Americký kňaz a komentátor Robert Sirico Pápež nehovorí ako politik, čo Trump nedokáže vnímať, pre tieto výbuchy príde o časť podpory

Robert Sirico (74) je zakladateľ a emeritný prezident Acton Institute, organizácie, ktorá šíri ideu prepojenia ekonomiky slobodného trhu s morálnym učením Katolíckej cirkvi.

Je autorom viacerých kníh a komentátorom cirkevného a politického diania. Vystupuje v celoštátnych médiách ako Fox News či v katolíckej EWTN, takisto v denníkoch ako The New York Times či Wall Street Journal, ktoré ho aj tento týždeň citovali v súvislosti s témou napätia medzi prezidentom Donaldom Trumpom a pápežom Levom XIV.

Denník Postoj sa s ním okrem aktuálneho konfliktu medzi administratívou USA a Svätou stolicou rozprával aj o tom, ako vníma kroky nového pápeža, jeho rozhodnutie zatiaľ nenavštíviť rodnú krajinu, ako aj prvý rok jeho pontifikátu.

Robert Sirico prišiel na Slovensko na pozvanie Kolégia Antona Neuwirtha, kde bol rečníkom na konferencii o katolíckom klasickom vzdelávaní.

S kňazom, ktorého starí rodičia pochádzali z okolia talianskeho Neapola, sme sa stretli v utorok dopoludnia, po prvej Trumpovej ostrej kritike pápeža, keď americký prezident napísal, že „pápež Lev zastáva príliš mierny postoj ku kriminalite a je hrozný v zahraničnej politike“, a spojil svoje zvolenie za prezidenta s výsledkom konkláve.

Na druhý deň po zvolení pápeža Leva XIV. ste v Ríme v živom vstupe pre stanicu EWTN hovorili aj o tom, ako bude nový pápež vychádzať s prezidentom Donaldom Trumpom. Vyjadrili ste sa, že bude veľmi zaujímavé sledovať, ako bude fungovať vzťah medzi „chlapcom zo Chicaga“ a „chlapcom z New Yorku“. Očakávali ste, že takmer po roku to bude až také „ostré“?

(Smiech.) Nuž, ak poznáte Trumpa, môžete očakávať čokoľvek. Som Newyorčan, ktorý žije na Stredozápade, nie ďaleko od Chicaga, a je tam veľmi odlišná mentalita a kultúra. Možno to ľudia mimo Ameriky tak nevidia, ale v USA je známe, že ľudia zo Stredozápadu sú oveľa pokojnejší, uvoľnenejší a veľmi priateľskí. Newyorčania sú skôr agresívni a priebojní. Trump je toho stelesnením. Vyrastal neďaleko mňa – ja v Brooklyne, on v Queense –, i keď sme od seba vekovo o pár rokov vzdialení.

Takže je prirodzené, že iný temperament hrá v spôsobe vyjadrovania úlohu. Pri Trumpovi je toho však viac, čo vstupuje do hry. Je pre mňa ťažké určiť, či je jeho správanie taktikou vyjednávania alebo psychologickou záležitosťou.

K čomu sa skôr prikláňate?

Myslím si, že jeho posledné výbuchy naznačujú skôr psychologickú dispozíciu. To neznamená, že je „blázon“ v zmysle neschopnosti – on veci dotiahne do konca, ale človek sa pýta, aké sú konečné náklady.

Trump kritizuje pápežaPustil sa do pápeža pre jeho postoj k vojne. Vyhlásil, že keby nebol prezidentom, Lev by sa nestal hlavou cirkvi

Pavol HudákMiro Pastorek

Nemohol som to tušiť, ale prvú správu o spomínaných vyjadreniach som dostal práve včera (pondelok 13. apríla, pozn. red.), keď som cestoval do Európy.

Spal som a na chvíľu som sa zobudil. Pozrel som si správy na telefóne a videl som žiadosť z denníka The New York Times, či by som nekomentoval to, čo prezident Trump povedal o pápežovi. Bol som napoly prebudený, tak som telefón len odložil, ale pri zaspávaní som si pomyslel: Toto bude niečo divoké.

Trump priamo reagoval na pápeža. Vedel som, že je to vážne. Toto nikdy neurobil žiadny americký prezident a pravdepodobne ani západní politici neboli nikdy takíto priami a, povedal by som, ani nešikovní. Trump sa celkovo nevyjadruje dobre, jeho krátke príspevky pôsobia nepremyslene a impulzívne.

Pre slovenské publikum je dôležité pochopiť, prečo je Trump z pápeža taký nervózny. Je ten vplyv až taký veľký?

