Kvetinárka na rohu po rokoch vidí ruže ako niečo, čo jej prináša peniaze. Zamilovaný človek vidí v ruži radosť, ktorú urobí milovanej bytosti.
Žena si totiž povedala v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ (...) Ježiš povedal: „Dievča neumrelo, ale spí.“ (Mt 9, 18 – 26)
Každý z davu videl Ježiša inak. Učeníci ho už po toľkom čase videli všedne. Iní ako veľkolepého učiteľa, za ktorým treba ísť a možno uvidia niečo fantastické. Len dvaja ľudia sa odvážili vidieť v Ježišovi viac ako ostatní.
Každý mal možnosť dotknúť sa jeho odevu s vierou, ale len jedna žena to urobila. Každý mal v rodine niekoho, kto zomrel alebo bol chorý, ale iba popredný muž videl Ježiša ako toho, kto dokáže kriesiť z mŕtvych. A potom tu bol ešte jeden, ktorý väčšinou videl veci inak, ako boli – Ježiš.
Drvivá väčšina videla tlačenicu, on videl vieru; väčšina videla smrť, on videl spánok.
Veľké zázraky sa začínajú, keď dokážeme vidieť veci inak, ako sú. V semienku vidieť strom, v pokazenej situácii možnosť začať znova. Ak človek začne vidieť v rutinných udalostiach jedinečné príležitosti, kvetinárka v ružiach fantastické stvorenia, teda ak dokážeme vidieť až „za zrak“, môže sa začať diať zázrak. (Jozef Husovský)