Vojna na Ukrajine Zadržiavame príchod Antikrista, vyhlásil patriarcha Kirill

Vo svojej kázni na výročie smrti patriarchu Tichona (Bellavina) 7. apríla patriarcha Kirill vyhlásil, že Pravoslávna cirkev vtedy, ako aj dnes zadržiava príchod Antikrista (narážka na Druhý list Solúnčanom 2, 6).

Tichon, ktorý sa viackrát vzoprel boľševickej vláde, zomrel 7. apríla 1925 za neobjasnených okolností.

Podľa Kirilla dnes prebiehajú nebezpečné procesy na ukrajinskej pôde, kde „nepriateľ ľudského pokolenia rozdúchava vnútorné spory medzi bratmi, príslušníkmi jednej cirkvi, patriacimi k jednej pravoslávnej viere“.

Mnohí ľudia sa tak silno zamotávajú v diablovej sieti, že už nedokážu rozlíšiť pravdu od lži a sú ochotní nasledovať pokyny Zlého. Vonkajšie sily chcú zničiť a rozdeliť ruskú zem, preto sa musíme v prvom rade modliť a postiť za duchovnú jednotu ruskej zeme, povedal patriarcha.

Cirkev a pravoslávna viera odvracia ľudí od straty orientácie v živote a tým zadržiava príchod Antikrista.

Spomienkou na Tichona si patriarcha pripomenul aj obete obdobia prenasledovaní a „tvrdých rokov vyhnanstva na Ďalekom východe našej krajiny“ pod „vtedajšou vládou“.

Vojna na Ukrajine Ruskí vojaci zničili kňazský seminár pri Kyjeve, ukradli kalich Jána Pavla II.

Postoj TASR

Zničená bola aj socha Panny Márie Fatimskej. Rektor seminára to prirovnal k „úderu diabla“.

Vo svojej kázni 3. apríla v novom hlavnom chráme ruských ozbrojených síl pri Moskve patriarcha Kirill zdôraznil „mierumilovný a utrpením skúšaný charakter ruského ľudu“ a opätovne ospravedlňoval vojnu proti Ukrajine.

Hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi prvý raz od ruského útoku 24. februára slávila liturgiu v Katedrále Kristovho zmŕtvychvstania v zábavnom parku Patriot, posvätenej v roku 2020, „predovšetkým preto, aby som sa stretol s predstaviteľmi našich ozbrojených síl, aby som ich oslovil a prostredníctvom nich našu armádu, námorníctvo a všetkých obrancov vlasti, aby rozpoznali historický význam prítomného okamihu: […] Celý náš národ sa dnes musí zobudiť, musí sa prebrať a uvedomiť si, že nadišla mimoriadna doba, doba, ktorá môže určiť historický osud nášho národa“.

Význam prítomnej „neľahkej doby“ spočíva v tom, aby sme sa postavili „jedinej moci, ktorá sa, žiaľ, stavia sile nášho ľudu“ tak, ako už v minulosti Rusko zlomilo krk fašizmu, „ktorý by bez Ruska, bez výkonu nášho ľudu nepochybne dobyl svet“.

Podľa patriarchu väčšina krajín sveta je teraz pod kolosálnym vplyvom tejto jedinej moci, a preto pre väčšinu krajín je nepatričný pojem „nezávislosť“.

Rusko ako skromný, „mierumilovný a utrpením skúšaný ľud, ktorý trpel vojnami ako máloktorý európsky národ […], netúži po vojnách ani po čomkoľvek, čo by mohlo škodiť iným. Ale našou históriou sme boli vychovaní milovať svoju vlasť a byť ochotní ju brániť tak, ako len Rusi dokážu brániť svoju krajinu“.

Našťastie existuje „neustávajúci prúd mladých ľudí, ktorí vstupujú do ozbrojených síl, chcú sa stať dôstojníkmi a venovať svoj život obrane svojej vlasti. A hoci sa to v mierových časoch dá vysvetliť nejakým privilégiom alebo materiálnou úvahou, vo vojnových časoch je služba v armáde skutočným výkonom“.

Patriarcha si robí starosť „o všetkých ľudí, ktorí žijú na miestach, kde sa dnes odohrávajú vojenské konfrontácie. Všetko sú to ľudia a národy Svätej Rusi, všetko naši bratia a sestry. Ale tak, ako sa v stredoveku rôzne sily usilovali oslabiť Rus tým, že navádzali bratov proti sebe a uvrhli ich do vnútorných sporov, tak je to aj dnes. Preto musíme urobiť všetko pre to, aby sme zastavili krviprelievanie a odvrátili hrozbu vnútornej vojny so všetkými jej následkami. Pritom musíme my – a tým ‚my‘ mám na mysli predovšetkým ozbrojené sily – byť verní svojej prísahe a svojej pripravenosti ‚položiť svoj život za svojich priateľov‘, ako to dosvedčuje Božie slovo“.

Tento verš citoval aj prezident Vladimir Putin 18. marca vo svojom prejave pri oslave 8. výročia anexie Krymu.

Patriarcha Kirill 3. apríla slávil aj 53. výročie svojho prijatia do mníšskeho stavu 3. apríla 1969. Na liturgii boli prítomní predstavitelia Ministerstva obrany Ruskej federácie a príslušníci armády. Liturgický spev zaznel v podaní Ženijného pravoslávneho zboru Ozbrojených síl Ruskej federácie.

Pôvodne publikované na noek.info. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.