Nový šéf TV Lux Anton Ziolkovský Len čo by katolícke médium v otázke viery zneistilo ľudí, vráti sa to biskupom ako bumerang

Kňaz Anton Ziolkovský prevzal vedenie Televízie Lux od 1. februára. V rozhovore priblížil vízie, s ktorými prichádza. Chcel by viac prepojiť televíziu, vydavateľstvo, streamovaciu platformu aj noviny Slovo+. Na obrazovkách by mali diváci vidieť prvé zmeny už v septembri.

Podľa neho by katolícke médium nemalo zneisťovať veriacich v oblasti viery a mravov. Do budúcnosti by chcel, aby sa viac dostala do popredia streamovacia platforma, do ktorej televízia investovala posledné roky veľa peňazí.

Pýtali sme sa aj na to, či sa bude meniť spravodajstvo, či uvidíme na obrazovkách televízie aj viac polemických diskusií a prečo televízia vysiela niekoľko omší do dňa.

Ziolkovský tiež hovorí, že ak by bola Televízia Lux jediným médiom, ktoré môže komunikovať o problémoch cirkvi, museli by zvážiť, ako niektoré veci robiť. „Lenže my nie sme jediným kanálom,“ vraví.

V rozhovore sa tiež dozviete, čo si myslí o myšlienke jedného spoločného katolíckeho mediálneho domu a prečo už bude písať menej politicko-spoločenských komentárov.

Prečo prišla po trinástich rokoch zmena vo vedení Televízie Lux?

Pragmatická odpoveď je, že si ju žiadala televízna rada.

Vy ste boli jej predsedom.

Áno. Vyhodnotilo sa, že je potrebná zmena. Nič špeciálne by som za tým nehľadal. Tomáš Straka bol konateľom skoro trinásť rokov. Zmena po takom čase nie je nezvyčajná.

So zmenou museli súhlasiť obaja akcionári, teda Konferencia biskupov Slovenska aj Filmstory (bývalá Lux communication, pozn).

Ste človekom KBS?

Bol som nominantom KBS v televíznej rade. Za riaditeľa som bol volený celou radou.

Hlasovali ste teda sám o sebe?

To nie, keď bola voľba, bol som tam, ale nehlasoval som.

Kto konkrétne vás navrhol na túto pozíciu? Alebo ste sám o ňu prejavili záujem?

Oslovila ma KBS, konkrétne pán arcibiskup Stanislav Zvolenský. On mi prvý položil otázku, či by som prijal túto ponuku.

No ešte musel súhlasiť aj váš diecézny biskup.

Samozrejme. Otec arcibiskup Zvolenský má v rámci KBS na starosti katolícke médiá. Je jasné, že to musel komunikovať aj s predsedom KBS otcom arcibiskupom Boberom.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

V relácii Jeden na jedného, kde vás krátko predstavili, ste povedali, že ste neriešili, kto vás navrhol, ale kládli ste si otázku, či na to máte schopnosti. Zrejme ste si vyhodnotili, že na to máte. Čo teda považujete za svoju najväčšiu výhodu?

Keď som uvažoval nad svojimi vlastnosťami, ktoré by mi mohli pomôcť túto funkciu zvládnuť, povedal by som, že na prvom mieste rozumiem cirkevnému prostrediu na Slovensku. Roky som sa v ňom hýbal ako výkonný sekretár KBS. O televízii som už niečo vedel z obdobia, keď som pôsobil v KBS.

Druhá vec, trúfam si povedať, že mám skúsenosť s manažovaním. Keď som bol výkonný sekretár KBS, fakticky som musel riadiť sekretariát. Riadil som aj Katolícke biblické dielo, Cirkevnú servisnú spoločnosť a posledných päť rokov aj farnosť.

Ďalšia vec, myslím si, že dokážem komunikovať, motivovať ľudí k nejakému cieľu. Viem pracovať tímovo. Keby som bol samotár alebo sólo hráč, asi by som do toho nešiel, lebo toto je tímová práca.

