Misionár Spoločnosti Božieho Slova Juraj Vojenčiak by sa dožil sto rokov

Pred sto rokmi sa narodil páter Juraj Vojenčiak SVD, ktorý viedol obnovené Pápežské misijné diela (PMD) na Slovensku.

Páter Juraj Vojenčiak bol misionárom v Indonézii, kde pracoval 42 rokov, a po návrate na Slovensko v roku 1992 často navštevoval aj kraj Štiavnických vrchov, najmä obec Beluj, kde mal sestru. Filiálka Beluj patrí do farnosti Svätý Anton, kde vo farskom Kostole sv. Antona pustovníka v 90. rokoch 20. storočia párkrát slúžil svätú omšu a rozprával o živote na misiách.

Juraj Vojenčiak sa narodil 19. októbra 1921 v Detvianskej Hute. Jeho začiatky v reholi boli v Misijnom dome Božského Srdca vo Vidinej, kam ho z Hriňovej, z lazov Bratkovice, priviedla v roku 1936 jeho zbožná matka.

Večné sľuby zložil roku 1948 a za kňaza ho vysvätili o rok neskôr. Po vojne odišiel do Ríma, kde dokončil svoje teologické štúdiá a bol vysvätený.

Misijné určenie dostal spolu s ďalšou skupinou slovenských misionárov pre Indonéziu. V rokoch 1950 až 1992 tam pracoval ako misionár na ostrove Flores (rozprávanie o tom je možné nájsť na youtubovom kanáli).

Pri organizovaní práce sa opieral o skúsenosti starších misionárov, ale zavádzal aj novoty. Otvoril viacero škôl. Z detí, ktoré do nich prijímal, nebolo ani jedno pokrstené; až po dvoch rokoch mali také náboženské vedomosti, že ich mohol všetky pokrstiť. Zo starších chovancov si postupne vychovával domorodých katechétov, ktorí potom sami vyučovali po dedinách náboženstvo.

Pre roľníkov organizoval kurzy poľnohospodárstva, zaobstaraval semená, nástroje a náradie na stavbu domov. Založil materskú školu, 56 základných škôl, dve stredné školy, gymnázium, hospodársku školu, dievčenskú školu, stolársku a murársku učňovskú školu – z tej vyšlo 360 majstrov, ktorých vybavil aj potrebným pracovným náradím. Pritom nezabúdal ani na stavbu cirkevných objektov.

Postavil desiatky kaplniek, dva farské kostoly, trinásť železobetónových kostolíkov. Vyšiel s iniciatívou na postavenie seminára na výchovu domorodého kňazstva. Financie získal od dobrodincov v zahraničí, najmä od Slovákov v Amerike. V apríli 1987 sa začalo stavať a v auguste už bola posviacka Seminára Jána Pavla II. v meste Labuan Bajo.

Za 42-ročného pôsobenia na ostrove Flores pokrstil 30-tisíc ľudí, z toho 20-tisíc detí. Zosobášil približne 3 600 novomanželov.

Do manggarajskej reči preložil perikopy (výňatok z Biblie čítaný pri svätej omši na nedele a sviatky). Počas veľkého hladu v roku 1978 zaobstaral asi 150 ton ryže a kukurice pre hladujúce obyvateľstvo. Okrem toho dal vyhĺbiť asi pätnásť studní. V roku 1968 ho zvolili za správcu novoutvorenej oblasti Ruteng. Funkciu vykonával dve volebné obdobia, každé trvalo tri roky.

Potom sa vrátil do pastorácie, kde musel čeliť šíreniu islamu na ostrove. 

Na Slovensko sa vrátil v apríli 1992 a ujal sa vedenia Pápežských misijných diel. S nadšením a húževnatosťou kládol nové základy tejto inštitúcie na Slovensku. Pracoval až do roku 1998, keď odovzdal rozbehnuté dielo do rúk Františka Kapusňáka SDB. Potom sa stal duchovným v Kongregácii milosrdných sestier sv. Vincenta v Bošanoch.

Posledné mesiace života strávil v materskom dome slovenskej provincie Spoločnosti Božieho Slova – verbistov v Nitre na Kalvárii.

Juraj Vojenčiak zomrel 15. októbra 2001, v deň, keď si spolu s ďalšími jubilantmi pripomenul svoje 80. narodeniny.

Zdroj: Spoločnosť Božieho Slova/Knihy od dominikánov/Lux communication a ďalšie. Spracoval Andrej Palovič