Minizamyslenie Ak sme sa nikdy nestratili...

Nie je lepšie ochrániť väčšinu? Čo ak sa počas neprítomnosti pastiera stratia ďalšie ovce? A ak ovca chcela ujsť, treba ju nechať. Je to jej život. S nejakými stratami treba počítať... Zvláštna logika.

Ježiš povedal farizejom a zákonníkom toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?“ (Lk 15, 3 – 7)

Mentalitu väčšiny stojacej v bezpečí košiara opisuje Eugen Drewermann: „Iste sa Ježiša (...) znovu a znovu pýtali: ‚Učiteľ, ako si prišiel na to, čo robíš, a ako to odôvodníš? Všetci tí, ktorí sobotu čo sobotu svedomito chodia do synagógy, čítajú vo svätých knihách, počúvajú všetko, čo im vykladajú rabíni, držia sa zákonov Izraela, tí všetci sú ti, ako vidíme, úplne ľahostajní, zatiaľ čo bežíš za akoukoľvek ľahkou devou, za každým colníkom, tajným opilcom a verejným zlodejom (...). Si k nám nespravodlivý! To my si zaslúžime, aby si nás vážili. To na našej strane je Boh! Ale ty rušíš všetky jasné hranice! Vždy sa zastávaš zvrátených, angažuješ sa pre ľudí, ktorí za to vôbec nestoja.‘“

Háčik tkvie v tom, čo vyjadril starší brat z podobenstva: „Nikdy som neprestúpil tvoj príkaz.“ (por. Lk 15, 29) Ak sme teda nikdy nepadli, nikdy nás nemôže Boh chytiť do svojej náruče. Ak sme sa nikdy nestratili, nikdy nás nemôže nájsť. Ak sme nikdy neľutovali, nikdy nám nemôže odpustiť.

Lenže ako povedal Dave Nodar: „Ľudia sa delia na hriešnikov a na tých, ktorí nevedia, že sú hriešnici.“ Aj tých deväťdesiat deväť oviec má za ušami. Čím skôr si to uvedomia, tým skôr ich Boh bude môcť vziať na plecia. (Jozef Husovský)