Ako v poľskej diecéze hľadajú farárov Záujemcovia o miesto v neobsadených farnostiach si môžu podať prihlášku a napísať víziu farnosti

Spôsob výberu farárov, ktorý pripomína výberové konanie či konkurz, dorazil aj do Poľska.

V Lublinskej arcidiecéze zmenili tento rok pravidlá menovania farárov. Ako informuje Radio Lublin, vo farnostiach, kde chýbajú, môžu byť odteraz vyberaní prostredníctvom konkurzu, čo predstavuje prvé riešenie tohto typu v Poľsku.

„Kandidát musí splniť rad požiadaviek,“ cituje rádio kancelára diecéznej kúrie kňaza Adama Jaszcza. Tieto postupy majú zabezpečiť transparentnosť a kňazi musia presne vedieť, na čo sa pri výbere prihliada. Okrem stanoviska dekana sa vyžadujú informácie o vzdelaní a konkrétna vízia pre farnosť.

„Overujeme dokonca aj otázky finančných záležitostí, pretože aj to ukazuje, či máme do činenia so zodpovedným a čestným človekom, s človekom, ktorý na doterajších pozíciách preukázal svedomitosť a správny prístup,“ doplnil Jaszcz.

Od uchádzača o miesto farára sa vyžaduje minimálne 15-ročná kňazská prax a úspešne zložená skúška pre farárov. Podľa pomocného biskupa Adama Baba je cieľom nového systému lepšie prispôsobiť duchovných potrebám miestnych komunít. 

Hoci o konečnom obsadení úradu farára podľa kánonického práva naďalej rozhoduje biskup, tento mechanizmus má viesť k hlbšiemu pastoračnému uvažovaniu a určitej forme súťaživosti.

„Nie je to tak, že výsledkom podania týchto žiadostí či opisu pastoračných zámerov je nejaké komisionálne posudzovanie alebo súťaž, v ktorej zasadá porota a vyberá víťaza. Nakoniec tak či onak rozhodnutie prijíma arcibiskup,“ ozrejmil pomocný biskup. 

V súčasnosti sa v Lublinskej arcidiecéze hľadajú kandidáti na farárov v 16 farnostiach, napríklad vo Farnosti sv. Agnesy v Lubline, Farnosti Svätého Ducha v Chełme alebo Farnosti premenenia Pána vo Firleji. 

Prihlášky záujemcov o prevzatie spomínaných 16 farností prijímali do 20. mája. 

Je za tým aj pokles povolaní

Zmeny sú výsledkom III. synody Lublinskej arcidiecézy, ktorá sa skončila na jeseň minulého roka. Synoda mala byť odpoveďou na výzvy súčasnej pastorácie a hľadaním nových spôsobov zodpovednosti za miestnu cirkev.

Poľská verzia portálu Aleteia uvádza, že v pozadí je aj meniaca sa situácia cirkvi v Poľsku. „Čoraz menej kňazov, menší počet praktizujúcich veriacich a rastúce očakávania voči duchovným spôsobujú, že samotné administratívne menovanie dnes už nemusí stačiť,“ napísal portál.

Nový model má povzbudiť kňazov do väčšej zodpovednosti a iniciatívy. Kňaz nečaká výlučne na rozhodnutie kúrie, ale sám ukazuje, ako si predstavuje svoju budúcu službu a čo chce vo farnosti dosiahnuť.

Nie je náhodou, že kandidáti musia vypracovať pastoračný program. Podľa aleteia.pl je to znamenie, že od farára sa dnes očakáva nielen efektívne riadenie, ale aj konkrétna vízia práce s ľuďmi.

Kňaz Juraj Sabadoš, ktorý pôsobil vo FrankfurteCirkev v Nemecku je misijné územie, nemôžeme ju len karhať

Pavol Rábara

Práve pred tohtoročnými kňazskými vysviackami priniesol americký portál The Pillar text o pokračujúcom poklese duchovných povolaní v Poľsku. 

Tento rok je podľa všetkého prvým v 21. storočí, keď sa v Poľsku uskutoční menej ako 200 kňazských svätení. Z celkového počtu 196 novokňazov je 130 diecéznych a 66 rehoľníkov. 

V roku 2025 bolo u našich severných susedov vysvätených 208 nových kňazov a v roku 2024 ich bolo 235.

