Nemusieť sa „trmácať“ cez pol Slovenska má svoje výhody. Sadnúť si na gauč, prichystať pukance, vyložiť si nohy a nechať sa unášať na vlne chvál. Ideálna predstava.

Znie to až príliš pohodlne. V kontexte online bohoslužieb či meetingov možno až príliš všedne. Len ďalší online prenos. Pointa môže ľahko pretiecť cez prsty.

„Niekedy zabúdame na to, aký veľkolepý je náš Boh. Podobne ako v manželstve, aj vzťah s Bohom môže zovšednieť. Myslíme si, že Boh nás nemá čím prekvapiť, že vieme, čo chce povedať, skôr ako otvorí ústa,“ začína narúšať pohodlia takmer tritisíc divákov Mário Tomášik zo Spoločenstva pri Dóme sv. Martina.

„Nie je to smiešne, že Boh, ktorý všetko vie, všetko môže a nadovšetko miluje, nás nemá čím prekvapiť? Musí byť viac!“ pokračuje a upozorňuje, že takéto myslenie je pascou, pretože Boh sa nedá zavrieť do krabice. „On nezmýšľa, nemiluje a nerobí veci tak, ako my. Boh trhá naše krabice a kričí: , Ja som živý!‘“

Lockdown napokon nesie so sebou aj niečo pozitívne. Online obsah sa dostane k väčšiemu publiku. Desiaty ročník Godzone konferencie prekonal rekord a v reálnom čase ho sledovalo 2 760 ľudí. Čo je takmer o tisícku viac ako minulý rok. Čísla pritom stále stúpajú, pretože konferencia sa dá vidieť aj zo záznamu.

Keď prídete fyzicky na podobné podujatie, prvé, čo vás zaujme, bývajú zväčša známe tváre, ktorým venujete vrúcne privítanie. No keď zapnete tohtoročnú Godzone konferenciu, vašu pozornosť uchváti práve pódium. Organizátori vymenili veľkoplošné obrazovky s efektami za scenériu Nízkych Tatier. „Všimli ste si ten epický západ slnka počas chvál Piar music?“ nadchne sa moderátor Ivan Petro, ktorý víta divákov zo stodoly v Pohanskom.

Nad hlavným posolstvom víkendu si lámu hlavy aj ľudia z Godzone tímu. „Je vôbec možné byť pripravený na to, čo chce Boh robiť v mojom živote? Ako vôbec viem, že ma pripravuje?“ diskutuje Terézia Slavkovská v neformálnej gaučovej talkshow.

„To je, keď si každé ráno kľakneš k posteli a povieš Bohu, že máš viac otázok ako odpovedí. Hoci sa necítiš úplne pripravený, ale dnes sa znova rozhoduješ byť viac ochotný ako pripravený,“ zamýšľa sa moderátor Ján Hudáček.

Podľa Ivana Petra je kľúčom k pripravenosti odovzdať Bohu svoje predstavy a ambície. „To nás oslobodí aj od výsledku, ktorý by sme možno pripísali sebe, ak by sme boli úplne super pripravení,“ uvažuje Petro.

Piatkový program vyvrcholil modlitbou chvál pod vedením kapely Timothy, počas ktorej sa divákom prihovoril aj riaditeľ projektu Godzone Július Slovák. Podľa jeho slov obdobie izolácie nie je mŕtvym údolím, ale časom milostí. Na príbehu o najsuchšom mieste na svete, ktoré po bohatej snehovej prikrývke rozkvitlo, vysvetlil, že aj pod povrchom ľudských sŕdc sú ukryté semienka, ktoré Boh polieva.

„Hoci sa môže zdať, že pandémia v nás veľa vecí zabila, nie sme mŕtvi, iba spíme. Verím, že toto obdobie mohol padať na nás dážď milosti, ktorý zavlažoval suchú pôdu našich sŕdc, aby mohla prísť jar plná kvetov,“ dodáva Slovák, ktorý pripomína stať zo Svätého písma, že Boh robí rieky na púšti.

Príkladom, ako sa starať o svoje svetlo a byť pripravený, bola aj sestra Helena Torkšová z prešovského spoločenstva Maranatha. V čase, keď jej rovesníci odchádzali do dôchodku, ju Boh zavolal na misie do Kazachstanu.

„Túžila som evanjelizovať moslimov, no do našej farnosti v Kazachstane chodili len kresťania. Po dlhých mesiacoch modlitieb za tento úmysel zaklopali na naše dvere dve moslimky, že chcú prijať krst. Bolo to v januári, v mraze mínus 45 stupňov, kedy sa vôbec neodporúča vychádzať von,“ usmieva sa sestra Helena.            

V sobotu dopoludnia sa počas svätej omše prihovoril divákom aj bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. Liturgický prenos bol sprístupnený širokej verejnosti, takže ho okrem účastníkov konferencie sledovalo ďalších 700 divákov.

Napriek duchovným a zdanlivo vážnym témam Godzone generácia ukázala, že je stále mladá, plná energie a vie divákov aj pobaviť. Vtipné videá a úlohy, ktoré museli hostia z chválových kapiel splniť, spríjemnili sobotné popoludnie. Na svoje si prišli aj deti. Ukazovačky a scénky s posolstvom o milujúcom Kráľovi si pritom nenechali ujsť ani ich rodičia.

Do očí bije fakt, že prevažná väčšina hostí verejne priznáva, že žije v manželstve. Kto sú vlastne títo mladí rodičia, často s vekovým priemerom pod 30, ktorí – v porovnaní s neveriacimi rovesníkmi –, narúšajú štatistiky? Kto sú títo rodičia, ktorí vedú svoje deti k spoločnej modlitbe a hovoria, že duchovný život si vyžaduje disciplínu?

„Každodenná modlitba je dobrý návyk, ktorý treba dopredu budovať a plánovať. Vyžaduje si to disciplínu,“ hovorí otec dvoch detí Martin Neslušan zo spoločenstva Goel. „Každý večer sa spolu natlačíme do spálne na posteľ, prejdeme si celý deň, povieme si, za čo sme vďační, odprosujeme sa navzájom a prosíme Boha o nové veci. Verím, že tento návyk prináša veľa požehnania do našej rodiny.“

Toto je tá generácia KIOBK, ktorá za viac ako dekádu vyrástla, čelí dospeláckemu životu a prináša ovocie. Podobne ako v ich staršej hymne: „Lebo my sme tá generácia, ktorá zmení tento svet, ktorá na to má. Lebo naším pánom nie je knieža tohto sveta. Naším Pánom je Ježiš Kristus z Nazareta...“