Katolíci sú najväčšou samostatnou náboženskou skupinou v USA, tvoria približne štvrtinu populácie. V posledných troch voľbách boli veľmi významnou skupinou, najmä tí praktizujúci, ktorí hlasujú na základe tém ako potraty či manželstvo. Vo voľbách to môže urobiť zásadný rozdiel. Biely dom je na to obzvlášť citlivý.

Musíme tiež brať do úvahy, že v tejto administratíve pôsobí mnoho katolíkov – minister zahraničia, viceprezident a ďalší. Všetci Trumpovi nominanti na Najvyšší súd boli katolíci. Okrem toho Trump bol ženatý dvakrát s katolíčkami, hoci nie v kostole.

Robert Sirico. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Aké môžu byť v budúcnosti dôsledky tohto napätia?

Môže to znamenať viacero vecí. Demokrati teraz dúfajú, že dôjde k veľkému rozkolu medzi katolíkmi a Trumpom. Je nevyhnutné, že ho to bude stáť časť podpory. Existujú ľudia, ktorí sú mu absolútne oddaní, takmer ako božstvu – čo vidíme najmä u evanjelikálov. Skutočnosť, že zverejnil mém, na ktorom je vyobrazený ako Ježiš Kristus, nie je ďaleko od toho, ako ho vnímajú niektorí ľudia.

Potom sú tu konzervatívci, ktorí nemusia Trumpa ako osobu, ale vnímajú to tak, že voľba je buď Trump, alebo Biden, Pelosiová a celá „šialená“ ľavica s ich „woke“ politikou. Ak sa snažíte byť informovaným a praktizujúcim katolíkom, je to ťažká dilema.

Podobnú dilemu majú ľudia aj v našom regióne, aj na Slovensku. Koho si vybrať, keď je politik v niečom konzervatívny, ale v iných otázkach až protikatolícky?

Je to veľmi ťažké. Aj v rámci Republikánskej strany sú niektorí konzervatívci protikatolícki a nepáči sa im Trumpovo „flirtovanie“ s katolíkmi. Trump sám podľa mňa nie je veriaci. Nevidím dôkaz, že by praktizoval nejakú vieru. Je veľmi transakčný. Jeho spojenectvo s konzervatívnymi katolíkmi a pro-life ľuďmi je postavené na princípe: „Ja vám dám toto, ak mi vy dáte hlasy.“

„Keď kardináli išli na konkláve, americká otázka pre nich nebola kľúčová. Financie Vatikánu však boli veľkou témou.“

Trump nie je pro-life z presvedčenia ako my, on je pro-life kvôli hlasom. V otázkach života či manželstva nie je v skutočnosti vôbec konzervatívny. Na druhej strane, ak ste serióznym, praktizujúcim katolíkom, v Demokratickej strane dnes prakticky nemôžete byť.

Vráťme sa ešte k rozhovoru, ktorý ste poskytli v Ríme po konkláve. Tam ste dostali otázku, či mohli kardináli úmyselne zvoliť Roberta Prevosta ako protiváhu Trumpovi, o čom aj teraz Trump otvorene hovoril, teda že existuje prepojenie medzi jeho zvolením a výsledkom konkláve. Čo si o tom myslíte? Lebo ak by to tak bolo, mohli zvoliť podstatne progresívnejšiu postavu, ako napríklad kardinála Cupicha či McElroya, hoci tam by bol zrejme problém so širokou podporou.

Tieto úvahy nemožno brať vážne. Kto vníma Trumpa ako seriózneho analytika vatikánskej politiky? Bol som v Ríme počas celého obdobia od smrti pápeža Františka až po inauguračnú omšu Leva XIV. Stretol som sa s mnohými kardinálmi a úradníkmi Rímskej kúrie. Boli to rozhovory o rozličných perspektívach.

Čo ste sa dozvedeli?

Môj záver je, že keď kardináli išli na konkláve, americká otázka pre nich nebola kľúčová. Financie Vatikánu však boli veľkou témou a fakt, že Američania prispievajú cirkvi najviac, zohral podľa mňa rolu.

Myslím si, že v pápežovi – po jeho zvolení – videli potenciál pomôcť s financiami. Pretože jedna vec bola o kardinálovi Prevostovi jasná celý čas, že je „najmenej americký“ zo všetkých amerických kardinálov. To je možno teraz súčasťou „problému“ – uvažuje univerzálne, nie politicky, stranícky. Odišiel zo Spojených štátov predtým, ako sa Trump dostal k moci.

Inak pápež František si odcudzil Američanov vo všeobecnosti, najmä amerických katolíkov, tých najviac prispievajúcich, tradičnejších a konzervatívnejších. Takže akékoľvek upokojenie situácie, akákoľvek odlišná osobnosť by pre Vatikán znamenala väčšiu finančnú výhodu.

