Svätec týždňa Jozefína Bakhita, rehoľníčka

Sedemročnú ju uniesli arabskí lovci otrokov, je patrónkou Sudánu.

Ako gréckokatolícky kňaz pôsobí v Banskej Bystrici a vedie neziskovku Rádia Lumen. Píše o cirkevných otcoch a východných cirkvách a prekladá gréckokatolícke katechizmy a katechézy o byzantskom obrade.

Ďalšie autorove články:

Vo veku 97 rokov zomrel bývalý kyjevský patriarcha Filaret

Nový líder nemeckých biskupov Heiner Wilmer Robí mediátora medzi reformátormi a Vatikánom. Doma čakajú, že zmierni rozkoly medzi biskupmi

Patriarcha a cirkev Je to horšie ako za sovietskej štátnej represie cirkvi, hovorí rakúska odborníčka na náboženstvo v Rusku

Jozefína Bakhita sa narodila okolo roku 1870 v sudánskej Olgosse. Sedemročnú ju uniesli arabskí lovci otrokov. Volali ju ironicky „Bakhita – mala si šťastie“. Toto meno jej zostalo.

Jej posledným majiteľom bol taliansky konzul v Chartúme, ktorý ju chcel prepustiť a poslať späť k rodine, čo sa však ukázalo ako nemožné pre Bakhitin nedostatok spomienok. Mladú ženu zveril spriatelenej rodine Michieliovcov, ktorí sa vrátili do rodného Janova.

Bakhitu zverili kanosiánskym sestrám v Benátkach. Oficiálne vyhlásená za slobodnú bola 29. novembra 1889. Do cirkvi ju prijal benátsky patriarcha Domenico Agostini, pri krste dostala meno Giuseppina Margherita Fortunata.

Keďže kanosiánske sestry mali problém s tmavou farbou jej pokožky, do rehoľnej komunity bola prijatá až na zásah kardinála Agostiniho. Večné sľuby s rehoľným menom Jozefína zložila 8. decembra 1895.

V roku 1902 prešla do konventu v mestečku Schio pri Vicenze, ktoré si obľúbilo vždy priateľskú a usmievavú mníšku nazývanú „La nostra Madre Moréta – naša kávovohnedá matka“.

Jozefína Bakhita zomrela 8. februára 1947. Svätorečil ju Ján Pavol II. v roku 2000. Je patrónkou Sudánu.