Minizamyslenie Nebojte sa ľudí

Dva vrabce predávané za halier či spočítané všetky vlasy sú také krásne a poetické vyjadrenia, že prekryjú začiatok týchto Ježišových inštrukcií určených tým, ktorých práve poslal hlásať dobrú správu. Teda evanjelium (Mt 10, 1 – 10). Ježiš sa nadýchne a povie:

„Nebojte sa ľudí.“ (Mt 10, 26 – 33)

Všetci máme akúsi vnútornú bázeň pred autoritami. Tými naozajstnými aj tými „zo zákona“. Mnohí samozvanci, ktorí túžia po neobmedzenej moci, pracujú hlavne s ľudským strachom. Predovšetkým preto, lebo už nemajú nič iné, čo by ponúkli, aby si svoju moc udržali.

Potom to vyzerá ako v prípade azda najmocnejšieho muža 20. storočia. Podozrievavý Stalin rozbehol tzv. „sprisahanie lekárov“. Poprední lekári boli obvinení, že chcú vraždiť vládnych predstaviteľov. Mnohí boli zatknutí a mučení. Do väzenia sa tak dostal aj Stalinov osobný lekár.

Keď Stalin 1. marca 1953 dostal mozgovú príhodu, dlho ležal vo svojej dači bez pomoci. Ochranka sa k nemu bála vstúpiť bez povolenia a najbližší spolupracovníci sa obávali, že ak sa preberie a zistí, že bez jeho súhlasu privolali lekárov, bude ich podozrievať zo sprisahania. Neskorá pomoc bola napokon príčinou jeho smrti.

„Ten, kto chce, aby sa ho báli všetci, sa napokon sám bojí všetkých,“ dal by sa parafrázovať Senecov výrok. K nemu by sa dal hneď pripojiť výrok Johna Knoxa: „Jeden človek, ktorý sa bojí Boha, sa už nemusí báť státisícov ľudí.“ Aj tí, čo sa tvária ako (polo)bohovia, sú napokon takí istí ľudia ako my. Akurát s ešte väčším strachom, než máme my.

„Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (Rim 8, 31) (Jozef Husovský)