Špekulácie o konci pontifikátu
František môže v lete oznámiť rezignáciu, ale neodstúpiť hneď
Dvaja z posledných troch generálnych predstavených jezuitov avizovali svoju rezignáciu najmenej rok vopred.
Pápež František počas turíčnej svätej omše 5. júna. Foto: TASR/AP Photo Alessandra Tarantino
Pápež František môže na konci augusta urobiť gesto, ktorým by riadil prechod k ďalšiemu pontifikátu podľa vzoru jezuitov. Mohol by oznámiť svoju rezignáciu, ale dať si minimálne ročné obdobie na riadenie prechodu a dokončenie reforiem.
Ide o jeden zo scenárov, ktorý sa v súčasnosti skloňuje, píše taliansky vatikanista Andrea Gagliarducci.
Špekulácie o konci Františkovo pontifikátu živí najmä plánovaná cesta 85-ročného pápeža do L‘Aquily, kde sa odoberie deň potom, ako vo Vatikáne ustanoví 21 nových kardinálov.
V stredotalianskom mestečku je pochovaný pápež Celestín V., ktorý v 13. storočí rezignoval a ktorého hrob navštívil aj pápež Benedikt XVI. František sa po návrate stretne so všetkými kardinálmi, a to všetko na konci augusta, čo je v Taliansku a Vatikáne dovolenkový mesiac.
Ak by sa pápež František rozhodol pre spomínaný scenár, podľa Gagliarducciho by tak postupoval podľa praxe jezuitských generálnych predstavených z nedávnej minulosti.
Holanďan Peter Hans Kolvenbach, ktorý stál na čele jezuitov v rokoch 1983 – 2008, oznámil svoje odstúpenie dva roky vopred. Ako píše portál Cruxnow, páter Kolvenbach svojím dobrovoľným odstúpením porušil dovtedajšiu tradíciu, keďže generálny predstavený jezuitov je volený doživotne.
Týmto krokom sa inšpiroval aj jeho nástupca, španielsky jezuita Adolfo Nicolás. Taktiež avizoval rezignáciu s predstihom, tentoraz ročným. Španiel riadil rehoľu do roku 2016.
Budeme mať dvoch emeritných pápežov? František robí všetko pre to, aby sme si to prinajmenšom mysleli.
Uvidíme, či sa pre niečo také rozhodne aj jezuita Jorge Bergoglio.
Podľa Gagliarducciho by v čase medzi oznámením rezignácie a samotným momentom odstúpenia mohol zaviesť nové pravidlá riadenia Vatikánu počas obdobia sede vacante a konkláve, napríklad by mohol znížiť potrebné kvórum hlasov po druhom dni hlasovania v Sixtínskej kaplnke.
Vatikanista pripomína, že Benedikt XVI. stanovil, že na zvolenie pápeža sú vždy potrebné dve tretiny hlasov a že kvórum by sa nikdy nemalo znižovať. Jeho presvedčením bolo, že pápež by mal vzísť zo spoločenstva ideí, a nie z politickej dohody.
