Minizamyslenie Búrky suchozemcov

Tí, ktorí mali možnosť zažiť skutočnú búrku na mori, vedia, že to nie je žiadna detská hra s lyžičkou vody. Preto sme my suchozemci takí radi, že nás tieto búrky nezastihnú. Ale výkrik: „Zachráň nás, hynieme!“ poznáme veľmi dôverne. Preto je to aj príbeh o nás a pre nás.

Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“ On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ (Mt 8, 23 – 27)

Búrky suchozemských kresťanov neraz vyzerajú inak. Stačí si predstaviť, čoho sa najviac boja. Iste by sme našli témy s blikajúcim alarmom ako sekularizácia, progresivizmus, úpadok rodiny a vnímania jej dôležitosti, ľudia s inou sexuálnou orientáciou, konzumný spôsob života, strata hodnôt...

Vo výkriku „Zachráň nás, čo spíš?“ Ježiš vníma všetky tieto strachy. Ale podobne ako ustrašeným učeníkom aj nám hovorí: „Čo sa bojíte? Nemáte vieru?“ Pretože ako píše Nico ter Linden, opakom viery nie je neviera, ale strach.

Do každého nášho strachu hovorí Ježiš to, čo povedal svojim učeníkom: „Dúfajte, verte, majte odvahu, ja som premohol svet.“ (Jn 16, 33) Posledné slovo nebudeme mať my, takže sa nemusíme báť, že zlyháme. Posledné slovo nebude mať ani to, čoho sa bojíme, takže nás to neprevalcuje. Posledné slovo bude mať Ježiš, ktorý nad všetkým zvíťazil.

A dnes chce utíšiť búrku strachu. V každom z nás. (Jozef Husovský)