Minizamyslenie V čakárni na šťastný život

Americkému komikovi a publicistovi Earlovi Wilsonovi sa pripisuje bonmot: „Čas je najlepší lekár. Preto mnoho ľudí trávi toľko času v čakárňach.“ Ešte ťažšie však je tráviť čas v každodennej čakárni na šťastný život.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vchádzajte tesnou bránou, (...), čo vedie do života.“ (Mt 7, 6. 12 – 14)

Ihlou, ktorá spája všetky Ježišove slová o nehádzaní svätých vecí a perál pred tých, ktorí to neocenia, o zlatom pravidle „Čo chcete, aby iní robili vám, robte aj vy im“ a o úzkej ceste, je trpezlivosť.

Keď na nepripraveného človeka vytiahneme krásne posolstvo evanjelia, neprinesie to svoje ovocie. Preto mnohí pouliční evanjelizátori prichádzajú domov unavení a smutní. Mnoho ľudí však potrebuje kresťanstvo zažiť pomaly, postupne a často nie ako burcujúce slová, ale ako fungujúci život, ktorý vidia u kresťanov.

Trpezlivosť potrebujeme aj vtedy, keď nám niečo v živote spadne. Úzka cesta totiž väčšinou vznikne tak, že to, čo nám spadlo z rúk, zasype našu širokú cestu. A zostane len malá medzera. Ucho ihly. Vtedy môžeme hľadať inú diaľnicu alebo sa pokúsiť vydať týmto „malým okienkom“. Pomaly, postupne, trpezlivo.

Spása totiž tkvie práve v tom, čo sa počas týchto pomalých krokov naučíme. Pre seba. Aj pre vnímanie tých druhých. A až potom dokážeme pochopiť a aplikovať aj zlaté pravidlo. (Jozef Husovský)