Keď som si dal dokopy tieto tri veci, tak si hovorím, že by som to s Božou pomocou mohol zvládnuť.

Vaša pozícia v TV Lux sa nazýva generálny riaditeľ. Predtým mala televízia konateľa, programového riaditeľa a riaditeľa Klubu priateľov, ktorí riadili televíziu spolu. Zmenila sa teda aj riadiaca štruktúra?

Televízia mala od roku 2008 riaditeľa. Posledným v pozícii riaditeľa bol Ján Buc. Ekonomická agenda bola pre neho náročná, preto sa vytvorila pozícia konateľa, ktorý riešil ekonomické veci.

Po odchode Jána Buca konateľ ostal. Historicky si pamätám, že vedenie televízie tvoril triumvirát – konateľ, programový riaditeľ a riaditeľ televízneho klubu. Tento spôsob fungovania televízie sa osvedčil, ukázal sa ako vyvažujúci.

Z dôvodu krížovej kontroly?

Aj preto. Tento model vznikol v čase, keď televízia potrebovala zvládnuť situáciu po odchode saleziánov, ktorí boli spoluvlastníci. Rozhodlo sa, nech to neriadi jeden človek. Dnes televízna rada dospela k tomu, že je vhodný čas, aby sme sa vrátili k typickému hierarchickému spôsobu riadenia.

Ostala aj pozícia programového riaditeľa aj riaditeľa Klubu priateľov?

Áno.

A vy to zastrešujete ako generálny riaditeľ?

Presne tak.

Po nástupe do televízie ste povedali, že by ste chceli dať viac priestoru aj ekumenizmu, vytvoriť užšiu spoluprácu medzi televíziou, vydavateľstvom, streamovacou platformou CineLUX a Slovom+. To platí?

Platí.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Uvidia ľudia nejaké zmeny vo vysielaní?

Zmeny sa plánujú, začíname o tom debaty. Ľudia by ich mali vidieť od septembra.

Uvedomujem si a hovorím to aj kolegom, že televízia, CineLUX, Slovo+ aj vydavateľstvo sú jeden celok a musíme sa na to tak aj pozerať.

Pre mňa je najdôležitejšie, aby sme udržali tempo, ktoré sme nasadili. Keby som chcel použiť nejaké porovnanie, povedal by som, že TV Lux na slovenské pomery nie je osobným vlakom, ale regionálnym expresom.

Teraz ide o to, aby sme udržali tempo. To znamená mať stabilné vstupy a mať ich pod kontrolou. Tam vidím rezervy. Vstupy sú milodary od divákov.

Mať dostatok zamestnancov, ktorí budú schopní tieto veci robiť. Potom je to skladba programov.

Keď hovoríte o vstupoch, pri pohľade na Finstat vidíme, že televízia je v červených číslach od roku 2022. Bude vašou úlohou stabilizovať aj financie alebo sú červené čísla dôsledkom nejakých investícií?

Áno, je to pre investície. Veľa peňazí sa investovalo do streamovacej platformy. Dnes už mladá a stredná generácia neprichádza k televízii, aby si niečo pozrela v presnom čase, a tomu sa musíme prispôsobiť aj my.

Naša streamovacia služba CineLUX ponúka filmy aj relácie. Je to projekt, ktorý sa rozvíja a má vlastnú aplikáciu.

Lenže strata 800-tisíc eur za tri roky je nie malá. Budete to nejako sanovať?

Treba to nastaviť tak, aby sa deficit neprehlboval. Nie je to iba o tom, aby sme reštrukturalizovali firmu, hoci ani to sa nedá vylúčiť.

Potrebujeme, aby projekt, do ktorého televízia investovala toľko peňazí, slúžil tým, ktorým je určený. Jeho veľkou slabinou je, že je málo známy. Urobili sa k tomu nejaké kampane, ale nedostatočné.

