Vatikanista Andrea Gagliarducci Situácia sa otočila, teraz je to Kirill, kto sa bude chcieť stretnúť s pápežom

Myslí si, že vojna nezabráni stretnutiu pápeža Františka s pravoslávnym patriarchom Kirillom. Tvrdí, že pápež osobnou návštevou ruskej ambasády ukázal, že k vojne spočiatku pristupoval pastoračne. V rozhovore hovorí o chýbajúcich nuncioch aj o tom, ako Ruská pravoslávna cirkev predbieha Vatikán v stanoviskách.

Andrea Gagliarducci je taliansky novinár a vatikanista. Píše pre americkú Catholic News Agency a jej taliansku sestru ACI Stampa, spolupracuje aj s webom National Catholic Register.

Aké boli vzťahy medzi Svätou stolicou a Ruskom do 24. februára tohto roku?

Môžeme ich označiť za veľmi dobré. V novembri išiel do Ruska sekretár pre vzťahy so štátmi arcibiskup Paul Richard Gallagher, čiže nie tak dávno. Strávil tam nejaký čas, bol aj s ministrom Sergejom Lavrovom. Vzťahy boli pravidelné a poznačené dialógom.

Ako sa zmenili po 24. februári?

Nezmenili sa nijak v zmysle, že by Svätá stolica prerušila diplomatické vzťahy s Ruskom. Napriek vojne takéto kroky Vatikán nerobí, ani že by sa stiahol z Ruska nuncius alebo by vydal protestnú nótu pre agresiu. Práveže nuncius navštívil moskovského patriarchu Kirilla týždeň po začiatku konfliktu. A včera (v stredu) mali pápež František a patriarcha Kirill videohovor, čiže je tu snaha zachovať dialóg.

Čo Vatikán motivuje?

Dialóg je dôležitý z viacerých dôvodov. Jeden z nich sú reštitúcie niektorých katolíckych kostolov, ktoré skončili v rukách pravoslávnej cirkvi a ešte neboli vrátené. Je to stará téma a týka sa postkomunistických krajín. Keď išiel štátny sekretár kardinál Pietro Parolin do Ruska v roku 2017, riešil túto vec, a pokiaľ si dobre pamätám, dva kostoly boli reštituované.

Toto sú veľké témy z pohľadu diplomacie, no potom tu máme geopolitické témy. Putin bol u pápeža Františka trikrát. Je tak druhým politikom v počte návštev u pápeža, prvou je Angela Merkelová, ktorá bola u neho šesťkrát. Ľahko teda pochopiť, aký typ vzťahu chcú udržiavať.

Ale išlo o Putinovu iniciatívu alebo vatikánsku?

Keď je ruský prezident v Ríme, on musí požiadať o audienciu. Vatikánsky protokol hovorí, že žiadosť o audienciu sa neodmieta. V prípade, že by sa pápež nechcel stretnúť s hlavou nejakého štátu, vyšle sa signál, že bude lepšie, keď nebudú o audienciu žiadať.

Takže hovoríte, že ani po 24. februári sa vzťahy nezmenili?

Nie, zmenila sa len aktivita zo strany Ruska. Pápež si najprv myslel, že by sa mohol pokúsiť vyriešiť tento konflikt využitím váhy svojej osobnosti. Išiel na ambasádu Ruskej federácie pri Svätej stolici. Pápež akoby tým hovoril: ja sa vložím do hry. Lenže diplomacia tak nefunguje. Nie je to pastorácia.

Navyše, narušila sa rovnováha vo vzťahu medzi pápežom a Ruskom a pápežom a Ukrajinou, lebo Svätý Otec nešiel osobne na ukrajinskú ambasádu.

Bola to chyba?

Môj osobný názor je, že pápež nemal ísť ani na jednu ambasádu. On je hlava štátu, veľvyslanec chodí za hlavou štátu a nie naopak. Toto sa nerobí.

Možno to označiť za poníženie?

Nepovedal by som, že poníženie, lebo nevieme, čo sa udialo vnútri. Ak napríklad išiel pápež na ambasádu, aby sa rozprával s Putinom a ten ho odmietol, tak potom by sme mohli hovoriť o ponížení.

Nespôsobí tento krok pápeža problém do budúcna?

Nie, je to vec prítomnosti. Pretože to mohlo vyznieť, že vyjadril podporu Ruskej federácii a nie ostatným. Objavil sa tiež naratív, že pápež sa sklonil pred Ruskom a podobne. No problém je skôr v tom, že pápež poňal svoju rolu ako pastoračnú, lenže v takýchto otázkach pápež nie je biskup, ktorý sa ide porozprávať so zblúdenou ovečkou. Je hlavou štátu, mohol si predvolať veľvyslanca a on by musel ísť.

