Minizamyslenie Láska „na pankáča“

O ľuďoch, ktorí životu nechávajú voľný priebeh, neplánujú, improvizujú a zariadia sa podľa toho, „čo prinesie rieka“, sa hovorí, že „žijú na pankáča“. Je ich dosť, ale väčšina má predsa len radšej nejaký systém, šanóny, plány a cestovné aj iné poriadky.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „V nebi si zhromažďujte poklady.“ (Mt 6, 19 – 23)

Preto sme aj mnohé Ježišove výroky skrotili. Raz a navždy sme ich definovali a už ich nechceme otvárať. V prípade tohto Ježišovho upozornenia máme pocit, že smeruje do budúcnosti a hovorí o niečom statickom. Pretože nebo nastane až potom a poklady pripomínajú úspory, ktoré vkladáme do banky.

Dorothy Dayová však hovorí: „Celá cesta do neba je nebo.“ Ježišovo „v nebi“ teda znamená tu a teraz.

A čo Ježiš myslí tajomným označením „poklady“? To, že to nie sú domy, jachty, pozemky a dedičstvá, nie je žiadna prekvapivá novinka. Sv. Ján z Kríža vo svojich Dichos (Výrokoch) hovorí: „Na sklonku života budeme súdení z lásky.“ Tým definuje aj to, ako Ježiš vníma „poklady“.

Lenže ako uložíme lásku do banky? Láska predsa rastie tým, že ju používame. Dokonca „v našom živote má hlbšia láska čo robiť s tým, že sa kontroly a moci do nejakej miery vzdáme“, tvrdí Richard Rohr.

Ukladať si poklady v nebi teda znamená tu a teraz žiť lásku. Vtedy, keď to treba. Takže vždy. Bez naplánovania, improvizovane. Teda na pankáča. (Jozef Husovský)