Budú ľudia ochotní platiť ďalšiu streamovaciu službu? Je tu aj kresťanská Filmana a filmy s duchovnou tematikou nájdeme aj na Netflixe a ďalších veľkých platformách.

Konkurencia tu je. CineLUX je produktom Televízie Lux a televízia je v katolíckom prostredí značka, ktorej ľudia môžu dôverovať. Nehovorím nič negatívne o iných hráčoch, ale v našom prípade platí na sto percent, že to je projekt v gescii Katolíckej cirkvi.

Dobre, ale budú ľudia ochotní za to platiť, lebo je pod gesciou Katolíckej cirkvi?

Niektorí už aj dnes majú predplatné, ale pre členov televízneho klubu je zadarmo. Hlavný problém je, že CineLUX je málo známy, nevyužili sme zatiaľ ani potenciál z vlastných radov. Samotný televízny klub sa blíži k počtu 50-tisíc členov. Spoliehame sa, že keď to ľudia uvidia, budú ochotní tento projekt podporiť.

Chcem zdôrazniť ešte jednu vec. Mnohí nechcú sledovať televíziu a streamovacie platformy, lebo sa boja, čo všetko na nich vyskočí. Keď posadíte dieťa pred CineLUX, máte istotu, že sa tam neobjaví nič, čo by vás vyrušilo alebo vám spôsobilo problémy pri výchove.

Pod TV Lux patrí aj magazín Slovo+, ktorý vychádza stále aj v tlačenej forme. Majú tlačené noviny budúcnosť?

To, čo hovoríte, si dobre uvedomujem a myslím, že aj redaktori v Slove+. Je viac-menej isté, že tlačové vydanie novín skončí.

Kedy?

Nepadol presný dátum, ale vieme, že skončí. Portál prežije a bude sa rozvíjať. Potrebujeme, aby sa portál, televízia, vydavateľstvo a streamovacia služba navzájom podporovali. To znamená, aby sa človek z jednej platformy dostal k druhej.

Odkedy televízia funguje, nevenuje sa politickému spravodajstvu a investigatíve či kontroverzným témam.

V minulosti sa hovorilo, že by sa pod jednou strechou mohli ocitnúť aj viaceré katolícke médiá – televízia, rádio, noviny, Tlačová kancelária KBS. Ako vidíte možnosť jedného cirkevného mediálneho domu?

Televízia potrebuje nové priestory. Sídlime v niekoľkých historických budovách, ktoré patria Bratislavskému arcibiskupstvu, a my sme vďační, že tu môžeme byť. Tieto priestory však nie sú pre televíziu uspôsobené. Bolo by lepšie, aby všetko bolo v novom, modernom priestore, hoci aj v prenajatom. No nateraz je to tak.

Debata o cirkevnom mediálnom dome vznikla v čase, keď štát dal dokopy rozhlas a televíziu a vznikla RTVS. Vyvstala otázka, že keď to urobil štát, či by to nemalo zmysel aj tu.

Vy teda ako vnímate tento nápad?

Momentálne by to asi nemalo veľký zmysel a nie je to ani téma. Možno by nejaký analytik tvrdil, že by sme na niektorých spoločných veciach ušetrili. Lenže programy, ktoré sa robia v týchto médiách, sú natoľko rozdielne, že prekrytie by bolo malé. Okrem toho keby to malo nastať, tak v prípade Rádia Lumen by automaticky vyvstala otázka presťahovania do Bratislavy.

Jedna z tém je aj spravodajstvo Televízie Lux. Nezdá sa, že by malo vyvážene zastúpené regióny Slovenska. Odtiaľ, kde máte spravodajský štáb, je správa skoro o každom farskom stretnutí hoci v malej obci. Odtiaľ, kde štáb nie je, nebývajú ani spravodajské príspevky. Počul som aj prirovnanie, že tieto správy pôsobia ako televízna výveska. Chýbajú reportáže o aktuálnych aj kontroverznejších témach.