Práve na budúci týždeň organizuje náš Acton Institute konferenciu na tému Americká filantropia a cirkev. Zaznamenali sme veľký záujem zo strany kúrie. (Úsmev.)

Ale to sme odbočili od Trumpovej analýzy, podľa ktorej „on by nebol pápežom, keby som ja nebol prezidentom“. To je čistý narcizmus, všetko vidí len optikou seba samého.

Robert Sirico. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Pápež sa zrejme aj pod vplyvom zhoršujúcich sa vzťahov s Washingtonom a vzhľadom na vývoj celej situácie nakoniec rozhodol neprijať pozvanie americkej vlády prísť na 250. výročie vzniku Spojených štátov 4. júla a namiesto toho pôjde na ostrov Lampedusa, ktorý je považovaný za vstupnú bránu pre migrantov z Afriky do Európy. Máte pre jeho postoj pochopenie alebo urobil chybu?

Treba to vidieť v širšom kontexte. Všetko sa to začalo momentom, keď vyšiel na balkón Baziliky sv. Petra ako pápež. Jeho zvolenie bolo pre svet prekvapením, aj v zmysle, že bol zvolený Američan. Ide o citlivú otázku. V Európe existujú predsudky voči Američanom. Americká kultúra je vnímaná ako „trumpovská“ – priama, vulgárna a historicky menej informovaná.

„O zničení celej civilizácie nemožno hovoriť v rámci žiadnej koncepcie spravodlivej vojny. Neviem, či je Lev pacifista, viem však, že učenie cirkvi nie je pacifistické.“

Lev XIV. si preto bol v momente, keď vyšiel na balkón baziliky, dobre vedomý toho, že musí presvedčiť svet, že je univerzálnym pastierom cirkvi, a nie americkým pápežom. Je pápežom z Ameriky – ale to je rozdiel. Preto v úvode vôbec nehovoril po anglicky, ale len po španielsky, taliansky a latinsky.

V tomto kontexte vidím aj jeho rozhodnutie ísť na Lampedusu, ktorým vysiela posolstvo o migrácii, a tým, že nebude v USA na významné výročie, prejavuje svoju nezávislosť, univerzálnosť, lebo 4. júl neznamená pre takého Taliana alebo Európana toľko, čo pre Američana.

V tomto však Levov vzťah k rodnej krajine pripomína aj problémy jeho predchodcov. Benedikt XVI. nemal dobré vzťahy s nemeckou kancelárkou a nemeckými biskupmi.

… ale do Nemecka išiel.

Áno. No zase František v Argentíne ako pápež nebol. A jeho vzťah s premiérom Mileiom sa urovnal až ku koncu jeho života. Sledujeme to biblické, že prorok nie je vítaný vo svojej vlasti?

Neviem úplne posúdiť prípad Benedikta XVI. a Františka, no pokiaľ je reč o pápežovi Prevostovi, v USA by bol teraz veľmi vrelo privítaný.

Aj tento rok?

Tento rok je problematický, keďže je v USA volebný a Trump robí akékoľvek stretnutia nepredvídateľnými. Len si spomeňme, čo sa stalo s ukrajinským prezidentom alebo inými lídrami, ktorí sedeli v jeho pracovni.

Trump je schopný čohokoľvek a pápež má svoju dôstojnosť, nie je politikom. Hovorí o morálke, chce, aby sa ľudia prestali zabíjať a hľadali dialóg. Vlastne to je aj súčasť aktuálneho napätia. Trump je taký pohltený politikou, že zrejme nedokáže vnímať iné uvažovanie.

Trump ako nový kráľ KýrosKresťanská odpoveď na progresivizmus nemôže mať podobu pseudokresťanského konzervatívneho mesianizmu

Juraj Vittek

Minulý týždeň sa pápež stretol s Davidom Axelrodom, ktorý bol jedným z poradcov Baracka Obamu. Médiá z toho vykreslili sprisahanie, že manipulovali s Vatikánom, aby bol kritickejší. Čo však podľa mňa vyprovokovalo pápeža k tvrdšiemu vyjadreniu k vojne, bol Trumpov tweet na Veľkonočnú nedeľu, kde použil hrubé výrazy voči moslimom a hovoril o zničení perzskej civilizácie.

To nemôže obhajovať žiadny pápež a ani nikto iný. Ani Biely dom to neobhajuje, snaží sa to reinterpretovať. Lenže o zničení celej civilizácie nemožno hovoriť v rámci žiadnej koncepcie spravodlivej vojny.

