Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
18. apríl 2022

Veľká noc opäť v kostoloch

Plný chrám, záujem o pobožnosti aj pocit spoločenstva

Kňazi, rodina s deťmi aj miništrant hovoria, aké bolo zase sláviť sviatky s ostatnými veriacimi v kostole.

Plný chrám, záujem o pobožnosti aj pocit spoločenstva

Snímka zo svätej omše v Dóme svätého Martina v Bratislave 17. apríla 2022. Foto TASR – Dano Veselský

Veriaci na Slovensku mohli po troch rokoch opäť prežívať tradičné veľkonočné sviatky spojené s návštevou kostolov.

Jediným rozdielom oproti sláveniu pred pandémiou boli povinné respirátory na tvárach účastníkov bohoslužieb.

Aké bolo prežiť veľkonočné sviatky opäť v kostoloch? Na pocity, dojmy aj najsilnejšie momenty sme sa pýtali kňazov, rodiny s deťmi aj miništranta.

V kostole nezostalo prázdne miesto

„Krásne, radostné a bolo to nové nadšenie – mať ľudí okolo seba,“ odpovedá predstavený augustiniánov na Slovensku Juraj Pigula na otázku, aké bolo po dlhom čase opäť prežívať veľkonočné sviatky v chráme.

Páter Pigula hovorí, že aj hĺbka prežívania sviatkov bola nová, keďže viera je kráčanie v spoločenstve, kde sa môžeme vo viere podporovať.

„Myslím si, že vnímať to, že kráčame spolu ako spoločenstvo viery, ako ľudia, ktorí si uvedomujú, že ich spája príbeh Ježiša Krista, bolo veľmi silným aspektom,“ dodáva.

Augustinián poukazuje aj na to, že zlomený muž na kríži spája všetky naše protiklady osobnosti a ľudskosti a uzdravuje nás. „Toto bolo cítiť a vidieť, že Kristus je centrom spoločenstva, to nezažijete, keď ste tam len dvaja, traja či štyria. Zažijete to len vtedy, keď je okolo vás množstvo ľudí, to je sila spoločenstva,“ dodáva Juraj Pigula.

Predstavený rehole svätého Augustína na Slovensku zažil počas veľkonočných obradov viaceré silné momenty. Jeden z nich bola poklona krížu. „Samozrejme, kríža sa nikto nedotýkal, ale urobili sme to tak, že každý mohol prísť a pokľaknúť pred krížom alebo ukloniť sa počas obradov. Čakali sme, kým sa tam vystrieda celý kostol. Bolo veľmi silné vidieť niektorých ľudí, s akou úctou pozerali na kríž, ako sa klaňali,“ delí sa Juraj Pigula.

Ďalší silný moment bol pre neho chválospev na Svätú sobotu, keď spievali „toto je noc, keď Kristus zlámal okovy smrti a víťazne vstal z hrobu“ alebo „šťastná vina“ a podobne.

Augustiniáni mali vo svojom košickom kostole medzi sebou biblistku, ktorá pre veriacich komentovala jednotlivé časti obradov, vďaka čomu mali svoju líniu a hĺbku.

„Vlastne sme nekázali, ale takýmto spôsobom sme nechali veľkonočné tajomstvo zasvietiť a snažili sme sa ho priblížiť cez komentáre a nechať každého, aby ho prežil cez liturgiu a Božie slovo,“ uzatvára pre Svet kresťanstva Juraj Pigula.

„Toľko ľudí, čo prišlo na krížovú cestu mestom, sme už dlho nevideli.“ Zdieľať

Podľa kaplána v Konskej v Žilinskej diecéze Zdenka Králika bolo prežiť veľkonočné sviatky v kostole opäť s Božím ľudom niečo dojímavé a veľmi radostné. „Osobne ma veľmi potešila bohatá účasť veriacich, v kostole nezostalo žiadne prázdne miesto a na Veľký piatok filiálny kostol v Kamennej Porube, kde som slávil celé Veľkonočné trojdnie, doslova praskal vo švíkoch,“ opisuje moderátor Hnutia svetlo a život.

Kaplán Králik oceňuje aj ochotu laikov – kostolníkov, miništrantov, rozdávateľov Eucharistie, lektorov, organistky, spevákov i hasičov – zapojiť sa do prípravy a priebehu liturgie. „Boli pre mňa veľkou oporou a pomocou,“ vraví Zdenko Králik. Z celého slávenia má najradšej bohatú liturgiu slova veľkonočnej vigílie, ktorá mohla znova zaznieť v plnosti, a preto bola pre neho opäť najsilnejším momentom.

