Minizamyslenie Prečo sa treba zastaviť?

Keď Ježiš povedal všetkým prepracovaným: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28), vlastne ich pozval, aby sa zastavili. Zastaviť sa treba nielen preto, aby sme si oddýchli, ale aj preto, aby sme zrekapitulovali svoj život.

Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“ (Mt 12, 1 – 8)

Ježiš im na ponosy položil práve niekoľko rekapitulačných otázok: „Myslíte si, že zákon, ktorý nechá ľudí radšej zomrieť od hladu, ako by pripustil výnimku, je v poriadku? Už kráľ Dávid pochopil, že život človeka je viac ako zákon. Ak ste teda takí radikálni, prečo môžu kňazi v chráme porušovať zákon?“

Tieto otázky môžeme „refreshovať“ do svojho života: Má všetko, čo zachovávam, zmysel? Robí ma to lepším človekom? Dáva mi to niečo? Alebo to robím už len samospádom? Prečo chodím do kostola? Prečo nejem v piatok čabajku? Ako mi to pomáha mať radšej ľudí a v nich Boha?

Keď prídeme na to, že zachovávanie niektorých prikázaní je už iba folklór, môžeme to v sebe zmeniť. Nahradiť to, čo je zvetrané, niečím, čo má zmysel. „Syn človeka je pánom aj nad sobotou“, teda zákonom, hovorí Ježiš. Alebo u Marka obrátene: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ (Mk 2, 27) Práve to nám dáva priestor zmeniť v živote to, čo už prestalo fungovať. (Jozef Husovský)