – ako úsilie o ďalší vývoj založený na Tradícii, nie ako plná moc na svojvoľné vlastné výtvory.

Už ako koncilový poradca upozorňoval, že pátranie po tom, čo je vhodné pre túto dobu, nesmie viesť k obetovaniu toho, čo je platné. Tomuto prístupu zostal verný. Takže je to pravda, keď hovorí, že to nie on sa zmenil, ale tí ostatní.  

Bol to bývalý kolega z tübingenských čias Hans Küng, kto o kardinálovi Ratzingerovi na začiatku jeho pôsobenia na čele Kongregácie pre náuku viery vytvoril obraz reakčného teológa?

Vzťah Küng – Ratzinger predstavuje veľmi napínavý, ale aj veľmi tragický príbeh. Nikdy to nebolo skutočné priateľstvo, hoci sa navzájom rešpektovali a istým spôsobom sa aj mali radi. Küng je naozaj hlavný zodpovedný za ságu o Ratzingerovi, ktorá je založená na manipulácii a falšovaní. Küngove obvinenia vytvorili skreslený obraz Veľkého inkvizítora.

Küng bol zodpovedný aj za legendu o Ratzingerovej traume a premene v dôsledku revolučného roku 1968, ku ktorej v skutočnosti nikdy nedošlo. Küng sa nepretržite pokúšal kritizovať svojho bývalého kolegu. Keby sa k jeho osočovaniu v maistreamových médiách pristupovalo kriticky, obraz „panzerkardinala“ by nikdy nevznikol. 

Pred rokom 2005, keď bol zvolený za pápeža Benedikt XVI., ste sa intenzívne zaoberali Josephom Ratzingerom a publikovali ste dve knihy rozhovorov s ním. Očakávali ste od nemeckého pontifikátu niečo iné, azda niečo viac?

Myslím si, že Benediktova bilancia je viac ako slušná. Keď ešte aj dnes niekto hovorí o stroskotanom pontifikáte, tak buď nemá potuchy, o čom hovorí, alebo zámerne pretláča názor, ktorý zodpovedá jeho ideologickým záujmom.

Inzercia

Už len to, že dokázal nadviazať na pápeža storočia Jána Pavla II., bolo obrovským výkonom. Vzhľadom na takmer bezprecedentný pokles kresťanskej viery sa Benedikt XVI. sústredil na jej obnovu. Jeho osobitná charizma a jeho katechézy pritiahli milióny ľudí, aj takých, ktorí mali odstup od cirkvi. Nie náhodou sa hovorilo o horúčke „Benedetto“. Predčasne ju ukončila aféra okolo biskupa Williamsona, pri ktorej, ako to dokazujem vo svojej knihe, verejnosť zavádzala dezinformačná mediálna kampaň. 

„Benediktova bilancia je viac ako slušná. Keď ešte aj dnes niekto hovorí o stroskotanom pontifikáte, tak buď nemá potuchy, o čom hovorí, alebo zámerne pretláča názor, ktorý zodpovedá jeho ideologickým záujmom.“ Zdieľať

Boli niektoré personálne rozhodnutia slabým bodom pontifikátu pápeža Benedikta? Napríklad povolanie takpovediac neskúseného jezuitu Federica Lombardiho za vatikánskeho hovorcu po mediálnom profesionálovi Navarro-Valsovi či menovanie kardinála Tarcisia Bertoneho za štátneho sekretára?

Samotný Ratzinger označil personálnu politiku za svoju nie úplne najsilnejšiu disciplínu. Navyše mal sklon k istému druhu nibelunskej vernosti. Myslím si, že so silnejším tímom by sa dal oveľa lepšie využiť potenciál, ktorý mal pontifikát Benedikta XVI.

Pápež Benedikt zverejnil len tri encykliky. Od pápeža-teológa by pritom niektorí očakávali viac...