Odkedy televízia funguje, nevenuje sa politickému spravodajstvu a investigatíve či kontroverzným témam. Čo fungovalo, boli debaty, kde sa o tom hovorilo. Jedna relácia s diskusiou bola náboženská, druhá viac spoločenská. Druhý formát zanikol, ale je možné, že sa bude uvažovať nad jeho obnovením.

Pokiaľ ide o spravodajstvo, chápem, že to niekto vníma ako televíznu vývesku, no boli by ste prekvapení, diváci, ktorí to sledujú, reagujú pozitívne. Nemáme negatívne odozvy.

Iste, keby som mal rozpočet ako komerčná televízia, môžem mať spravodajstvo s 30 redaktormi. My to robíme v skromných podmienkach, televízia žije z darov. A darcovia si žiadajú predovšetkým náboženské programy. Privítajú aj spravodajstvo, ale nemyslím si, že v našom prostredí je nejaký špeciálny dopyt po politickom spravodajstve.

Má katolícka televízia vstupovať aj do hodnotových a etických sporov, ktoré sa riešia v rámci cirkvi alebo aj v spoločnosti?

Určitú rolu by televízia zohrať mala, ale nemalo by to byť prvoplánové alebo s aktivizmom. Úlohou našej televízie je hájiť katolícku identitu, pôsobiť pastoračne a evanjelizačne.

Aj v témach, ktoré sa javia spoločensky kontroverzné, by mala formovať ľudí, ktorí ju sledujú. Ale nie cez priame spravodajstvo alebo kontroverzné výstupy. Debaty o spoločenských témach prebiehajú aj v rámci relácií, ale nie spôsobom, ktorý je konfrontačný, respektíve je konfrontácie menej.

Skúsme príklad. Viete si predstaviť v TV Lux debatovať teológa typu Tomáša Halíka s niekým, kto sa považuje za tradicionalistu?

Televízia by nemala suplovať akademické debaty. Druhá vec, TV Lux je väčšinovo vlastnená KBS, to znamená, že majiteľ musí povedať, čo si vie a čo si nevie predstaviť. A televízia je nato, aby robila to, čo povie majiteľ.

Môže sa nám javiť niečo ako vhodné alebo nevhodné, ale na konci sa budeme vždy pýtať majiteľa, ako sa k niektorým veciam postaviť. Buď priamo, alebo cez televíznu radu.

Televízia by nemala suplovať akademické debaty.

Ak by majiteľ povedal: poďte do otvorenejších debát, televízia by to bola schopná urobiť, ale momentálne po tom nie je dopyt. Osobne si myslím, že niektoré typy debát pasujú viac na akademickú pôdu.

Keby vám zavolali majitelia s tým, že niektorá relácia sa im nepáči, tak ju zrušíte?

Teoreticky sa to stať môže, ale ako poznám televíziu, takéto veci sa nestávali. Aj výber ľudí, ktorí televíziu riadia a manažujú, zodpovedá tomu, aby nedochádzalo k napätiam a treniciam medzi televíziou, tvorbou programov a majiteľmi. Neviem si reálne predstaviť, že by taká situácia nastala.

Môže však nastať situácia, že sa niečo majiteľom nemusí páčiť, ale diváci a podporovatelia to ocenia.

To je o citlivosti. Keďže je televízia katolíckou, my sami vo všetkých veciach zvažujeme, do akej miery ide o napĺňanie poslania evanjelizácie a pastorácie. Či by to poškodilo alebo pomohlo. Nemáme tu programy, ktoré by vyvolávali otázniky alebo zbytočné polemiky.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Kde majú byť potom tieto debaty? Veď aj v rámci Katolíckej cirkvi sa debatuje o veciach, na ktoré sú rôzne pohľady.

