Minizamyslenie Byť, nie vyzerať

O mnohých ľuďoch hovorievame: „To je hlboko veriaci človek.“ A o mnohých naopak: „To je totálne neveriaci človek.“ V skutočnosti to však úplne nevieme a naše konštatovanie sa dá preložiť ako: „Tento človek vyzerá ako hlboko (ne)veriaci človek.“

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali.“ (Mt 6, 1 – 6. 16 – 18)

Hlavným motívom Ježišových upozornení pri modlitbe, pôste a dávaní almužny je rozdiel medzi „vyzerať“ a „byť“. Farizeji hrali na strunu „vyzerať“. Vyzerali, že sa veľa modlia (modliaci sa na križovatke je neprehliadnuteľný), veľa postia (trpiteľský výraz je naozaj efektný) a ochotne dávajú almužny (škrípanie zubami po vhodení mincí do klobúka nepočuť).

„No čo? Aspoň dávali dobrý príklad,“ mohol by niekto namietnuť. Peter Fidermak hovoril svojim študentom: „Rodičia nemajú dávať svojim deťom dobrý príklad.“ Po prvotnom šoku pridal: „Rodičia majú byť dobrým príkladom.“

Ani Ježišova vec nie je založená na vonkajšom efekte, dobrom PR, dobrej reklame a prítomnosti kamier. Jeho učeníci nemusia a nemajú dobre vyzerať. Majú dobrí byť. Až do tej miery, že tí okolo povedia: „Pozrite, ako sa majú radi. Ide to!“ Vyzerať znamená hrať divadlo, byť znamená žiť autenticky. Aj keď dobré divadlo je na nezaplatenie, Ježiš neprišiel ako učiteľ dokonalého divadelného remesla. (Jozef Husovský)