The Pillar k tomu poznamenáva, že pokles kňazských svätení bude zrejme cítiť aj ďaleko za hranicami Poľska, pretože táto krajina tradične „dodáva“ kňazov do iných európskych krajín, a to ako na Východe, tak aj na Západe. Poľsko je tiež už dlho dôležitým zdrojom misijných kňazov pre Afriku, Latinskú Ameriku a Áziu.

Napriek tomuto trendu zostáva Poľsko krajinou s najväčším počtom kňazských povolaní v Európe. Vo Francúzsku bolo napríklad vlani vysvätených 90 nových kňazov, v Nemecku ich bolo 25.

Výberové konania v USA aj Nemecku

Pokiaľ ide o obsadzovanie farárskych miest formou výberového konania, v Lubline nevymysleli niečo nové. Revolučne to môže pôsobiť skôr v kontexte samotného Poľska či regiónu strednej Európy. Z viacerých západných krajín sú známe prípady diecéz, ktoré podobný model využívajú už dlhšie.

Poliaci sa mohli inšpirovať aj v USA, kde niektoré diecézy fungujú podobne. Dobrým príkladom je arcidiecéza Los Angeles. Tá na svojom webe vysvetľuje, ako u nich funguje výber farárov. Vymenúva ich arcibiskup buď priamo, alebo prostredníctvom každoročného výberového konania, na ktoré dohliada Úrad vikára pre klérus spolu s Personálnou kňazskou radou.

Každoročné výberové konanie sa začína každý rok na jeseň, keď Úrad vikára pre klérus zverejní zoznam farností, v ktorých sa uvoľní miesto farára s účinnosťou od 1. júla nasledujúceho roka. Menovania na farské úrady sa spravidla vykonávajú a oznamujú na jar a nadobúdajú platnosť 1. júla. 

„Ktorýkoľvek inkardinovaný kňaz, ktorý usúdi, že je pripravený slúžiť ako farár, alebo farár, ktorý si želá byť preložený do inej farnosti, môže predložiť arcibiskupovi žiadosť o zváženie na pridelenie do voľnej farnosti,“ pokračuje web Losangeleskej arcidiecézy s tým, že zvyčajne by kňaz, ktorý sa uchádza o funkciu farára, mal mať za sebou aspoň dve pôsobenia vo farnostiach v priebehu štyroch rokov. 

Čo hovorí cirkevné právo

Kódex kánonického práva uvádza, že obsadenie úradu farára patrí diecéznemu biskupovi. (Kán. 523)

Aby niekto mohol byť platne vymenovaný za farára, je potrebné, aby bol ustanovený v posvätnom kňazskom stave. Okrem toho sa má vyznačovať zdravou náukou a bezúhonnosťou mravov, má vynikať horlivosťou za duše a inými čnosťami a okrem toho má mať vlastnosti, ktoré sa pre starostlivosť o danú farnosť vyžadujú univerzálnym alebo partikulárnym právom. (Kán. 521)

Kódex hovorí aj o tom, že na to, aby sa niekomu zveril úrad farára, je potrebné sa o jeho súcosti s istotou presvedčiť spôsobom, ktorý určí diecézny biskup, hoci aj skúškou. 

Podobné postupy možno nájsť aj v Nemecku. 

Napríklad v diecéze Rottenburg-Stuttgart platia pre všetky pastoračné profesijné skupiny, teda kňazov, diakonov či farských referentov, dve jednotné výberové a prihláškové kolá ročne – na jar a na jeseň. Doteraz bolo pre kňazov ešte dodatočné letné kolo, ale tento rok ho zrušili.

Z diecézneho vestníka vyplýva, že celý proces od vypísania miesta až po podanie prihlášky prebieha digitálne. Diecéza Rottenburg-Stuttgart vypisuje voľné miesta nielen na farárske pozície, ale aj ďalšie pastoračné miesta, napríklad pastoráciu v nemocniciach či školách a podobne. 

Novým prístupom to nie je ani vo Švajčiarsku, pričom silné slovo tam majú laici. Biskup ordinariátu Pavol Šajgalík, ktorý v minulosti pôsobil pre Slovákov v Zürichu, v rozhovore pre Postoj vysvetlil, že ak chce vo švajčiarskej farnosti pôsobiť kňaz, ide za biskupom. „Ten mu povie, aby si našiel miesto, a kňaz potom chodí a ponúka sa vo farnostiach, či ho nechcú. Aj farnosti vypisujú, pochopiteľne, voľné miesta. Laická komisia zasadne, urobí s kňazom pohovor, kňaz im povie, aké má vízie, plány, čo by chcel vo farnosti urobiť, a keď predstavy zapadnú, tak ho prijmú.“