Neviem, či je Lev pacifista alebo nie. Viem však, že učenie cirkvi nie je pacifistické. Rovnako viem, že on uprednostňuje, aby sme nešli do vojny. Je to úloha pápeža. Musí to robiť.

Myslíte si, že Lev XIV. príde do Spojených štátov počas svojho pontifikátu?

Áno, nemám o tom pochybnosť. Ešte pred vypuknutím tohto napätia s Vatikánom by som povedal, že príde a stretne sa s prezidentom, hoci nie vo volebnom roku. Inak to sa tiež zmenilo za Trumpa – americkí politici nenavštevovali krajiny uprostred volieb a Vance bol v Maďarsku deň pred hlasovaním, no to je už iná téma.

Robert Sirico. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Onedlho si pripomenieme rok od zvolenia pápeža Leva XIV., čo bude 8. mája. Čo sme sa o ňom za ten čas dozvedeli?

Pôsobím v Michigane a môj biskup, ktorý je z Ohia, sa ma pýtal, čo si myslím o Levovi, lebo vedel, že som bol v Ríme. „Aký máš na neho názor?“ Povedal som mu: „Pripomína mi teba. Nikdy neviem, čo si myslíš.“ (Smiech.)

Lev XIV. je veľmi opatrný, a to pre svoju povahu aj strategicky. Svoj prvý rok poňal ako „študijný rok“. Hoci vie, ako Vatikán funguje, musel sa oboznámiť s mnohými osobami a procesmi a celkom iste aj s dôverným materiálom, ktorý mu po zvolení predložili a o ktorom dovtedy nevedel. Teraz všetky tieto poznatky spája a robí to priam metodicky.

To, čo pozorujem, ma povzbudzuje. Signály, ktoré vnímam v súvislosti s určitými, dokonca aj povrchnými symbolickými vecami, napríklad aj spôsob, akým sa oblieka, rovnako počiatočné menovania, sú veľmi premyslené.

Chce priniesť jednotu, pretože pontifikát pápeža Františka bol veľmi a podľa mňa zbytočne rozdeľujúci. Lev XIV. má pred sebou veľkú úlohu priniesť uzdravenie a pokoj.

Myslím si, že budúci rok bude významnejší, lebo teraz bude mať nad vecami administratívnu kontrolu. Snaží sa stanoviť si priority a ide mu to pomaly. Podľa niektorých ľudí príliš pomaly, ale oni to interpretujú svojou optikou.

Skúsme na záver tri stručné prognózy, ktoré sa týkajú možných riešení Leva XIV. pre jedny z najhorúcejších otázok v cirkvi. Prvá: ako sa podľa vás vyrieši otázka tzv. tridentskej omše?

Domnievam sa, že tento rok nastaví Lev XIV. mechanizmus, ktorým sa to vyrieši, nie nutne cez legislatívnu zmenu, ale v praxi – a vráti sa k múdrosti dokumentu Benedikta XVI. Summorum pontificum. Pápež chce ukončiť spor o liturgiu nahradením Traditionis custodes a podľa mňa sa netreba ničoho obávať.

Druhá vec – dokument o požehnávaní Fiducia supplicans.

Nečakám, že ho zruší, skôr ho „odloží na policu“. Jeho postoj je hlásať pravdu, ale robiť to spôsobom, ktorý ľuďom ukazuje lásku, ako Ježiš pri žene pristihnutej pri cudzoložstve. Chce ľudí inšpirovať žiť pravdu evanjelia, nie ich odháňať.

Po tretie a na záver, čo urobí s nemeckou synodálnou cestou?

Nemci už podľa mňa pochopili jeho odkaz. Lev XIV. sa radšej vyhne veľkému konfliktu, ak môže dosiahnuť svoje ciele inak. Nebude ich odsudzovať, ale reinterpretovať. Vidíme to na tom, ako používa slovo synodálna cesta. Dôležité bude sledovať konzistórium kardinálov v júni.

No úprimne, nechcel by som byť v jeho pozícii. Je veľmi ťažké mať na stole toľko rôznych chúlostivých problémov.

Preto asi neprekvapuje, že sa rozhodol chodiť každý utorok do Castel Gandolfa.

Vďaka Bohu, že si berie deň voľna. V Apoštolskom paláci má posilňovňu, pravidelne cvičí. Je to nová generácia myslenia, kde je dôležité zdravie. Pripomína to Jána Pavla II., keď dal spraviť bazén v Castel Gandolfe. Viete, čo vtedy hovoril? Že je lacnejšie postaviť bazén ako zorganizovať konkláve pre nového pápeža. (Úsmev.)