Navyše, ruský veľvyslanec sa zúčastnil na modlitbe za mier na Ukrajine u kardinála Parolina. Boli tam všetci veľvyslanci, aj ruský. Čiže vzťah je dobrý.

Pápež mal zo začiatku vojny relatívne miernu rétoriku. Potom však prišla nedeľa 6. marca, keď počas modlitby Anjel Pána pápež pritvrdil. Bol to zámer?

Zo začiatku pápež a Vatikán vyčkávali, či je šanca na diplomatické riešenie situácie. Keď videli, že zo strany Ruska nie je záujem, začali používať jasnejšiu rétoriku o agresii.

Prirovnal by som to k dobrému a zlému policajtovi. Keď sa aj dobrý policajt stane zlým, znamená to, že nefunguje stratégia.

Použili tvrdé slová, po prvé, že nejde o vojenskú operáciu, ale vojnu, čo bola odpoveď na ruský naratív. A druhé posolstvo bolo, že nejde o správnu vojnu, čo je zase jednoznačne reakcia na naratív Kirilla. Toto bol spomínaný obrat, hoci pápež nepovedal konkrétne mená. Nikdy nepoužil slovo Rusko a ani to nespraví.

Prečo?

Lebo chce udržať dialóg.

Mohlo ovplyvniť pápeža stretnutie nuncia v Rusku s Kirillom?

Vo Vatikáne si uvedomili, že Rusko je presvedčené, že svoje ciele dosiahne vojenskou silou, preto boli odmietnuté ponuky na mediáciu. Takisto pochopili, že Kirill nezmenil stanovisko.

Môj názor je takýto: Rusi sa snažili kontrolovať komunikáciu. Po stretnutí Kirilla s nunciom prišlo prvé komuniké zo strany Kirilla. To isté sa stalo po videohovore medzi pápežom a Kirillom, Rusi vydali správu prví a Svätá stolica štyri hodiny po nich.

Začiatkom roka ste napísali text, že tento rok je v hre stretnutie patriarchu Kirilla a pápeža Františka. Hovorilo sa o Kazachstane alebo Maďarsku. Možno to považovať vzhľadom na aktuálne okolnosti za pasé?

Kazachstan padol pre miestnu bezpečnostnú situáciu. V stretnutie v Maďarsku neverím z rôznych dôvodov, uvidíme, či sa vôbec uskutoční apoštolská cesta do Maďarska. Teraz sa však v kuloároch hovorí o možnom stretnutí Kirilla a pápeža v Jeruzaleme.

Takže stále je to v hre?

Áno.

Aj po niekoľkých týždňoch vojny?

Povedal by som, že predovšetkým po týchto týždňoch vojny. Aj preto, že stretnutie tohto druhu je teraz výhodnejšie pre moskovského patriarchu než pápeža. Z môjho pohľadu ho preto bude chcieť viac Kirill než František, no a pápež ho neodmietne, lebo ho dlhodobo chce.

„Vyhlásenie starostu Kyjeva je symbolickou deklaráciou. Aby išiel pápež pod bomby, je nezmysel.“Zdieľať

Dodnes platilo, že stretnutie odmietala pravoslávna strana. Aj za čias Jána Pavla II. boli problémom pravoslávni, nie katolíci. Za poľského pápeža sa chystalo stretnutie v benediktínskom opátstve v Pannonhalme v Maďarsku, potom v rakúskom Grazi. Benedikt XVI. sa chcel stretnúť v Bari alebo v Chorvátsku a tak ďalej.

Napokon sa rozhodlo pre Kubu z viacerých dôvodov. Jeden z nich bol, že na Kube neboli ortodoxní veriaci nikdy prenasledovaní, a to vďaka väzbe Kuby na Sovietsky zväz a Rusko.

Kedy by sa mohlo stretnutie uskutočniť?

Nebude to rýchlo. Uvidí sa, ako sa bude vyvíjať vojna, koľko bude trvať a ako sa skončí. Ale ak sa skončí pomerne skoro, tak v septembri alebo októbri môžeme toto stretnutie očakávať. Musí sa, samozrejme, skončiť vojna. Ak nie, bolo by to komplikovanejšie.

Aké sú vyhliadky na ostatné pápežove cesty, o ktorých sa hovorilo?

Uvidíme, či bude vôbec cesta na Maltu naplánovaná na 2. a 3. apríla. Je síce oficiálne potvrdená, ale nie je istá, lebo z toho, čo vieme, pápež sa nemá zdravotne dobre. A pritom Malta by bola veľmi krátka návšteva.

Mala by sa uskutočniť cesta do Konga a Južného Sudánu a je tu myšlienka na návštevu Libanonu v septembri. Čiže ak by pápež zvládol Libanon a Maďarsko, je tu možnosť Jeruzalema pre stretnutie s Kirillom.