Na Veľkonočnú nedeľu kaplán Králik dostal od viacerých svojich veriacich aj pozitívnu spätnú väzbu na slávenie liturgie. „Tiež boli veľmi radi, že ju mohli prežiť v kostole s ostatnými veriacimi a po dvoch rokoch prežiť najväčšie a najkrajšie, tak ako sa má,“ dodal Králik.

Pre farára v oravskej obci Novoť Štefana Hrbčeka bolo povzbudením vidieť, že veci sa opäť pomaly vracajú k normálnemu prežívaniu viery. „Nepriaznivý vplyv korony budeme ešte určite nejaký čas cítiť. Podľa môjho názoru korona trochu urýchlila niektoré veci v procese sekularizácie spoločnosti,“ vraví.

Za najsilnejší moment, srdcovú záležitosť, každoročne považuje slávenie veľkonočnej vigílie. „Veľkým bonusom pre mňa k tomuto bol ešte radostný spev našich dvoch spevokolov, ktoré sa nielen vrátili k službe na liturgii, ale niektoré veci zdokonalili a vylepšili repertoár aj obsadenie,“ poznamenal Hrbček.

Inzercia

Koncept domáceho prežívania si zachovali

David Scherhaufer miništruje v Seredi. Pre Svet kresťanstva hovorí, že z pohľadu miništrantov sú tieto veľkonočné sviatky niečím neporovnateľným oproti posledným dvom rokom.

„Môcť znova stáť pri oltári, slúžiť Bohu cez jeho služobníkov, vidieť radosť a nádej zo vzkriesenia na tvárach ľudí je neopísateľný pocit, keď sa mi takmer vtláčajú slzy do očí a napĺňa ma pravé šťastie, že to všetko zrazu dáva zmysel,“ uviedol Scherhaufer.

Po toľkom odlúčení od veľkonočných slávností sme ich mohli prežiť o to intenzívnejšie ako jedno veľké spoločenstvo, keď v tichu kostola zaznieval exultet na oslavu Zmŕtvychvstalého skrze veľkonočnú sviecu, vraví.

„Ako jedna veľká Kristova rodina sme spolu v tme držali horiace sviece a naše chvály konečne stúpali spolu s dymom a vôňou tymianu do neba k Pánovi,“ vracia sa k momentom vigílie.

Veriaci odchádzajú z Dómu sv. Alžbety po požehnaní veľkonočných jedál v Košiciach 16. apríla 2022. Foto: TASR – Milan Kapusta

Koronaprestávka od verejného slávenia bohoslužieb poznačila aj prežívanie sviatkov v rodinách.

Eva a Ján Pavlíčkovci z Nového Mesta nad Váhom prežívali cez pandémiu sviatky spoločne ako rodina, stiahli si z internetu domácu liturgiu a od Zeleného štvrtka robili rôzne aktivity s deťmi. Tento rok však veľmi silno vnímali silu spoločenstva vo farnosti.

„Táto obrovská zmena nám bola veľmi vzácna. Tým, že každý člen rodiny sa zapojil do liturgie, jeden čítal, ďalší spievali v zbore, deti miništrovali, každý mal svoju službu, tak sme Veľkú noc prežili ešte intenzívnejšie,“ hovorí Eva.

Podľa jej slov cítili veľkú jednotu v rodine, ale aj jednotu vo farnosti. „Toľko ľudí, čo prišlo na krížovú cestu mestom, sme už dlho nevideli,“ približuje matka štyroch detí.

Pavlíčkovci si koncept domáceho prežívania liturgie, ktorý si vytvorili cez pandémiu, zachovali aj teraz. „Snažili sme sa spoločne modliť a sláviť jednotlivé dni aj doma s deťmi. Na Veľký piatok sme si napísali na kamene hriechy a vytvorili sme spoločnú Golgotu Ježišovi, k hriechom sme pridali kríž s Ježišom, ktorého sme potom uložili do hrobu,“ opisuje Eva.

Jej manžel Ján za jeden z najsilnejších momentov sviatkov považuje umývanie nôh. „Je to taký zvláštny moment – vyzuť sa v kostole pred všetkými ľuďmi a nechať dekana umyť mi nohy,“ hovorí s tým, že zároveň ide aj o moment pokorenia.

„Presne ako Peter som v duchu namietal, Pane, ale ty mi nemôžeš umývať nohy. Myslím, že Ježiš chcel, aby všetci učeníci prešli tou slabosťou a istou trápnosťou toho momentu a zistili, že keď on ako kráľ umýva nohy ako posledný sluha, majú si aj oni slúžiť navzájom,“ vraví.

Ján spomína aj na to, ako čítal na Bielu sobotu čítanie o Abrahámovi. „Tlačili sa mi do očí slzy, pretože som si to vedel pripodobniť na svojich synov, aké muselo byť ťažké v poslušnosti vedieť obetovať svojho syna Bohu,“ uzatvára.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.