Zákonník sa opýtal Ježiša, ktoré prikázanie je prvé zo všetkých. Ježiš povedal, že „Milovať Boha nadovšetko“ a že druhé je „Milovať blížneho ako seba samého“ (Mk 12, 28 – 34).
Milovať Boha nadovšetko môže mať rôzne formy. Niekedy môže mať formu obrátenia, inokedy zásadného a radikálneho rozhodnutia.
Blahoslavený Álvaro del Portillo, prelát Opus Dei, vyštudoval stavebné inžinierstvo a staval mosty. Svoju pozemskú budúcnosť mal zabezpečenú.
Julián Herranz vyštudoval medicínu a bol psychiatrom. Svoju pozemskú budúcnosť a príjmy mal isté. Ale pri vstupe do kňazského seminára zakladateľ Opus Dei od nich žiadal opustiť všetko a venovať sa iba Božej službe. Nadovšetko.
Vo svojej homílii na Veľký piatok v roku 1972 to zdôvodnil takto: „Áno, sú to ľudia, ktorí na základe svojho povolania by sa mohli usilovať o významné postavenie v rôznych sférach spoločnosti… Ale prijali kňazskú vysviacku, aby mohli slúžiť ako kňazi, ako na sto percent kňazi, nič viac, nič menej“ (Milovať cirkev, Bratislava: Lúč, 2021, s. 61 – 62).
Pochopil som: zakladateľ Opus Dei žiada od svojich kňazov nové a zásadné obrátenie; musíš opustiť svoje doterajšie pozemské istoty, svoje pozemské príjmy a až potom nasleduj Ježiša ako kňaz na sto percent.
Už len dodám, že aj dvaja slovenskí kňazi Opus Dei mali svoje pozemské istoty, ktoré opustili. Andrej Matis z Dolného Kubína bol hudobníkom huslistom a Branislav Borovský z Bratislavy mal vyštudovaný manažment a právo. Aby mohli byť kňazmi na sto percent.
Milovať Boha nadovšetko predpokladá zásadné a radikálne obrátenie. Ak človek začne Boha milovať nadovšetko, nemôže ostať ako predtým. Láska človeka mení. Ale ak niekto chápe kňazstvo ako dobrý biznis alebo ako celkom vhodnú spoločenskú kariéru, len nie ako službu, ten nepochopil nič.