Bolo by zaujímavé vedieť, akú odpoveď čakal Peter na túto otázku:
Peter povedal Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ (Mt 19, 27 – 29)
Tá otázka znie trochu, ako keď dieťa povie: „Budem mať narodeniny, aký darček môžem od teba čakať?“ Ježiš ponúkol tie najvznešenejšie veci: „Zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.“ Petrovi sa museli rozžiariť oči.
Navyše Markova verzia hovorí, že všetky tieto lákavé veci dostanú Ježišovi nasledovatelia „už v tomto čase“ (Mk 10, 30a). Keď Peter neskôr viedol ranú cirkev, pochopil, že všetko toto skutočne dostal práve v komunite kresťanov, ale nebolo to bezbolestné. Azda preto Marek pridal vysvetlenie: „domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním“ (Mk 10, 30b).
Napokon azda Peter pochopil, že odmenou za dobro je dobro samotné, ako často pripomína Richard Rohr. Aj keď cesta k nemu bolí. A že napriek tomu neexistuje väčšia, hodnotnejšia a šťastnejšia odmena. (Jozef Husovský)