Katolícke médium by nemalo zneisťovať veriacich v oblasti viery a mravov. Mala by tam byť jednoznačnosť. Rozumiem, že to nie je štandardný postup médií.

V Postoji to môžete robiť inak a je to v poriadku. Lenže vy nie ste katolícke médium. Keď sa pomýlite a vaše postoje ľudí zneistia, je to zodpovednosť vás ako média. Pri katolíckych médiách treba brať do úvahy aj zodpovednosť biskupov, ktorí tieto médiá v mene Katolíckej cirkvi de facto vlastnia alebo riadia.

Len čo by katolícke médium v niečom v otázke viery zneistilo ľudí, vráti sa to biskupom, ale aj miestnej cirkvi ako bumerang. Zároveň súhlasím, že musíme byť schopní hovoriť o veciach otvorenejšie, kde to je nutné.

Bezprecedentným spôsobom sme napríklad otvorili otázku sexuálneho zneužívania. Vznikol o tom dokonca seriál, ktorý si podľa mňa svetské médiá ani nevšimli. Ak by som mal niečo nazvať kontroverzným, tak práve toto. Ak je po niečom dopyt, urobí sa to, len to musí byť kryté zhora.

Spomínali ste, že by ste chceli rozbehnúť aj ekumenickú spoluprácu. Neobávate sa reakcie divákov? Pamätám si, že keď mali cez pandémiu na obrazovke TV Lux priestor evanjelické služby Božie, niektorých „dobrých“ katolíkov to rozladilo.

Keď som povedal, že by som poskytol rád priestor medzináboženskému a ekumenickému dialógu, to ešte neznamená, že v našej televízii budeme pravidelne vysielať napríklad evanjelické bohoslužby, hoci by som nateraz nič nevylučoval.

Súhlasím však s tým, čo povedal v jednom rozhovore, asi u vás, generálny biskup Ivan Eľko, že dnes, keď dochádza k sekularizácii, je veľkým luxusom správať sa konfesionálne.

Z pôsobenia v KBS si pamätám, že aj jednotlivé cirkvi to vnímali podobne. Keď vznikla platforma predstaviteľov cirkví a boli rozličné stretnutia, tak si mnohí uvedomovali, že veľa tém máme spoločných. Nemá zmysel sa na seba pozerať zvrchu optikou doktrinálnych sporov, aj keď majú svoje racio.

Je dôležité, aby sme ako kresťania v istých veciach spolupracovali. Katolícka televízia si v tomto prípade, aj pre svoju identitu a veľkosť, môže dovoliť určitú veľkodušnosť.

Takto chcete získať nových divákov?

Nejde o nových divákov, ale o spoločenský signál. Keď chceme vytvárať synodalitu, ktorá znamená otvorenosť, spoluprácu, komunikáciu a aj nejaké zmierenie, keď chceme, aby sa menili veci v rozdelenej spoločnosti, potrebujeme ísť príkladom.

Máte aj údaje, koľko ľudí pozerá Televíziu Lux? Ste v peoplemetroch?

V peoplemetroch nie sme. Máme interné prieskumy, niečo vieme.

Tie čísla nezverejňujete?

Nie.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ktoré programy sú najsledovanejšie?

Suverénne sväté omše.

Pozerajú ich asi zväčša seniori, či?

Áno, ale to je jedno, kto ich pozerá. Ranná omša a omša o pol dvanástej sú najsledovanejšie programy. Televízia v tomto smere plní veľmi potrebnú úlohu pre starých a chorých ľudí doma. Majú u nás duchovný program, nielen bohoslužby. Títo ľudia si televíziu kvôli tomu zapínajú.

Nie je však omší v katolíckych médiách veľa? Máme aj Rádio Lumen a Rádio Mária, ktoré ich vysielajú. Existuje aj názor, že mnohí by do kostola aj mohli ísť, ale radšej si omšu pustia v televízii alebo rádiu.

