Načo sa používajú uniformy a špeciálne oblečenie? Aby bolo hneď jasné, že ide o generála, lekára, kňaza, rehoľnú sestru, policajtku alebo predavačku.
Ježiš odvetil: „Kto sú moji bratia?“ (Mt 12, 46 – 50)
Odpoveď na túto otázku sa zdá jednoduchá. Stačí sa pozrieť na uniformu alebo nejaký poznávací znak. Podľa nás sú Ježišovými bratmi a sestrami tí, ktorí nosia reverendy, habity, škapuliare, tričká s biblickými výrokmi alebo ruženec v peňaženke.
Len Ježiš sa zdráha vidieť to takto priamočiaro. Na svete totiž existuje aj veľké množstvo ľudí, ktorí sa oháňajú kresťanstvom. Politici, organizátori veľkolepých kresťanských akcií, marketingové agentúry, ktoré ich podporujú, majitelia firiem, ktorým „kresťanstvo“ môže priniesť väčší obrat...
A Ježiš nehovorí, že by niekto z týchto ľudí nemohol byť jeho bratom a sestrou. Uniforma, politické ambície, bohumilé akcie ani „duchovné reči“ však nestačia. Podľa neho sú jeho bratmi či sestrami tí, ktorí niekedy ticho a nenápadne žijú jeho posolstvo. Milujú, pomáhajú, zdvíhajú.
Ježiš svoju odpoveď na túto otázku neprezrádza len členom svojej rodiny. Je to refrén celej jeho ponuky (Mt 7, 21), ktorý asi najrukolapnejšie zaznieva v podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 30 – 37). Bratom zbitého človeka nebol príslušník tej istej náboženskej komunity, ale ten, kto mu preukázal službu lásky. Bez ohľadu na jeho rodný či krstný list. (Jozef Husovský)