Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
OSOBNE s Janou Zlatohlávkovou Svet kresťanstva
12. marec 2022

Marián Gavenda o kardinálovi Tomkovi

Jeho odkaz pre nás: Hľadajme, čo Slovensko potrebuje a čo mu môžeme dať

So zosnulým kardinálom Tomkom strávil kňaz a publicista Marián Gavenda desiatky hodín v osobných, ale aj pracovných rozhovoroch.

Jeho odkaz pre nás: Hľadajme, čo Slovensko potrebuje a čo mu môžeme dať

Čo vám utkvelo v pamäti z vášho posledného stretnutia s kardinálom?

Stretli sme sa v marci v Ríme a pomerne dlho sme sa rozprávali. Už som pozoroval, že sa u kardinála chvíľami strácala orientácia, ako keď na mobile slabne signál.

Ale jedna vec bola pozoruhodná. Z toho všetkého, čo za tie roky prežil a robil, mu veľmi jasne zostalo v mysli Slovensko. Taký ten starostlivý pohľad do diaľky. Hovoril mi: Marián, čo by sme mali robiť pre Slovensko? Čo tým Slovenskom hýbe? Sú tam kňazi, ktorí sa stretávajú a debatujú o teológii?

A nebol to len taký emotívny záujem o našu rodnú krajinu, v ktorej prežil svoje detstvo. Vnútorne bol veľmi spätý so Slovenskom. Aj napriek tomu, že mal na starosti celocirkevné záležitosti. To všetko vybledlo, ale to dynamické, čo v ňom do poslednej chvíle bolo, bol záujem o Slovensko.

A to môžeme vnímať aj ako jeho odkaz pre nás – hľadajme, čo Slovensko potrebuje a čo mu môžeme dať.

Ako vnímal svoj pokročilý vek?

Aj počas nášho posledného rozhovoru niekoľkokrát poznamenal, že veď on sa má teraz už na smrť chystať a modliť. Už pred niekoľkými rokmi, ako začal pociťovať slabnutie, hovoril, že sa treba chystať na stretnutie s Kristom. Mal s ním naozaj osobný vzťah. Tak ako ja teraz hovorím, že som bol s kardinálom, on bol v takom osobnom vzťahu s Kristom. To bola jeho méta, stretnúť sa s ním.

Kardinál bol veľký realista. Už keď som s ním robil knižný rozhovor pri príležitosti jeho 85. narodenín, vnímal to ako akési dedičstvo, ktoré nám odovzdá cez svoj životopis. Nebola to historická kniha, kládol dôraz na to, aby poukázal na červenú niť, ktorú Boh utkával v jeho živote. To nám chcel odovzdať, tú Božiu prácu, ktorú Pán cez neho konal vo svojej cirkvi.

Čo sme odchodom kardinála Tomka stratili?

Ak hovoríme o vplyve – lebo tak sa hodnotia osobnosti –, stratili sme veľkú osobnosť, ktorá poznačila dejiny univerzálnej cirkvi 20. storočia. A stratili sme jednu z najvýznamnejších osobností na Slovensku.

Potrebujeme osobnosti. Kardinál bol vzorom pracovitosti a oddaného vloženia sa do služby. V tom zostáva príkladom, v ktorom máme pokračovať.

A má na Slovensku pokračovateľov?

Osobnosti sa nehľadajú, osobnosti rastú. A veľké osobnosti neraz potichu.

Je ťažké porovnávať, či máme osobnosť jeho formátu, kto bude ďalší kardinál vo Vatikáne. To sú také ľudské kalkulácie. Dôležité je, aby osobnosti vnútorne rástli. A určite ich máme aj na Slovensku.

Inzercia

Čím bol kardinál pre vás osobne?   

Pre mňa bol kardinál Tomko veľmi celistvým človekom. Predstavoval syntézu rovnováhy ľudskej – ako sa staral o svoje fyzické zdravie –, psychickej – ako udržiaval rozvahu a pokoj – a duchovnej – jeho vnútorný kontakt s Kristom a oddanosť cirkvi. To bol kardinál Tomko, v ňom boli prítomné všetky tieto roviny.

Harmónia, s ktorou všetko vykonával, bola obdivuhodná. Pre mňa zostáva človekom, ktorý naplno prežíval každú prítomnú chvíľu.

Marián Gavenda bol hosťom v Postoj TV v marci 2022. Priblížil zaujímavosti zo života kardinála Tomka, spomínal na spoločné chvíle a poukázal na udalosti, o ktorých vie len málokto. V kardinálovom cirkevnom pôsobení však boli zlomové. Pozrite si rozhovor o jednej z najvýznamnejsích slovenských osobností.    

Mnohí na Slovensku začali Jozefa Tomka intenzívne vnímať až ako prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, keď sa stal zároveň aj kardinálom. Málokto registroval, že pôsobil už predtým na kľúčových pozíciách v Kongregácii pre náuku viery a v Kongregácii pre biskupov, zhodnotil Marián Gavenda.

Vďaka svojej pracovitosti, úžasnej jazykovej vybavenosti aj neustálemu vzdelávaniu vyhral Jozef Tomko konkurz na vedúceho doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery. Ocitol sa tak na veľmi významnom poste v čase Druhého vatikánskeho koncilu.

Nie je veľmi známe ani to, že práve Jozef Tomko dostal vtedy ešte pomerne neznámych teológov Ratzingera a Wojtyłu medzi svetovú teologickú špičku. Tomko dostal po Druhom vatikánskom koncile poverenie zostaviť a zvolať Medzinárodnú teologickú komisiu. Okrem vtedajších zvučných mien pozval do nej aj mladého profesora Josepha Ratzingera, ktorý zahviezdil na koncile ako poradca kolínskeho kardinála Fringsa. Do tohto prostredia uviedol aj veľmi schopného Karola Wojtyłu. Predsa len, kardinál z Krakova zo socialistického bloku bol medzi svetovými teológmi neznámy a kardinál Tomko ho prvýkrát dostal na svetovú úroveň. 

O niekoľko rokov sa táto trojica stretla opäť za jedným stolom v súvislosti s celosvetovou biskupskou synodou, ktorá sa týkala manželstva a rodiny. Práve kardinál Tomko ako generálny tajomník Biskupskej synody navrhol pápežovi Jánovi Pavlovi II., aby koordinátorom synody bol mníchovský arcibiskup Ratzinger.

Ján Pavol II. si počas spoločných intenzívnych rozhovorov všimol rozvážnosť a syntetické myslenie Ratzingera a o niekoľko mesiacov ho ustanovil za prefekta Kongregácie pre náuku viery. Bola to do veľkej miery zásluha aj nášho kardinála, ktorý pozval práve Ratzingera na kľúčové debaty s pápežom a tak nemeckého arcibiskupa nasmeroval na Rím.

Jozef Tomko patril v istom čase k adeptom na pápeža. Samozrejme, hlavné slovo má Duch Svätý, ale z racionálneho hľadiska mal náš kardinál tie najlepšie predpoklady – jazykovú vybavenosť, skúsenosť s kúriou, skúsenosť s misiami a poznanie celosvetovej cirkvi. Jeho rukami prechádzali niekoľko rokov všetky nominácie na biskupov, cez misie ho poznali biskupi na celom svete. V podstate špičkové teologické prúdenie 70. rokov išlo cez Tomka.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.