Pripúšťam, že niekto z pohodlnosti do kostola nejde. Skúsme to však otočiť. Vďaka prenosom omší je počet ľudí, ktorí sú prítomní na katolíckych bohoslužbách, omnoho vyšší.

Máte to exaktne potvrdené?

Keby sme len spočítali tých, ktorí počúvajú omše a sledujú ich aj v lokálnych médiách, a dali to dokopy s tými, ktorí sú fyzicky na omši, tak by sme sa dopracovali k veľmi vysokému číslu. Navyše mám reakcie od ľudí, ktorí do kostola nechodia, ale omšu si vypočujú.

V nedávnom rozhovore na Postoji mal kňaz Rudolf Smoter výhradu k forme, akou katolícke médiá prezentujú návštevy farností. Prirovnal to k socialistickému spravodajstvu, kde sa ukazovalo, ako všetko dokonale funguje. Kritizoval, že v týchto reláciách sa neopýtajú ani ľudí mimo skupiny farníkov, ako vnímajú trebárs kňaza. Nemôže ísť niekedy len o divadlo?

Tieto reportáže z farností majú reflektovať farnosť nie pre ňu samu, ale aby sme iných povzbudili a inšpirovali. Pripúšťam, že v každej farnosti sú problémy, ale keď ich budete rozoberať, nikoho nepovzbudíte.

Keď vás do nejakej farnosti pozvú a vy tam idete, nerobíte si predtým investigatívu, kde majú kostlivcov a problémy. Nechcete ich zhodiť.

Produkujeme veľa kvalitného obsahu, ale nevieme ho primerane dostať k tým, ktorí by ho mohli sledovať.

Nehovorím, že zhodiť, ale niekedy to navonok vyzerá ako divadlo a tí, ktorí farnosť poznajú, vedia, že realita je iná.

Áno, ľudia, ktorí farnosť poznajú zvnútra, si môžu povedať, že obraz farnosti nie je celkom reálny. Ale televízia program nevytvára preto, aby si farnosť a veriaci pozreli, akí sú. Chceme farnosti ukázať ako príklad, ktorý sa dá nasledovať, čo je tam dobré a pozitívne a čo im funguje.

Nehrozí potom, že obraz cirkvi v katolíckych médiách je lepší než reálny?

Do nejakej miery to hrozí. Myslím si, že veriaci v jednostrannom pohľade rozhodne neostanú, lebo dnešný mediálny svet je natoľko diverzifikovaný a pluralitný, že tieto veci, aj negatívne, sa šíria a žijú si svojím životom. A to nehovorím o sociálnych sieťach, kam sa dostane naozaj všetko.

V iných konzervatívnych a kresťanských médiách, ktoré nie sú cirkevné, sa otvárajú aj iné témy, napríklad na Postoji. Kebyže jediné médium, ktoré môže komunikovať o problémoch cirkvi, bola Televízia Lux, museli by sme zvážiť, ako niektoré veci robiť. Lenže my nie sme jediným kanálom.

Nie je to však malá ambícia, spoliehať sa na iné kanály?

Veci, ktoré sú negatívne a vážne a vyžadujú si reakciu, dostanú u nás priestor. Vrátim sa k sexuálnemu zneužívaniu alebo ku školskému zákonu. Obe témy dostali veľký priestor. Vychádza to aj z princípu, ktorý je v Katolíckej cirkvi prítomný, že v spoločenských témach treba byť opatrní a nedať sa predčasne strhnúť na jednu stranu, lebo veci kvasia a my by sme svojím pôsobením nemali niekoho odradiť od jeho dispozície počúvať evanjelium.

Skrátka, nechceme bez vážneho dôvodu vyvolávať negatívne emócie.

Lenže to robil aj Ježiš.

Z evanjelií sa zdá, že asi nie každý týždeň.

Netreba niekedy ľuďom nejaké predstavy a názory rozbiť?