Boli to síce „len“ tri encykliky, ale tri, ktoré stáli naozaj za to. V pozícii pápeža bol predovšetkým pastierom, nie profesorom. Bol to takmer nadľudský výkon, že vo svojom vysokom veku a pri svojom zdravotnom hendikepe, o ktorom verejnosť nič netušila, neskôr ešte napísal aj trilógiu o Ježišovi. Táto kristológia bola naliehavo potrebná vzhľadom na zničený obraz Ježiša a jeho posolstva. Žiaden pápež pred ním si netrúfol napísať takého dielo.

Ruku na srdce – ako ste prijali Benediktovo odstúpenie? Vo svojej knihe ste ho dobre vysvetlili, ale už ste ho aj akceptovali?

Pápež má zomrieť vo svojom úrade – to platilo takmer ako dogma. Demisia pontifexa bola síce cirkevno-právne možná, ale nikto ju nechcel zažiť. Toto odstúpenie otriaslo aj mnou. Na druhej strane, treba povedať, že už v roku 2010 Benedikt XVI. v našej knihe Svetlo sveta vyhlásil, že pápež má nielen právo, ale niekedy aj povinnosť odstúpiť, keď už nestačia jeho fyzické alebo psychické sily.

Katolícka cirkev je taká veľká a taká rozšírená ako nikdy predtým. Požiadavky na najvyššieho pastiera sa extrémne zmenili. Svojím aktom Ratzinger privodil revolúciu v pápežstve a otvoril cestu pre čerstvú silu. Veľmi zápasil s otázkou zrieknutia sa úradu. A môžeme mu naozaj veriť, keď hovorí, že je s tým úplne vyrovnaný, najmä so svojím Pánom, ktorému ako jedinému sa musí zodpovedať. 

Do akej miery sa Benedikt XVI. stal, ako píšete vo svojom úvode, pápežom prelomu čias, „tak koncom niečoho starého, ako aj začiatkom niečoho nového“?

Ratzinger má podrobný prehľad o historických skúsenostiach celého storočia, od Weimarskej republiky až po digitálny vek. Obzvlášť dobre pozná rôzne fázy vývoja cirkvi: od jej postavenia v čase diktatúry cez epochu ľudovej cirkvi až po cirkev v kríze v sekularizovanej spoločnosti. Päť desaťročí bol v najprednejšej frontovej línii, z toho štvrťstoročie ako pravá ruka Jána Pavla II.

Bol staviteľom mostov, ktorý podporoval znovuobjavenie cirkevných otcov, spolupôsobil na koncilovom modernizačnom posune, no aj zavčas varoval pred falšovaním Druhého vatikánskeho koncilu... Predovšetkým ukázal, že viera a rozum nie sú protiklady, ale súvisiace pramene poznania. Benediktov poklad skúseností je vzácny ako zlato. 

Čítal už emeritný pápež túto knihu?

Dopredu som mu ukázal len niekoľko kapitol. Mal možnosť urobiť si o nej obraz. Zvlášť sa mu páčil odsek o encyklike Mit brennender Sorge z roku 1937. „To je vzorová kapitola postavená na presných informáciách o vtedajšej dobovej situácii,“ napísal mi, „o jej prítomnosti v mojom živote a napokon aj vyčerpávajúca výpoveď o prenasledovanej cirkvi.“ Či sa mu páčia všetky kapitoly, to neviem povedať. Biografia sa nesmie podobať podávaniu správ z panovníckeho dvora.

Išlo mi o to, aby toto pre cirkev a spoločnosť nenahraditeľné dielo bolo zrozumiteľné. Aby som čitateľa vzal na nielen historicky, ale aj spirituálne napínavú a obohacujúcu cestu. Benedikt XVI. je nadčasovo aktuálny. A tak táto biografia nielenže hovorí o uzavretej minulosti, ale odkazom na jednu z najväčších osobností cirkvi ukrýva aj usmernenie pre budúcnosť. Taký ako on už nebude.

Odporúčame

Chcieť menej?

Podcast

Chcieť menej?

Mnohí z nás sa v tomto období chtiac-nechtiac stali minimalistami. Míňame menej, nakupujeme racionálnejšie, obmedzujeme osobné kontakty. Mnohé situácie si jednoducho od nás vyžadujú minimalistické riešenia.