Minizamyslenie Boh zákona a Boh lásky

Malomocní v Ježišovej dobe mohli prosiť Boha za svoje uzdravenie. Ale nemohli prísť do chrámu. A ak, tak museli byť čistí. Ale ako mohli byť čistí, keď o ich čistote mohli rozhodnúť iba kňazi v chráme? Tomu sa hovorí „logicky postavený zákon“.

Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva. Potom mu Ježiš povedal: „Choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“ (Mt 8, 1 – 4)

Malomocný, ktorý prišiel za Ježišom, nechcel použiť žiadnu skratku. Preto neprosil hneď o uzdravenie, ale o to, aby mohol byť čistý, a tak vstúpiť do chrámu a poprosiť oň. Prišiel za Ježišom ako za kňazom. A kňaz Ježiš mu daroval zdravie aj očistenie.

O to prekvapujúcejšie je, že ho Ježiš napriek tomu poslal, aby splnil všetko, čo predpisoval Zákon. Hoci sám zákon o malomocných bol „postavený na hlavu“, takže nemohol fungovať, a prinesenie obety bolo zvlášť pre bývalého malomocného nákladné.

Evanjelista píše, že to bolo „im na svedectvo“. Ježiš poslal kňazom odkaz, že na to, aby sme sa mohli stretnúť s Bohom, nemusíme byť čistí. Boh v Ježišovi Kristovi sa stretával hlavne s „nečistými“, práve preto, aby ich očistil. A za toto očistenie nechce žiadnu obetu ani odmenu. Robí to nezištne z čírej nekonečnej lásky.

To je ten rozdiel medzi bohom Zákona a Bohom lásky. Medzi bohom kňazov a Bohom Ježiša Krista. (Jozef Husovský)