Treba. Preto bola relácia o sexuálnom zneužívaní. V evanjeliu máme len jednu zmienku, že Ježiš poprevracal stoly.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Na čo by si mala televízia dávať pozor, aby jej katolícka identita nebola ohrozená?

Kým budeme vo vlastníctve Katolíckej cirkvi, hrozba tam nie je. Uvedomujem si, že ak chceme niekoho osloviť, musíme to urobiť tam, kam chodí. Nemôžeme očakávať, že mladí si sami od seba zapnú televíziu. Produkujeme veľa kvalitného obsahu, ale nevieme ho primerane dostať k tým, ktorí by ho mohli sledovať. Je to veľká výzva, zvlášť v situácii, keď tu nie je iba televízia.

Rozmýšľate, ako to urobiť?

Potrebujeme sa viac venovať kreatíve.

Internet je dobrý priestor aj na oslovenie neveriacich. Považujete to tiež za úlohu pre katolícke médiá alebo majú skôr poskytovať servis veriacim?

Katolícke médiá vo všeobecnosti, čo bolo aj želanie pápeža Františka, nie sú len pastoračné, ale aj evanjelizačné. Z televízie by nemal zmiznúť ani misionársky rozmer. Mala by ponúkať viac evanjeliové hodnoty civilným spôsobom. To robíme aj cez filmy na platforme CineLUX. Nie sú tam len katolícke filmy, ale aj protestantské alebo filmy, ktoré nie sú vyslovene náboženské, ale majú hodnotu a vedú k niečomu pozitívnemu.

Vidíte budúcnosť televízie viac v online priestore alebo v klasickom vysielaní?

Oba budú fungovať, ale online priestor bude čím ďalej tým viac vstupnou bránou k akémukoľvek obsahu.

Ste otvorení aj experimentom, ktoré môžu vyvolať kritiku od divákov alebo nepochopenie?

V tom by som bol opatrný, keďže nie sme komerčná televízia. Experimenty nesmú byť na úkor našej identity.

Nemyslel som to tak.

Experimenty by nemali odradiť divákov, ktorí sú našimi podporovateľmi.

Kde by chcel vidieť Anton Ziolkovský televíziu, keď „dá kľúče od miešačky“ ďalšiemu generálnemu riaditeľovi?

Naša televízia by mala byť vnímaná pozitívne v celej slovenskej spoločnosti ako médium, ktoré vnáša pozitívne a kresťanské hodnoty, ktoré zbytočne nepolarizujú. Dokáže ľudí privádzať k zmiereniu a spolupráci. A, samozrejme, aj v dobrej finančnej a technickej kondícii. Bez toho to fungovať nemôže.

Čitatelia Postoja vás poznajú aj ako jedného z autorov duchovných zamyslení nad nedeľným evanjeliom Slovo kňaza. Okrem toho občas napíšete aj politicko-spoločenské komentáre. Plánujete v tom pokračovať alebo budete ako riaditeľ televízie opatrnejší?

Pokiaľ ide o články s politickým presahom, budem opatrnejší a je pravdepodobné, že spoločenských komentárov bude odo mňa oveľa menej.

Nebude vám to chýbať?

To nie je otázka, či mi to chýba. Keď sa človek rozhodne niečo robiť, musí to poslanie zobrať so všetkým, čo zahŕňa. Bolo mi jasné, že ak túto funkciu zoberiem, v istých veciach nebudem požívať takú slobodu, ako som mal.

Na druhej strane ste teológ a katolícky kňaz a v komentároch ste nikdy nešli proti cirkvi a jej učeniu. Prečo by ste mali byť opatrnejší? Nie je možno úlohou riaditeľa katolíckej televízie aj pomenovať niektoré spoločenské veci?

Keď sa mi bude javiť, že je to potrebné, tak niečo napíšem. Budem však opatrnejší, lebo pozícia, ktorú mám, reprezentuje Katolícku cirkev.