V Ukrajine je veľkou témou napätie medzi Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu a Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny, ktorá je nezávislá od Moskvy. Čo to znamená pre Vatikán?

Svätej stolice sa toto netýka, je to schizma v pravoslávnom svete. Nič k tomu nepovedali a ani nepovedia. Pre Katolícku cirkev je téma na Ukrajine posilnenie pozícií, pričom v prípade latinského obradu ide v podstate o Poliakov.

Podporu autokefálnej, teda nezávislej pravoslávnej cirkvi určite nevyjadria oficiálne, čo sa mi zdá aj správne.

Zo strany kardinála Parolina prišlo od začiatku konfliktu niekoľko výziev na mediáciu. Kedy naposledy Vatikán robil niečo takéto?

Keď sa pozrieme do nedávnych desaťročí, tak významná bola dohoda medzi Argentínou a Čile v roku 1984, ktorú uzavreli na základe mediácie Vatikánu v prípade južných hraníc. Úplne posledná mediácia Svätej stolice bola pri obnovení diplomatických vzťahov medzi Spojenými štátmi a Kubou.

Ako hodnotíte misiu dvojice kardinálov, ktorých pápež poslal v uplynulých dňoch na Ukrajinu?

Išli tam skôr z humanitárnych dôvodov než diplomatických. Pokiaľ ide o kardinála Michaela Czerného, ten sa síce dnes (vo štvrtok) stretol so slovenským premiérom, ale jeho cesta na Slovensko bola plánovaná bez ohľadu na vojnu, pretože prišiel na cirkevnú konferenciu.

Zaznela aj pozvánka pre pápeža, aby prišiel do Kyjeva. Je to úplne scestné?

Myšlienka návštevy pápeža Františka na Ukrajine tu bola dlhšie, pripravovala sa pred vojnou. Kardinál Parolin bol na Ukrajine v auguste minulého roka, Ukrajinci chceli, aby prišiel. Ale vyhlásenie starostu Kyjeva je skôr symbolickou deklaráciou. Žeby pápež išiel pod bomby, je nezmysel. Veď ako zabezpečíte, aby vôbec bezpečne priletel?

Čo hovoríte na zasvätenie Ruska a Ukrajiny Panne Márii, ktoré vykoná pápež František tento piatok?

Ide o zaujímavý moment z toho hľadiska, ako bude znieť konkrétna formula zasvätenia. V poslednom čase sa spomínalo, že Rusko už bolo v minulosti zasvätené Panne Márii, ale na základe textu, ktorý nespomínal názov Ruska.

Z katolíckeho pohľadu táto myšlienka podľa mňa nie je chybná, aj keď počas pandémie v roku 2020 zveril pápež všetky krajiny pod ochranu Panny Márie.

Ako novinár sa venujete aj vatikánskej diplomacii. Ako si máme vysvetliť, že vo viacerých krajinách strednej Európy – na Slovensku, v Českej republike i Maďarsku – momentálne chýba nuncius?

Jednoducho sa to stalo. Po dovŕšení 75. roku idú zväčša do dôchodku.

Ale v prípade Česka preložili nuncia do Austrálie a má 70 rokov...

Môže byť, je to normálne. Problém s nunciatúrami je vo všeobecnosti. Aktuálne je neobsadených nejakých 14 miest.

Aké sú za tým dôvody?

Nie sú nunciovia. Na pozíciu nuncia treba absolvovať pápežskú akadémiu, kde musia biskupi poslať kňazov, ktorí na to majú. Biskupi vidia, že im chýbajú kňazi, takže sú čoraz menej ochotní posielať najlepších kňazov študovať na pápežskú akadémiu. Alebo nepošlú tých najlepších. Lenže nie každý absolvent môže byť nuncius, takže vznikla diera.

Po skončení pápežskej akadémie treba pracovať pre štátny sekretariát aspoň na troch kontinentoch, takže celý proces trvá roky, kým sa stane niekto nunciom. Prosto, nemajú ľudí.

Navyše, tieto miesta ako Slovensko alebo Česká republika sú dosť pokojné. Ako pálčivejší problém vnímam, že stále nie je nuncius vo Venezuele alebo že sa nevytvorila nunciatúra v Jordánsku. To sú miesta, kde sú reálne problémy.

Na Slovensku ste boli pred cestou pápeža Františka k nám, potom počas jeho návštevy a teraz tretíkrát, čo je menej než rok. Vnímate miestnu cirkev inak ako prvý raz?

Videl som už vtedy veľmi živú cirkev. Teraz, keď sledujem všetku tú solidaritu Slovenska voči Ukrajine, vnímam aj konkrétnu podobu ducha kresťanstva, ktorý tu je.

Foto – Adam Rábara